ZTP a ročné zúčtovanie dane: Podmienky a možnosti

Nepriaznivý zdravotný stav môže človeka v pracovnom živote znevýhodňovať. Na vyrovnanie tohto znevýhodnenia existujú rôzne formy podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. V slovenskom právnom systéme je dôležité rozlišovať medzi pojmami súvisiacimi so zdravotným postihnutím, najmä v kontexte pracovného práva a daňových úľav.

Kto je občan so zdravotným postihnutím?

V pracovnom práve je za občana so zdravotným postihnutím považovaný ten, kto bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne. To znamená, že jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Dôležité je rozlišovať to od osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba s ŤZP nemusí byť automaticky uznaná za invalidnú, hoci môže byť oboje.

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez obmedzenia. Invalidný dôchodok im nebude krátený ani odobratý. Pri hľadaní a udržaní zamestnania im majú pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím je považovaný za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľov a výhody zamestnávania ZŤP

Každý zamestnávateľ s viac ako 20 zamestnancami je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia "limitu".

Zamestnávanie zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa výhodné aj z hľadiska odvodov do zdravotnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre rodičovský príspevok

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi polovičná, t. j. 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky: sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre ročné zúčtovanie dane pri výsluhovom dôchodku

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci - pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Ročné zúčtovanie dane a zamestnanci

Nie vždy môže zamestnávateľ vykonať zamestnancovi ročné zúčtovanie dane. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie dane tomu zamestnancovi, ktorý mal iba príjmy zo závislej činnosti a ktorý mu žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania dane doručí s potrebnými prílohami do 15. februára. Zamestnanec, ktorý mal iba príjmy zo závislej činnosti, môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie RZD. Ak mal viacero zamestnávateľov v roku 2023, tak môže požiadať ktoréhokoľvek z nich, už to nie je tak, že musí požiadať len posledného, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane. Zamestnávateľ nemôže vykonať ročné zúčtovanie dane, ak zamestnanec pracoval v roku 2023 u zamestnávateľa, ale zároveň bol aj konateľom v inej firme, za čo poberal odmenu konateľa, alebo ak mal okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné príjmy, napríklad časť roka podnikal na základe živnosti alebo mal nejaké kapitálové príjmy či ostatné príjmy.

Čo si môže zamestnanec uplatniť v rámci ročného zúčtovania dane?

Zamestnanec si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na seba, teda na daňovníka, a nezdaniteľnú časť na manželku, avšak iba v tom prípade, ak sa manželka starala o dieťa do veku 3 rokov alebo 6 rokov, alebo je manželka invalidná, prípadne ZŤP, alebo bola evidovaná na úrade práce, alebo poberá peňažný príspevok na opatrovanie.

Prečítajte si tiež: Tlačivo a postup pre ročné zúčtovanie dane

Pre rok 2023 sa daňový bonus počíta určitým percentom zo základu dane podľa počtu detí, maximálna suma mesačne je 140 €, ročne je to max. 1 680 € na dieťa do 18 rokov a mesačne 50 €, čo je ročne max. Napríklad zamestnanec má dve deti do 18 rokov a mal za rok 2023 základ dane 8 930 €. Daňový bonus vypočítame 8 930 € x 27 % = 2 411,10 €. Ak by zamestnancovi v ročnom zúčtovaní nevyšla plná suma daňového bonusu, mal by podať daňové priznanie. Na riadku 32 musí označiť, akou formou si druhá oprávnená osoba vysporiadala svoje daňové povinnosti. Ak podala daňové priznanie, tak zamestnanec nemusí k svojmu daňovému priznaniu nič dokladovať. Ak druhej oprávnenej osobe bolo vykonané ročné zúčtovanie dane, tak musí priložiť kópiu ročného zúčtovania dane.

Od roku 2018 je možné uplatňovať si daňový bonus na zaplatené úroky z úveru na bývanie, pričom niektorým zamestnancom už aj bude končiť 5-ročná lehota, kedy si tento bonus mohli uplatňovať. Podmienky pre rok 2023 sa nezmenili, čiže je to 50 % zo zaplatených úrokoch z úveru. Ak sa zamestnancovi v roku 2023 po refixácii navýšili splátky oproti roku 2022, za rok 2022 bola priemerná mzda 1 304 €, čiže priemerný príjem zamestnanca nesmie byť za rok 2022 viac ako 2 086,40 €. Pri daňovom bonuse na zaplatené úroky musí byť splnená aj podmienka veku. Úver nemohol byť refinancovaný v roku 2023, ale ešte do 31. 12.

Ak chce zamestnanec, aby mu zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane za rok 2023, musí ho o to požiadať do 15. 2. 2024, ale nemôže mať iné príjmy, iba príjmy zo závislej činnosti (nie však zo zahraničia). Zamestnanec si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na seba, na manželku (za splnenia spomínaných podmienok), ďalej má nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, alebo bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu. Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1.1.2024 je stanovená vo výške 268,88 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2024 sumu 5 646,48 eura.

Ak daňovník je poberateľom dôchodku už k 1.1.2024, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2024 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2024 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 646,48 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. S účinnosťou od 1.7.2024 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13.

