Zmluva na Paušálne Vyplácanie PHL: Vzor a Súvislosti v Slovenskom Právnom Rámci

Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku zmlúv o paušálnom vyplácaní pohonných látok (PHL) v kontexte slovenského práva, s dôrazom na daňové hľadiská a zmeny v legislatíve. Okrem toho sa budeme venovať aj ďalším relevantným daňovým otázkam, ktoré sa týkajú podnikateľov a zamestnancov.

Úvod

Využívanie motorových vozidiel je neoddeliteľnou súčasťou podnikania a zamestnania. S tým súvisia aj náklady na pohonné látky, ktorých preplácanie je často predmetom zmlúv a interných predpisov. Paušálne vyplácanie PHL predstavuje jednu z možností, ako tieto náklady refundovať, no je dôležité poznať právny rámec a daňové dôsledky tohto postupu.

Daňové Aspekty Cestovných Náhrad a PHL

Pri výkone podnikateľskej činnosti podnikateľ a jeho zamestnanci často vykonávajú prácu na iných miestach, ako je ich pravidelné pracovisko. To znamená, že uskutočňujú pracovné cesty v tuzemsku a v zahraničí, pri ktorých im vznikajú rôzne výdavky. Náhrady týchto výdavkov, t. j. cestovné náhrady, predstavujú u väčšiny podnikateľov významnú nákladovú položku, a preto by mali venovať vynakladaniu takýchto výdavkov zvýšenú pozornosť.

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len ZCN) a zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len ZDP) upravujú možnosti uplatnenia výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou do daňových výdavkov.

Cestovné Náhrady Zamestnancov

Cestovné náhrady poskytuje podnikateľ - zamestnávateľ, svojim zamestnancom na úhradu skutočne vynaložených výdavkov spojených s výkonom práce na inom mieste, ako je ich pravidelné pracovisko. Nárokmi zamestnancov a iných osôb týkajúcimi sa pracovných ciest sa zaoberá ZCN, ktorý určuje, kto môže byť posudzovaný ako osoba, ktorá má nárok na náhrady z titulu pracovnej cesty. ZCN sa vzťahuje na osoby uvedené v § 1 zákona. Nevzťahuje sa priamo na podnikajúce FO. Na ZCN sa v prípade podnikateľov - FO, odvoláva ZDP pri definovaní daňových výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou samotného podnikateľa.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP daňovými výdavkami, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú aj cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitných predpisov.

Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP daňovými výdavkami, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú aj výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac do výšky, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Ak daňovník na cestovanie použije vlastné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované PHL podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovení ZDP podnikateľ posudzuje cestovné náhrady, ktoré si vyplatil on alebo ich vyplatil zamestnancom. Platby, ktoré vyplatí navyše, napríklad zvýšené stravné nad limit stanovený v opatrení, nie sú daňovým výdavkom. Podnikateľ - zamestnávateľ, je podľa ZP povinný poskytnúť svojim zamestnancom cestovné náhrady vo výške, ktorá vyplýva z ustanovení ZCN. Ako daňové výdavky si započíta tie výdavky vynaložené pri pracovných cestách, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový výdavok v § 2 písm. i) ZDP. Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencií daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14.

ZCN ustanovuje, náhrady ktorých výdavkov vynaložených zamestnancami na pracovnej ceste má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť zamestnancovi. Podnikateľ môže vyplatiť zamestnancovi aj vyššie cestovné náhrady, ako stanovuje ZCN. Na cestovné náhrady má nárok zamestnanec, to znamená FO, ktorá je u podnikateľa v pracovnom pomere a ďalšie osoby uvedené v § 1 ods. 1 a 2 ZCN. Zamestnanci, ktorí majú so zamestnávateľom uzavretú pracovnú zmluvu, majú automatický nárok na cestovné náhrady. Tento nárok nie je potrebné uvádzať v ich pracovnej zmluve. Zamestnanci, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti), si musia vyplácanie cestovných náhrad dohodnúť so zamestnávateľom.

