
Pracovný pomer na dobu určitú je flexibilnou formou zamestnávania, ktorá sa bežne využíva. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o ukončení pracovného pomeru na dobu určitú, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a situácie, ktoré môžu nastať.
Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Pracovný pomer je uzavretý na určitú dobu v prípade, ak je to v pracovnej zmluve výslovne určené. Dĺžku trvania pracovného pomeru na dobu určitú je možno dohodnúť aj iným spôsobom ako konkrétnym dátumom, napríklad skončením prác, skončením rodičovskej dovolenky alebo materskej dovolenky inej zamestnankyne, prípadne iným spôsobom. Podmienkou platného dohodnutia určitej doby pracovného pomeru je písomná forma pracovnej zmluvy. Pracovná zmluva pri pracovnom pomere na dobu určitú musí mať povinne písomnú formu, inak by sa pracovný pomer považoval za uzavretý na neurčitý čas. Za pracovný pomer na dobu neurčitú by sa považoval aj taký pracovný pomer, pri ktorom by nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania.
Zákonník práce stanovuje dobu trvania pracovného pomeru na dobu určitú maximálne na dva roky, s možnosťou predĺženia alebo opätovného dohodnutia v rámci 2 rokov bez vecného dôvodu najviac dvakrát. Každé ďalšie dohodnutie či predĺženie navyše oproti Zákonníku práce vyžaduje existenciu tzv. vecného dôvodu.
Pracovný pomer na dobu určitú sa primárne končí uplynutím dohodnutej doby. Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú je možné zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca. Podľa § 71 ods. 1 Zákonníka práce sa pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu skončí uplynutím tejto doby. Na to, aby došlo k skončeniu pracovného pomeru na dobu určitú uplynutím tejto doby, nie je potrebné prerokovanie so zástupcami zamestnancov a zároveň platí, že zamestnávateľ nemá ponukovú povinnosť iného voľného pracovného miesta. V prípade spokojnosti so zamestnancom zákon však zamestnávateľovi nezakazuje ponúknuť mu iné pracovné miesto, resp.
Okrem uplynutia doby existujú aj ďalšie spôsoby, ako ukončiť pracovný pomer na dobu určitú:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Pracovný pomer na dobu určitú sa končí uplynutím dohodnutej doby, a to aj v prípade, že je zamestnanec práceneschopný. Na túto situáciu nie je možné aplikovať ustanovenia § 64 o zákaze výpovede v tzv. ochrannej dobe. Obdobná situácia ako v prípade práceneschopnosti nastáva aj v prípade nástupu zamestnankyne na materskú dovolenku. Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú je platné aj v prípade, ak sa skončí počas trvania materskej alebo rodičovskej dovolenky. Na skončenie pracovného pomeru na dobu určitú s tehotnou zamestnankyňou sa nevzťahuje ochranná doba podľa § 64 Zákonníka práce, ktorá platí pri výpovediach zo strany zamestnávateľa.
Pri pracovnom pomere na dobu určitú, rovnako ako pri pracovnom pomere na dobu neurčitú, je možné dohodnúť dĺžku skúšobnej doby. Tá je upravená v ustanovení § 45 Zákonníka práce. Skúšobná doba sú najviac tri mesiace, okrem prípadov vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, kde je Zákonníkom práce stanovená maximálna dĺžka skúšobnej doby na šesť mesiacov. Skúšobná doba môže byť dohodnutá aj pri pracovnom pomere na dobu určitú. Jej dĺžka môže byť maximálne 3 mesiace (resp. 6 na špecifických pozíciách zamestnanca). Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne v pracovnej zmluve. Ak skúšobná doba nie je dohodnutá písomne, je absolútne neplatná.
Zamestnanec, ktorému skončil pracovný pomer na dobu určitú uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, nemá nárok na odstupné. Výnimkou sú prípady, kedy sa obe strany dohodnú na odstupnom v zmluve o uzatvorení pracovného pomeru, alebo ak sa pomer skončí počas trvania dohodnutej doby napr. z organizačných dôvodov zamestnávateľa). Ak by však pred uplynutím dojednanej doby došlo k skončeniu pracovného pomeru (z dôvodov uvedených v § 76 Zákonníka práce, napr. z organizačných dôvodov zamestnávateľa), zamestnancovi by vznikol nárok na vyplatenie odstupného. Uvedené ale neznamená, že sa zamestnanec a zamestnávateľ nemôžu v pracovnej zmluve dohodnúť na vyplatení odstupného, aj keď zákonný nárok nevznikol, nakoľko ustanovenie § 76 ods. 1 Zákonníka práce má dispozitívny charakter.
Ak však zamestnanec po uplynutí dohodnutej doby pokračuje s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí podľa § 71 ods. Pracovný pomer na dobu určitú sa môže skončiť aj pred uplynutím dohodnutej doby. Teda v tomto prípade by zase išlo o automatickú premenu pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú.
Pracovnú zmluvu na dobu určitú je možné uzavrieť aj opätovne, rovnako, ako je možné predĺžiť dĺžku trvania pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ však musí dodržať určité limity. Po skončení pracovného pomeru na dobu určitú môžu strany uzavrieť zmluvu na dobu neurčitú. Druhou možnosťou pre zamestnávateľa je uzatvoriť zmluvu na dobu určitú v trvaní menej ako dva roky a následne túto zmluvu predĺžiť. Aj tu však platí obmedzenie, že zamestnávateľ tak môže urobiť maximálne dvakrát v trvaní dvoch rokov. Ak by chcel zamestnávateľ predĺžiť zmluvu viac ako dvakrát po sebe alebo na obdobie dlhšie ako 2 roky, musí takýto krok vecne zdôvodniť. Bez vecného zdôvodnenia platia pravidlá popísané vyššie. Vecné dôvody sú taxatívne stanovené zákonom v ustanovení § 48 ods. V zmysle ustanovenia § 48 ods.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Ako vecné dôvody tvoriace výnimku z tejto hranice pripúšťa Zákonník práce v ust. § 48 ods. Zákonník práce okrem vyššie uvedených dôvodov pozná ešte jeden dôvod na ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky. Ide o prípady vysokoškolských učiteľov a tvorivých zamestnancov vedy, výskumu a vývoja, rektorov, prorektorov. Ak je na to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa, tvorivého zamestnanca výskumu a vývoja, rektora alebo prorektora ustanovený osobitným predpisom, je možné dohodnúť, predĺžiť alebo opätovne dohodnúť aj na dobu ustanovenú v osobitnom predpise. Uvedené vyplýva z ust. § 48 ods. Vyššie uvedené vecné dôvody na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru je potrebné presne uviesť v pracovnej zmluve. Táto povinnosť vyplýva z ust. § 48 ods. 5 Zákonníka práce.
Aj po skončení pracovnej zmluvy na dobu určitú je zamestnávateľ povinný vystaviť zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list), a to v zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce. Toto potvrdenie obsahuje informácie o trvaní pracovného pomeru, druhu vykonávanej práce, dosiahnutej kvalifikácii, mzde a prípadne aj dôvode ukončenia (ak o to zamestnanec požiada). Ak nechcete v práci pokračovať, môžete zamestnávateľa požiadať, aby k uvedenému dňu Vám pripravil potvrdenie o zamestnaní a prípadne aj pracovný posudok ak o tento máte záujem, čo vyplýva z ust. "Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania. Zamestnávateľ však nie je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Pracovným posudkom sú všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe