
V súčasnom dynamickom pracovnom prostredí sa čoraz častejšie stretávame s potrebou flexibilného zamestnávania, ktoré umožňuje efektívne využívanie pracovnej sily. Jednou z možností, ako zabezpečiť túto flexibilitu, je aj zmluva na viacero druhov práce. Tento článok sa zameriava na analýzu možnosti uzatvorenia takejto zmluvy, jej náležitosti a praktické dopady na zamestnávateľa aj zamestnanca, s prihliadnutím na aktuálnu legislatívu.
Zamestnávatelia často hľadajú spôsoby, ako optimalizovať svoje náklady a efektívne využívať zamestnancov. Jednou z možností je zamestnať pracovníka na viacero pracovných pozícií súčasne. Otázka, ktorá pri tom vzniká, je, či je možné túto situáciu riešiť jednou pracovnou zmluvou alebo je potrebné uzatvoriť viacero zmlúv. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad a návod, ako postupovať pri zamestnávaní na viacero druhov práce.
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce sa vymedzujú tzv. podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, ktoré musia byť v zmluve uvedené, aby bola platná. Medzi tieto náležitosti patrí:
Druh práce je podstatná náležitosť pracovnej zmluvy. Zákon nestanovuje šírku nastavenia druhu práce. Môže byť nastavený širšie (čím sa zvyšuje dispozičné oprávnenie zamestnávateľa) alebo užšie (čím sa znižuje dispozičné oprávnenie zamestnávateľa). V pracovnej zmluve možno uviesť jeden druh práce alebo vymedziť druh práce aj kumulatívne (napr. dva druhy práce) alebo alternatívne (bude sa vykonávať jeden alebo druhý druh práce). Druh práce je širším pojmom ako pracovná činnosť. V rámci druhu práce sa bude vykonávať súbor rôznych pracovných činností.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Aktuálne znenie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. nerozlišuje medzi tzv. hlavným pracovným pomerom zamestnanca a vedľajším pracovným pomerom zamestnanca (vedľajšou činnosťou). Zákonník práce nevylučuje možnosť uviesť v pracovnej zmluve jeden druh práce alebo vymedziť druh práce aj kumulatívne (napr. dva druhy práce). Ak sú v pracovnej zmluve uvedené napr. dva druhy práce, býva zvykom uviesť aj podiel na tom ktorom úväzku, čiže na tom ktorom druhu práce (napr. Určenie druhu práce však musí byť dostatočne určité, inak by išlo o neplatnú pracovnú zmluvu.
V pracovnej zmluve môžu byť uvedené dva druhy práce kumulatívne (napr. školník a vodič) alebo môžu byť vykonávané dva druhy práce na základe dvoch pracovných pomerov. V tomto prípade platí, že zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu. Práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.
Hoci je možné zamestnať zamestnanca na dve rôzne pracovné pozície v rámci jednej pracovnej zmluvy, nie je to vždy optimálne riešenie. V pracovnej zmluve by muselo byť jasne rozlíšené, ktoré ustanovenia sa vzťahujú na jednu či druhú pracovnú pozíciu. Napríklad pracovný čas, výška mzdy, miesto výkonu práce.
Preto personalistom a zamestnávateľom odporúčame - ak chcete so zamestnancom uzatvoriť dva pracovné pomery, urobte to dvomi oddelenými zmluvami. Každý pracovný pomer má svoje vlastné pravidlá, ktoré sa dajú jasne a prehľadne upraviť. V prípade potreby ukončenia jedného z nich nevznikajú pochybnosti. Navyše, aj komunikácia s úradmi je potom jednoduchšia.
Zákonník práce umožňuje, aby mal zamestnanec s jedným zamestnávateľom uzatvorených aj niekoľko pracovných pomerov. Rozhodujúcou je skutočnosť, že musí ísť o práce iného druhu. Rozdielny druh práce znamená, že zamestnanec má vykonávať napr. činnosť upratovačky a zároveň vykonáva aj činnosť kuchárky.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Ak majú zmluvné strany záujem uzatvoriť medzi sebou dva pracovné pomery založené dvoma pracovnými zmluvami, musia predovšetkým skúmať, či im to Zákonník práce umožňuje. Základná regulácia možnosti uzatvárania viacerých pracovných pomerov s jedným zamestnávateľom je obsiahnutá v § 50 ZP. V zmysle § 50 ZP sa posúdia práva a povinnosti samostatne. Znamená to, že je potrebné s takýmito vzťahmi pracovať oddelene. To sa vzťahuje aj na prihlasovanie a odhlasovanie do Sociálnej poisťovne. V prípade mzdy je potrebné vypočítavať preddavky na daň v zmysle § 35 zákona č. 595/2003 Z. z.
Pri uzatváraní druhého pracovného pomeru s tým istým zamestnávateľom je potrebné postupovať v súlade s § 41 ZP (predzmluvné vzťahy). Opätovne platí povinnosť zamestnávateľa podľa § 41 ods. 2 ZP, že ak osobitný právny predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad.
Nová pracovná zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti podľa § 43 ods. 1 ZP. Napriek tomu, že prvá pracovná zmluva so zamestnávateľom už obsahuje niektoré pravidelné náležitosti podľa § 43 ods. 2 ZP (napr. výplatný termín), je potrebné výslovne v druhej pracovnej zmluve uviesť tieto pravidelné náležitosti (napr. výplatný termín) alebo odkázať na príslušný paragraf zákona alebo článok kolektívnej zmluvy, ktorý ich upravuje.
Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
Zákonník práce v ustanoveniach o dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru výslovne neobsahuje obmedzenie počtu dohôd o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov a ani ich kombináciu u jedného zamestnávateľa. Vzhľadom na výnimočnosť uzatvárania týchto dohôd možno dedukovať, že ak by sa uzatvorili dve dohody na dve pracovné činnosti alebo dokonca niekoľko dohôd, vyvstane tu otázka, či nejde o obchádzanie zákona a ustanovení o pracovnom pomere.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Sadzby odvodov platné pre rok 2024 sa líšia podľa typu dohody a príjmu. Pri dohodách s pravidelným príjmom platia rovnaké odvody, ako pri klasickej dohode. Pri dohodách s nepravidelným príjmom sú odvody odlišné.
V praxi existuje množstvo vzorových dohôd a dokumentov, ktoré môžu zamestnávatelia využiť pri uzatváraní pracovných zmlúv a dohôd. Medzi ne patria:
V školstve je bežné, že jeden zamestnanec vykonáva viacero funkcií. Napríklad, v menších školách sa často kumulujú administratívne a prevádzkové činnosti. Alternatívou kumulovaných pracovných pozícií je zamestnávanie toho istého zamestnanca na viac pracovných pozícií na kratší pracovný čas. Napríklad tá istá osoba bude zamestnaná na kratší pracovný čas v rozsahu 50 % ustanoveného pracovného času ako ekonóm a zároveň bude zamestnaná na kratší pracovný čas v rozsahu 50 % ustanoveného pracovného času ako personalista.
Častým problémom je, že mzdové systémy nemusia byť prispôsobené na zadávanie dvoch druhov práce v jednom pracovnom pomere. V takom prípade je potrebné hľadať alternatívne riešenia, napríklad úpravu mzdového systému alebo uzatvorenie dvoch samostatných pracovných zmlúv.
Novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. novembra 2022 priniesla viaceré zmeny v pracovnoprávnych vzťahoch. Tieto zmeny sa výrazne dotkli aj ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa vzniku pracovného pomeru. V dôsledku týchto zmien by školy a školské zariadenia mali prispôsobiť proces prijímania nových zamestnancov novej legislatíve.