Príklad

Lukáš, študent vysokej školy, uzavrel s podnikateľom dohodu o brigádnickej práci študentov na obdobie od 1. 1. 2012 do 31. 5. 2012. Lukáš má nárok na poskytnutie cestovných náhrad podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. c) ZCN. Z pohľadu ZDP sú príjmy, ktoré dostáva za vykonanú prácu, príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 ZDP, t. j. podliehajú zdaneniu daňou z príjmov FO. Cestovné náhrady, ktoré mu zamestnávateľ vyplatí podľa ustanovení ZCN, nie sú predmetom dane z príjmov, a preto nie sú súčasťou zdaniteľnej mzdy, t. j. nezdaňujú sa.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Pracovná Cesta a Pravidelné Pracovisko

Pracovná cesta zamestnanca je podľa § 2 ods. 1 ZCN čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta zamestnanca je podľa § 2 ods. 2 ZCN časť pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Rozlišovanie pracovnej cesty na tuzemskú pracovnú cestu a zahraničnú pracovnú cestu je dôležité z hľadiska poskytovania stravného.

Pre posúdenie pracovnej cesty a nadväzne na to nárokov na cestovné náhrady je dôležité určiť miesto pravidelného pracoviska. Pravidelným pracoviskom zamestnanca je podľa § 2 ods. 3 ZCN miesto, ktoré má zamestnanec písomne dohodnuté so svojím zamestnávateľom. Ak nemá takéto miesto dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách. Za pracovnú cestu zamestnanca nie je možné považovať cestu z miesta bydliska zamestnanca do miesta pravidelného pracoviska.

Príklad

Laura, zamestnaná vo firme L. L. - stavebné práce s. r. o., býva v Lietavskej Lúčke. Výkon práce na inom mieste, ako je sídlo firmy, je pracovnou cestou. Ak Laura vykoná pracovnú cestu, má nárok na cestovné náhrady podľa ustanovení ZCN. Pri ceste do zamestnania a zo zamestnania nejde podľa § 2 ZCN o cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jej pravidelné pracovisko. Cesta do a zo zamestnania nie je pracovná cesta, Laura nemá nárok na cestovné náhrady.

Príklad

Ľuboš je zamestnaný v stavebnej firme ako murár. Pretože profesia murár vyžaduje častú zmenu pracoviska, dohodol sa so zamestnávateľom, že jeho pravidelným pracoviskom bude jeho miesto bydliska. Postup, ktorý dohodol zamestnávateľ s Ľubošom pri určení miesta pravidelného pracoviska, je v súlade s § 2 ods. 3 ZCN. Takýto postup je možný u zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania. Takýmto povolaním je aj profesia murár, ktorú Ľuboš vykonáva na stavbách zamestnávateľa po celom území Slovenska.

Podmienky Pracovnej Cesty a Cestovný Príkaz

Na pracovnú cestu je zamestnanec vyslaný svojím zamestnávateľom, ktorý je povinný stanoviť podmienky pracovnej cesty. Podľa § 3 ods. 1 ZCN zamestnávateľ určí miesto nástupu na pracovnú cestu, miesto výkonu práce, čas trvania pracovnej cesty, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty. Pri určení podmienok pracovnej cesty je zamestnávateľ povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Napríklad, ak zamestnanec musí nastúpiť na pracovnú cestu zavčasu ráno a nemá pravidelný spoj, ktorý ho dovezie na pravidelné pracovisko, odkiaľ začína pracovnú cestu ako ostatní zamestnanci, môže so súhlasom zamestnávateľa začať pracovnú cestu v mieste svojho bydliska.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Zamestnávateľ môže stanoviť zamestnancovi aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Musí ich však stanoviť tak, aby neboli v rozpore so ZCN. pri určení druhu dopravného prostriedku môže zamestnávateľ určiť aj triedu, napríklad pri vlaku 1. alebo 2. triedu. Podmienky pracovnej cesty, ktoré určí zamestnávateľ, nemôže zamestnanec meniť bez vážneho dôvodu.