Príklady z praxe

• Otázka: Daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok od 2.1.2024. Naďalej dosahuje príjem z podnikania. Môže si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane?

• Odpoveď: Keďže základ dane daňovníka nepresiahol sumu 24 952,06 eura, daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane v sume 5 646,48 eura.

• Otázka: Daňovník poberá celý rok 2024 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2024 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti. Má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane?

• Odpoveď: Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko suma jeho ročného dôchodku presahuje sumu 5 646,48 eura.

• Otázka: V roku 2024 bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok od 1.6.2022 vo výške 680 eur. Ako to ovplyvní jeho daňovú povinnosť?

• Odpoveď: Za rok 2022 daňovník nie je povinný opraviť svoju daňovú povinnosť, nakoľko v roku 2022 má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, keďže nebol k 1.1.2022 poberateľom starobného dôchodku. Povinnosť opravy daňovej povinnosti má za rok 2023, a to podaním dodatočného daňového priznania, v ktorom zvýši základ dane o sumu uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane, keďže za rok 2023 mu nevznikol nárok. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu nevznikne ani v roku 2024, nakoľko poberá starobný dôchodok celý rok 2024 a suma dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2024 presiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2024.

• Otázka: Starobná dôchodkyňa dosahuje v roku 2024 príjem z osobnej asistencie ťažko postihnutej osoby. Poberá aj vdovský dôchodok po zomrelom manželovi. Započíta sa suma vdovského dôchodku do úhrnu dôchodku pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2024?

• Odpoveď: Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2024 nepresiahne sumu 5 646,48 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 646,48 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku.

• Otázka: Daňovník je poberateľom invalidného dôchodku. V roku 2024 začal podnikať a bude dosahovať príjem zo živnosti. Má nárok na NČZD?

• Odpoveď: Áno, má nárok na NČZD, pokiaľ jeho príjem zo živnosti spĺňa podmienky.

• Otázka: Daňovník poberá starobný dôchodok vo výške 450 eur, t. j. ročný dôchodok má vo výške 5 400 eur. Dosahuje aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Má nárok na NČZD?

• Odpoveď: Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti.

• Otázka: U poberateľa výsluhového dôchodku zo zahraničia sa postupuje rovnako, ako u poberateľa výsluhového dôchodku zo SR?

• Odpoveď: Áno, ak je daňovník poberateľom výsluhového dôchodku k 1.1.2024, potom mu nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2024.

Zmeny v sociálnom poistení v súvislosti s COVID-19

V súvislosti so šírením choroby COVID-19 boli prijaté aj finančné opatrenia, ktoré schválilo plénum Národnej rady. Cieľom týchto opatrení je ochrana fyzických osôb - nepodnikateľov, podnikateľov a zamestnancov aj zamestnávateľov pred následkami pandémie. Tieto opatrenia priniesli posun lehôt pri dani z príjmov na podanie daňových priznaní, hlásení, ročných zúčtovaní za zamestnancov, oznámenia odvedenia dane z nepeňažného príjmu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a dani z motorových vozidiel v špecifických prípadoch. Posun lehôt sa týkal aj účtovných závierok, výročných správ a správ audítora a ich uloženia do registra účtovných závierok.

Zmeny v 13. dôchodku

Novelou zákona o sociálnom poistení sa mení a dopĺňa aj zákon č. 328/2002 Z. z. Zmeny sú platné od 1. 4. 2020 a týkajú sa 13. dôchodku. Poberateľovi starobného dôchodku, invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku, ktorý má nárok na výplatu tohto dôchodku v novembri kalendárneho roka, vyplatí útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v novembri spolu s príslušnou dôchodkovou dávkou 13. dôchodok vo výške priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku.

Ošetrovné a PN v čase pandémie

Vláda odsúhlasila, aby čerpanie ošetrovného pri zatvorených školách mohli mať rodičia pre deti až do dovŕšenia 11 rokov veku a až do dovŕšenia 18 rokov veku pre ZŤP deti. V tejto vekovej kategórii nebude potrebné potvrdenie lekára. Na základe potvrdenia lekára bude čerpanie ošetrovného možné pre deti až do dovŕšenia 16 rokov veku. Rodičom budú vyplácať 55 percent z ich hrubej mzdy, čo predstavuje približne 70 percent čistej mzdy. Takisto sa zmenili podmienky vyplácania PN-ky pre ľudí, ktorí musia byť v karanténe. Po celú dobu sa vypláca 55 percent z priemernej dennej mzdy. Dávku bude poskytovať od prvého dňa Sociálna poisťovňa aj zamestnancom. Znamená to, že zamestnávateľ nebude zaťažený povinnosťou vyplácať náhradu príjmu počas prvých 10 dní.

Nezdaniteľné časti základu dane - aktuálna téma

Napriek tomu, že k iným zmenám týkajúcim sa NČZD a ich uplatňovania nedošlo, je to stále aktuálna téma a daňovníci (i mzdové účtovníčky) často musia pri výpočte dane za uplynulé zdaňovacie obdobie uvažovať, či v konkrétnej životnej situácii daňovníka mu vzniká nárok na tieto zvýhodnenia. V právnej úprave nezdaniteľných častí základu dane došlo v poslednom období len k jednej zmene - bola zrušená nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojené služby.

