
V digitálnom svete je správa webovej stránky kľúčová pre úspech online prezentácie. Či už ste autor, IT firma alebo startup, kvalitná správa webu je nevyhnutná. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o správe webovej stránky, jej aspekty a ako ju efektívne využiť.
Zmluvy sú základom každej obchodnej činnosti a zmluva o správe webovej stránky nie je výnimkou. Dávnejšie preletela slovenským internetom prezentácia Mareka Lichtnera o “hackovaní daní a odvodov”, ktorá provokovala k zamysleniu sa nad efektívnym platením daní a odvodov. Podobne aj pri správe webu je dôležité poznať svoje práva a povinnosti, a to najmä v oblasti autorských práv.
Licenčná autorská zmluva je zmluvou podľa autorského zákona, ktorou autor prenecháva niekomu inému právo či licenciu jeho dielo ďalej používať na rôzne účely - napríklad či najmä na opakované vydávanie, rozmnožovanie a následný predaj (§ 40 starého autorského zákona, § 65 toho nového - č. 185/2015). Pre autorov diel je získanie takejto zmluvy určite úspechom, ide totiž - resp. v závislosti od formulácie a nastavení zmluvy môže ísť - o ľudovo povedané bájny “pasívny príjem”.
Predmetom zmluvy musí byť dielo podľa autorského zákona. Teda napr. článok, kniha, hudba, výtvarné či architektonické dielo, ale aj softvér či databáza. Okrem diela definuje autorský zákon aj “umelecký výkon” - ním je “predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom“. Aj v súvislosti s umeleckým výkonom je možné udeliť právo na jeho používanie. Nie je ním však napr. predvádzanie šiat modelkami - čo hovorí metodický pokyn k zdaňovaniu autorských príjmov od metodikov Finančného riaditeľstva; nejde síce o právne záväzný text (nie je to zákon), ale predsa.
Zmluva by mala obsahovať:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Odmena patrí autorovi za použitie diela. Zaujímavosťou je, že autorský zákon obsahuje ohľadne záväzkového práva a autorskej odmeny len pojem “licenčná zmluva” (§ 65). Akési rozdelenie autorských príjmov na “aktívne” a “pasívne” vyplýva skôr z predpisu upravujúceho zdanenie príjmov autorov, teda zo zákona o dani z príjmov (§ 6) - a z už spomenutého dovysvetľujúceho metodického pokynu daniarov.
Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona - teda príjmy pasívne bez odvodov. Podstatná je teda formulácia dohody, resp. zmluvy medzi vyplácateľom odmeny a samotným autorom resp. Príjmy z použitia diela (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) nespadajú do definície samostatnej zárobkovej činnosti, i keď to vzhľadom na názov paragrafu a i celú jeho štruktúru na prvý pohľad vyzerá. Registrácia teda podľa všetkého potrebná nie je.
Pri správe webovej stránky je dôležité správne definovať autorské práva a licenčné podmienky. Autorské právo zároveň definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom, ktoré slúži na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu zamestnanca a dielom na objednávku nezávislého autora - v prvom prípade patria majetkové práva k dielu jednoznačne zamestnávateľovi, no nezávislý autor môže zo svojho diela profitovať do svojej smrti. Čo je ďalší a dostatočný dôvod umožniť zmluvným stranám vybrať si model, ktorý im vyhovuje.
Jožo vytvoril softvér pre firmu v septembri 2019, pričom prvú odmenu dostal vyplatenú v októbri 2019. Registrovať sa je povinný do 31. októbra 2019. Ak už na daňovom úrade z nejakého iného titulu registrovaný je - napr. ako živnostník alebo prenajímateľ nehnuteľnosti - a tj má DIČ (“kartičku”), znova sa registrovať nemusí.
Od r. Z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa naozaj neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp. Čo sa týka Sociálnej poisťovne, táto akoby “výnimka“ pribudla do zákona o sociálnom poistení začiatkom roka 2011 - ako akási kompenzácia za zavedenie odvodov z príjmov autorov, ktorou sa od odvodov oslobodili dlhodobé pasívne príjmy (okrem licenčných poplatkov ide napr. rovnako zákon o zdravotnom poistení vynecháva z definície zárobkovej činnosti príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) a pasívne príjmy autorov (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov).