V praxi je zaužívané vypisovať pred nástupom na pracovnú cestu tlačivo „Cestovný príkaz“. Cestovný príkaz vypisuje zamestnanec v spolupráci so zamestnávateľom alebo na základe jeho pokynov. ZCN, ZDP a ani žiaden iný zákon nestanovuje, akou formou má zamestnávateľ určiť podmienky pracovnej cesty. ZCN stanovuje, že to musí byť písomnou formou. Zamestnávateľ sa sám rozhodne, akú formu zvolí. Žiadne tlačivo nie je pre zamestnávateľa záväzné, ani tlačivo „Cestovný príkaz“ a ani tlačivo „Vyslanie na pracovnú cestu“, ktoré bežne dostať v špecializovaných predajniach. Tlačivo alebo spôsob zápisu, pre ktorý sa zamestnávateľ rozhodne, musí mať vypovedajúcu schopnosť nielen z hľadiska ZCN, ale aj z hľadiska ZÚ. Zamestnávateľ môže zamestnancom v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 ZCN poskytovať preddavok na cestovné náhrady.

Príklad

Linda je podnikateľka, ktorá podniká v oblasti cestovného ruchu v Žiline. Zamestnáva 5 zamestnancov. Vo februári 2012 sa uskutočnila výstava o cestovnom ruchu a turistike v Bratislave. Linda ako zamestnávateľ vyslala na výstavu 4 zamestnancov. Postup zamestnávateľa je v súlade s § 3 ods. 1 ZCN.

Paušalizácia Cestovných Náhrad

Ustanovenie § 34 ZCN umožňuje, aby podnikateľ cestovné náhrady poskytované podľa ZCN paušalizoval. Takýto postup môže zvoliť zamestnávateľ v záujme zjednodušenia a zníženia administratívy. Musí však dodržať ustanovenia § 34 ZCN, podľa ktorého sa pri výpočte paušálu vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca a na jeho oprávnené záujmy.

Paušálne náhrady je možné stanoviť individuálne pre jedného zamestnanca alebo pre skupinu zamestnancov. Pri stanovení paušálnych náhrad vychádza zamestnávateľ z priemerných podmienok stanovených pre výpočet cestovných náhrad. Priemerné podmienky zistí z dokladov za určité časové obdobie, počas ktorých sa už cestovné náhrady poskytovali.

Príklad

Lea podniká ako FO aj v činnosti oprava chladiarenských zariadení. Túto činnosť vykonáva jeden ňou určený zamestnanec. Zamestnanec činnosť vykonáva u klientov. Podnikateľka sa rozhodla, že od 1. 5. 2012 bude zamestnancovi vyplácať cestovné náhrady formou mesačného paušálu. Rozhodnutie podnikateľky je v súlade s ustanovením § 34 ZCN. Lea stanovila pre zamestnanca mesačný paušál vo výške 42,67 €.

Náhrady pri Nepreukázaní Výdavkov

V prípadoch, ak ZCN vyžaduje preukázanie výdavkov na pracovnú cestu a zamestnanec ich nepreukáže, napríklad stratil cestovný lístok, okradli ho a podobne, môže mu zamestnávateľ poskytnúť v súlade s § 35 ods. 1 ZCN náhrady v sume podľa vlastného zváženia, pričom prihliada na podmienky, ktoré určil zamestnancovi pri vyslaní na pracovnú cestu. Ustanovenie § 35 ods. 1 ZCN dáva zamestnávateľovi možnosť, ale nie povinnosť, poskytnúť zamestnancovi náhradu za nepreukázané výdavky.

Príklad

Zamestnanec Laco bol vyslaný zamestnávateľom na pracovnú cestu zo Žiliny do Trenčína. Cestu uskutočnil podľa príkazu zamestnávateľa rýchlikom 1. triedy. Laco cestovný lístok stratil. Zamestnávateľ pri vyplatení cestovných náhrad môže postupovať podľa § 35 ods. 1 ZCN, t. j. môže zamestnancovi uhradiť cenu cestovného lístka rýchlikom 1. triedy. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť aj tak, že zamestnancovi uhradí len cestovné vo výške cestovného lístka rýchlikom 2. triedy. Keďže ide o cestovné náhrady, na ktoré má zamestnanec nárok v zmysle ustanovení ZCN, nie je prijatá suma cestovných náhrad u zamestnanca predmetom dane (nezdaňuje ju) a u zamestnávateľa je daňovým výdavkom.

Cestovné Výdavky Zamestnanca

Cestovnými výdavkami zamestnanca sú všetky cestovné výdavky, ktoré vynaložil na pracovnej ceste. Sú to napríklad výdavky na cestovné lístky, miestnu dopravu, taxi, letenky a podobne. Zamestnanec preukazuje cestovné výdavky lístkom, prípadne dokladom o zaplatení dopravnej služby.

Príklad

Laura, ktorá je zamestnaná v reklamnej agentúre, uskutočnila pracovnú cestu zo Žiliny do Prahy lietadlom. V príkaze na pracovnú cestu, ktorú jej schválil a podpísal zamestnávateľ, má uvedený ako dopravný prostriedok rýchlik 1. triedy. Laure vznikol nárok na náhradu cestovných výdavkov len do výšky ceny lístka za rýchlik 1. triedy.

Použitie Vlastného Motorového Vozidla

ZCN umožňuje, aby podnikateľ vyslal na pracovnú cestu zamestnanca a ten použil ako dopravný prostriedok vlastné MV, prípadne požičané MV alebo prenajaté MV. Výpočet náhrady za použitie MV pri pracovnej ceste zamestnanca upravuje § 7 ZCN. Podľa § 7 ods. 1 ZCN, ak sa zamestnávateľ písomne dohodne so zamestnancom, že pri pracovnej ceste použije iné MV ako MV zamestnávateľa, patrí zamestnancovi základná náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované PHL.

Príklad

Z ustanovenia § 7 ods. 1 ZCN vyplýva, že zamestnanec môže pri pracovnej ceste použiť, ak sa tak dohodne so zamestnávateľom, nielen vlastné MV, ale aj MV prenajaté, MV vypožičané alebo MV obstarané finančným lízingom. Dôležité je, aby MV nebolo MV, ktoré má zamestnávateľ zaradené v obchodnom majetku (firemné, služobné MV). ZCN nevymedzuje typ ani druh MV, ktoré môže zamestnanec na pracovnú cestu použiť. Môže to byť jednostopové MV, osobný automobil, nákladný automobil alebo autobus. Rozdiel je len vo výške sadzby základnej náhrady.

Sumu základnej náhrady pre osobné MV ustanovuje podľa § 7 ods. 2 ZCN opatrenie, ktoré vydá ministerstvo. V súčasnosti platí suma základnej náhrady stanovená opatrením MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z., ktoré je platné od 1. 1. 2009 vo výške 0,183 € za 1 km jazdy. Pre osobné cestné MV s prívesom sa základná náhrada zvyšuje podľa § 7 ods. 2 ZCN o 15 %. Sumu základnej náhrady pre nákladné MV a autobusy dohodne v súlade s ustanovením § 7 ods. 3 ZCN zamestnávateľ so zamestnancom.

Základná náhrada zohľadňuje výdavky spojené s obstaraním MV, jeho amortizáciu, výdavky na bežnú údržbu a opravy (pneumatiky, oleje, filtre, umývanie MV a podobne), ktoré sú spojené s prevádzkou MV. V sume základnej náhrady nie je napríklad diaľničný poplatok, poplatok za parkovanie a podobne. Náhrada za spotrebované PHL patrí zamestnancovi podľa § 7 ods. 4 ZCN. Cenu PHL preukazuje zamestnanec podľa § 7 ods. 5 ZCN dokladom o kúpe PHL, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Ak zamestnanec preukazuje cenu PHL viacerými dokladmi o kúpe, cena sa môže vypočítať aritmetickým priemerom. Spotreba PHL uvedená v technickom preukaze sa použije podľa § 7 ods. 6 ZCN.