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Síce sa na túto tému na internete občas zúrivo diskutuje - napr. zdravotná poisťovňa údajne zdaní každý príjem SZČO, ktorý má pridelené DIČ - zákon však z okruhu “zodvodňovaných” príjmov pasívne príjmy autorov jednoznačne vylučuje. “Nezodvodnenie” však závisí od uvedenia príjmu v správnej časti daňového priznania - napr. Daň z príjmov z odmeny autor samozrejme platí.
Existujú dve možnosti zdaňovania autorských príjmov:
V prípade “voľby b)” - tj zdanenie v daňovom priznaní autora - sa autor s vyplácateľom musia dohodnúť, že si autor príjem z odmeny zdaní sám. Na čo stačí jeden odstavec v samotnej autorskej zmluve. V opačnom prípade musí vyplácateľ zdaniť sumu zrážkou.
Vyplatená odmena je daňovým výdavkom. Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať samozrejme do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je samozrejme súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov” (viac: Daňové náklady: 3 najrozšírenejšie mýty). Pozor aj na ostatné limitácie daňových výdavkov - autorská odmena je tzv. 2 % z vyplatenej odmeny literárnemu či ostatným umeleckým fondom sa v súčasnosti neodvádzajú. V minulosti: áno, spravidla odvádzali. Aj napriek otázke, čo má programátor spoločné s literatúrou alebo či si prípadne môže prísť využiť tvorivý pobyt do kaštieľa v Budmericiach. 2% zráža vyplácateľ z hrubej odmeny autora a odvádza ich do 20-eho dňa nasledujúceho mesiaca vrátane zaslania formulára.
Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. V súčasnosti totiž neexistuje nejaký štandardný spôsob “výberu” peňazí, ktorý by čosi nestál - mzda zamestnanca podlieha vysokým odvodom a rovnako sa aj z vyplateného podielu na zisku čosi platí (po novom daň z príjmov). Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový - na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Môcť môže: čo nemá občan či podnikateľ zakázané, má v zmysle Ústavy SR dovolené. No druhá vec je zdanenie. Od r. 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi . Od r. najjednoduchším modelom je samozrejme použitie nezávislej trhovej ceny. No nájdi takú, “v kope sena”, keď zároveň nemáš čo iné na práci - resp. nájdi rovnaký model s rovnakými “funkciami a rizikami”, ako je ten tvoj (veľkosť firmy, “rovnakosť” obchodu, porovnateľnosť diela atď).
Do úvahy prichádza aj odmena vypočítaná ako podiel na celkových predajoch spracovaného diela - dáva zmysel aj z biznisového hľadiska a zároveň ju umožňuje aj samotný autorský zákon. Z hľadiska zákona o dani z príjmov ide o použitie “metódy delenia zisku” resp. či už autor a “jeho” eseročka použijú cenu takú alebo onakú, nemôžu sa on ani eseročka považovať za tzv. mikrodaňovníka. Ide o nový režim na účely zákona o dani z príjmov platný pre roky 2021 a neskôr a znamená niektoré úľavy v daňovom odpisovaní majetku, daňových opravných položkách pre pohľadávky a odpočítaní daňovej straty.
V praxi bohužiaľ existuje aj riziko, že iniciatívni daniari budú v odmeňovaní spoločníka autorskou odmenou vidieť právny úkon uskutočnený “bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia”.
Nositeľom autorského práva je podľa autorského zákona vždy len fyzická osoba (§ 13 ods. 1 Autorského zákona). V SR platí zároveň zmluvná voľnosť - ktokoľvek môže s kýmkoľvek uzatvoriť akýkoľvek typ zmluvy (pracovnú, obchodnú, autorskú či napríklad nepomenovanú) a určiť s ňom takmer akékoľvek podmienky.
Jako nezávislý profesionál vlastním plody své práce a mohu z nich do budoucna profitovat. Cokoliv vytvořím, ať už je to knížka, výukový systém, nebo nějaký produkt či značka, tak mi patří. Není to zaměstnanecké dílo a mohu vytvářet sekundární příjmy do budoucna. Běžnému zaměstnanci nic z toho, co vytvořil, nepatří.
…každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. (§ 3 ods. Autori teda nie sú z DPH-čky vyňatí: a to ani napr.
V r. 2018 však súdny dvor EÚ - teda orgán, ktorý právo EÚ a najmä spory z praxe záväzne vykladá - zverejnil zaujímavý rozsudok. Odmena pri ďalšom predaji v prospech autora pôvodného umeleckého diela nespadá pod článok 2 ods. tj nie je dodaním služby ani inou zdaniteľnou transakciou podliehajúcou DPH. … nemožno zastávať názor, že v prípade zaplatenia odmeny pri ďalšom predaji ide o protihodnotu v zmysle článku 2 ods. Právny vzťah, v rámci ktorého dochádza k ďalšiemu predaju pôvodného umeleckého diela vzniká len medzi predávajúcim a kupujúcim a existencia práva na odmenu pri ďalšom predaji v prospech autora tohto diela nemá na tento vzťah žiaden vplyv.
Z uvedeného po prvom preštudovaní vyplýva, že autorská odmena za použitie diela na základe ďalšieho predaja diela nadobúdateľom práva na predaj tohto diela jednoducho DPH-čke nepodlieha: autor diela sa ani po prekročení sumy licenčných odmien nad limit 49 790 / 50 000 EUR nemusí registrovať za platiteľa DPH a z ďalších odmien odvádzať DPH-čku, prípadne - ak už platiteľom DPH je - DPH-čku neuplatňuje práve z predmetných odmien za ďalší predaj. Legislatíva EÚ máš špecifický jazyk - v podstate ako každý rozsudok - a mne osobne ani po treťom prečítaní nie je jasné, či sa uvedený záver vzťahuje na všetkých autorov udeľujúcich súhlas na použitie ich diela alebo len na autorov grafických a výtvarných diel, o ktorých v tomto spore išlo. V praxi som sa už stretol s využitím tohto judikátu pre autorov textov. Pre istotu je však tento typ odmeny ideálne ošetriť v podrobnejšej licenčnej zmluve. Ako to nastaviť a ošetriť - či práca s rizikom neuznania - je už však práca šikovných právnikov.
Pred vykonaním objednávky, resp. uzavretím samotnej zmluvy musí predávajúci v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z. poskytnúť spotrebiteľovi množstvo informácií. Podľa starého zákona to bolo cca 10, podľa nového sa ich počet zvýšil na 20. Informačná povinnosť nevyplýva len zo zákona č. 102/2014 Z. z., ale aj z ďalších predpisov, napr. zo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 22/2004 Z. z.
V zmysle zákona č. 102/2014 Z. z. musia byť informácie poskytnuté výslovne, jasne a zrozumiteľne. Informácie nemusia byť v jednom dokumente, ale mali by byť pre spotrebiteľa uvádzané zrozumiteľne, t. j. aby si vedel informácie pospájať a nájsť. Napr. poučenie o zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru alebo služby. Spotrebiteľa je nutné podrobne informovať o jeho nárokoch z vád.
Informácie o záruke, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako zákonná záruka, napr. Predávajúci musí tieto informácie poskytnúť spôsobom, ktorý je primeraný použitému prostriedku diaľkovej komunikácie. Takým spôsobom je napr. Zákon tiež ustanovuje, že je ich možné poskytnúť na trvalom nosiči. Trvalým nosičom sa podľa zákona rozumie taký prostriedok, ktorý spotrebiteľovi alebo predávajúcemu umožňuje uchovať informácie spôsobom, ktorý umožňuje nielen ich použitie v budúcnosti, ale aj nezmenené reprodukovanie uložených informácií. Takým nosičom je napr.
Nesplnenie informačnej povinnosti má aj svoje následky. Napr. Ak spotrebiteľ uskutoční objednávku, je poskytovateľ služby povinný elektronicky potvrdiť objednávku bezodkladne po jej doručení. Uvedená povinnosť vyplýva zo zákona č. 22/2004 Z. z. pozn. redakcie: § 2 z. č. 102/2014 Z.