Príklad

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca Libora na pracovnú cestu, ktorú mal na základe písomnej dohody vykonať vlastným MV. Libor vykonal pracovnú cestu na trase Žilina - Bratislava - Žilina, celkom prešiel vlastným MV 500 km. Libor predložil zamestnávateľovi kópiu technického preukazu, v ktorom je uvedená spotreba PHL podľa predpisu EHK: mesto 9,10 l/100 km, mimo mesta 6,20 l/100 km a kombinovaná spotreba 7,80 l/100 km. Libor predložil doklad o kúpe PHL. Cena PHL bola 1,40 €/l. Zamestnávateľ vyplatí Liborovi náhradu za použitie vlastného MV na pracovnej ceste vo výške 145,40 €. Uvedená náhrada nie je u Libora predmetom dane (nezdaňuje sa).

Príklad

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca Ľubomíra na pracovnú cestu, ktorú mal uskutočniť na základe písomnej dohody vlastným MV s prívesným vozíkom. Na vozíku povezie materiál potrebný pre výrobnú činnosť firmy. V technikom preukaze MV je uvedená spotreba PHL 8 l/100 km. Cena PHL je 1,50 €/l. Ak použije zamestnanec na pracovnú cestu vlastné MV s prívesom, zvyšuje sa v súlade s ustanovením § 7 ods. 2 ZCN sadzba základnej náhrady o 15 %. Spotreba PHL, ktorá je uvedená v technikom preukaze, sa nemení (nezvyšuje sa). Zamestnávateľ vyplatí Liborovi náhradu za použité vlastné MV pri pracovnej ceste vo výške 150,80 €.

Príklad

Zamestnávateľ vyslal na pracovnú cestu zamestnanca Ladislava. Ladislav mal použiť ako dopravný prostriedok autobus. Ladislav požiadal zamestnávateľa, aby mohol pracovnú cestu uskutočniť vlastným MV. Obaja sa písomne dohodli, že Ladislav uskutoční pracovnú cestu vlastným MV a náhrada sa určí vo výške cestovného lístku autobusu. Cestovná náhrada bola písomne dohodnutá pred uskutočnením pracovnej cesty medzi zamestnávateľom a zamestnancom Ladislavom vo výške ceny lístka autobusu. Ak použije zamestnanec na pracovnú cestu vlastné MV, má nárok na náhradu za spotrebované PHL a na základnú náhradu za 1 km jazdy. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom písomne dohodnúť, že mu poskytne náhradu za použitie MV vo výške ceny cestovného lístka autobusu.

Daňové Výdavky na Spotrebované PHL

Daňové výdavky na spotrebované pohonné látky upravuje zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 2 písm. l). Podľa tohto zákona platí, že ak podnikateľ použije v súvislosti s výkonom svojej činnosti vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, alebo iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku (napr. požičané alebo prenajaté), môže preukázateľne vynaložené výdavky na spotrebované PHL uplatňovať rôznymi spôsobmi.

Tri spôsoby, ktoré povoľuje zákon o dani z príjmov pri uznávaní výdavkov na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov, sú platné od novely zákona v marci 2009. Treba však pripomenúť, že musí ísť vždy o spotrebované pohonné látky pri cestách uskutočnených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou (nie súkromné jazdy podnikateľov).

Výdavky na spotrebované pohonné látky (PHL) sa podľa zákona o dani z príjmov uznávajú do daňových výdavkov nasledovne:

1. Podľa cien platných v čase ich nákupu (na základe dokladu o ich nákupe), prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze. Ak sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou PHL alebo sa tam neuvádza, vychádza sa:
   • zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie (certifikát od autorizovanej skúšobne), alebo
   • dopĺňajúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúce inú spotrebu PHL (napr. u predajcu motorového vozidla, na internetovej stránke výrobcu alebo predajcu vozidla);
2. Na základe dokladov o nákupe PHL najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel;
3. Vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Všetky tri spôsoby preukazovania spotreby pohonných látok sú rovnocenné. Daňovník (fyzická osoba alebo právnická osoba), ktorý má automobil zahrnutý v obchodnom majetku, sa môže rozhodnúť a vybrať si ten spôsob preukazovania spotreby PHL, ktorý mu najviac vyhovuje. Každá z možností však má svoje špecifiká. Ak má daňovník viac motorových vozidiel, môže pri jednotlivých motorových vozidlách uplatňovať výdavky na spotrebované PHL rôznym spôsobom podľa uvedených bodov.

Upozornenie pre Živnostníkov a SZČO

Daňovníci s príjmami z podnikania (živnostníci) alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (iné SZČO) postupujú pri uplatňovaní výdavkov na spotrebované PHL podľa predchádzajúcich bodov len v prípade, že na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť využívajú iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku. Ak by podnikateľ použil vlastné osobné motorové vozidlo na podnikateľské účely, do daňových výdavkov by si mohol podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov uplatniť iba náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu (potrebný je doklad o kúpe) a výdavky vo výške základnej náhrady za každý kilometer jazdy (0,183 € za km).

Všeobecná Definícia Daňového Výdavku

Výdavky na spotrebované pohonné látky sú výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov, hovoríme o nich, že sú zákonom limitované. Zároveň je potrebné vždy zvážiť aj všeobecnú definíciu daňového výdavku, teda musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka.

Kniha Jázd

Podkladom pre uplatňovanie výdavkov na spotrebované PHL do daňových výdavkov je kniha jázd. Evidencia jázd sa nevyžaduje, ak si daňovník zvolí spôsob preukazovania výdavkov podľa tretieho bodu, t. j. paušálne výdavky do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu PHL.

Kniha jázd by mala obsahovať minimálne nasledovné údaje:

• označenie vozidla a informáciu o tom, kto jazdu vykonal,
• účel jazdy (firemný, súkromný),
• trasu,
• dátum a čas začatia jazdy,
• príchod a odchod z miesta rokovania (cieľ, kvôli ktorému sa jazda uskutočnila),
• dátum a čas ukončenia jazdy,
• počet najazdených kilometrov (podľa stavu na tachometri automobilu na začiatku a na konci cesty).

Ak daňovník uplatňuje výdavky na spotrebované PHL do daňových výdavkov podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, do daňových výdavkov nemôže zahrnúť tzv. nadspotrebu. Rozdiel medzi normovanou spotrebou a nadspotrebou sa ponechá zaúčtovaný ako náklad, avšak nebude daňovo uznaný (bude tzv. pripočítateľnou položkou).

Satelitné Sledovanie Prevádzky Vozidiel

Novela zákona o dani z príjmov z roku 2009 rozšírila spôsoby uplatňovania spotrebovaných PHL do daňových výdavkov o satelitné sledovanie prevádzky vozidiel a paušálne výdavky vo výške 80%.

Satelitné sledovanie prevádzky vozidiel je vhodný spôsob najmä pre väčšie firmy, ktoré majú veľké množstvo áut. Systém presne sleduje evidenciu jázd a tvorí tak podklad pre členenie jázd na súkromné a pracovné účely, ľahko sa zdokumentuje aj spotreba PHL. Ak je auto vybavené takýmto zariadením, všetky výdavky na PHL pri pracovných cestách (aj prípadná nadspotreba) sú uznaným daňovým výdavkom. Pri satelitnom sledovaní vozidiel odpadá zložitý prepočet spotreby podľa údajov v technickom preukaze alebo v osvedčení o evidencii. Daňovník uplatní preukázané výdavky, a to na základe dokladov o nákupe PHL, evidencie jázd a spotreby PHL z prístrojov satelitného sledovania prevádzky vozidiel.

#

tags: #zmluva #na #paušálne #vyplácanie #PHL #vzor