Podmienky pre uplatnenie NČZD

NČZD možno uplatniť len v prípade aktívnych príjmov. Ak daňovníkovi plynú zdaniteľné príjmy aj zo závislej činnosti, aj z podnikania, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti. Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si však môže uplatniť daňovník, ktorému plynú príjmy zo ZČ už počas ZO na základe podaného vyhlásenia podľa § 36 ods. 6 ZDP. Pri posudzovaní nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa nerozlišuje, či ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňového rezidenta SR), alebo daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňového nerezidenta SR).

Na NČZD na daňovníka má nárok v podstate každý, okrem daňovníkov, ktorí sú už k 1. januáru ZO poberateľmi dôchodkov uvedených § 11 ods. 6 ZDP, resp. bol im takýto dôchodok priznaný spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. Citované ustanovenie sa týka dôchodkov zo sociálneho poistenia alebo zo starobného dôchodkového sporenia, resp. výsluhového dôchodku. Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napr. okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13.

Táto NČZD sa uplatňuje za ZO v celoročnej výške, a to aj vtedy, ak sa v priebehu ZO daňovník stane poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. V prípade úmrtia dedič v DP podanom v súlade s § 49 ods. 4 ZDP odpočíta od základu dane nezdaniteľné časti základu dane, na ktoré vznikol nárok. NČZD na daňovníka uplatní v celoročnej výške bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci ZO daňovník zomrel, len s prihliadnutím na výšku jeho základu dane.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

V podstate ide o sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. Podmienky pre uplatnenie NČZD na manželku (manžela):

• manželka (manžel) nemá vlastný príjem, resp. základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods.
• manželka (manžel) spĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP:
  • starala sa o vyživované maloleté dieťa do troch rokov, resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku
  • poberala peňažný príspevok na opatrovanie
  • bola evidovaná na úrade práce
  • bola uznaná za osobu so zdravotným postihnutím

Čo sa týka podmienky poberania peňažného príspevku na opatrovanie, vzhľadom na postupné zvyšovanie tohto príspevku nárok na NČZD na manželku v podstate vzniká už len vo výnimočných prípadoch, napr. ak manželka len časť roka poberala tento príspevok a časť roka bola bez akéhokoľvek príjmu, napr. dobrovoľne nezamestnaná. Pri celoročnom opatrovaní a poberaní tohto príspevku nárok na NČZD na manželku nevzniká.

Do vlastných príjmov manželky sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. Do vlastného príjmu sa zahŕňa o. i. rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí, kompenzačný príspevok baníkom, príspevok na pohreb, 13. dôchodok, príplatok k dôchodku a jednorazový príplatok k dôchodku, príspevok športovému reprezentantovi.

Všetky ostatné príjmy manželky(-la) (okrem príjmov v § 11 ods. Do vlastných príjmov manželského partnera je potrebné zahrnúť napr. aj nemocenské dávky (nemocenské, materské a pod.), dôchodky (okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť), úrazové dávky, dávku v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, podpory a príspevky z prostriedkov štátneho rozpočtu, príjem z prenájmu (v plnej výške vrátane sumy 500 € oslobodenej od dane) a pod. Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky z týchto príjmov.

Výpočet NČZD

Výška týchto dvoch NČZD sa odvíja od aktuálneho životného minima: k 1. 1. 2021 predstavovalo sumu 214,83 €, k 1. 1.

Pre uplatnenie NČZD na manželku je potrebné predložiť sobášny list a ďalší doklad, ktorým sa preukazuje splnenie niektorej z alternatívnych podmienok ustanovených v § 11 ods. 4 ZDP, napr. potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o evidencii na úrade práce, rozhodnutie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie.

Príklady z praxe

• Príklad: Daňovník pán Milan Milý, súkromný veterinárny lekár, bol v roku 2021 dva mesiace práceneschopný. Bez ohľadu na dobu dosahovania zdaniteľných príjmov má nárok na celoročnú NČZD na daňovníka. Je ženatý a má tri deti. Dve staršie deti navštevujú základnú školu, najmladšie dieťa sa narodilo 26. októbra 2021. Čo sa týka NČZD na manželku, jedna z alternatívnych podmienok - podmienka starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku je splnená od 1. novembra 2021, teda za 2 mesiace roka. Manželka daňovníka pani Jarmila od začiatku roka ešte pracovala a dosahovala príjmy zo ZČ, pričom od 21. 4. 2021 poberala aj tehotenské, na ktoré jej od uvedeného dňa vznikol nárok; celkovo jej Sociálna poisťovňa vyplatila tehotenské vo výške 2 342 €. V septembri 2021 nastúpila pani Jarmila na materskú dovolenku, prestali jej plynúť príjmy zo ZČ a 15. 9. V úhrne presahujú sumu 4 124,74 €, pričom do vlastných príjmov ešte patrí, pochopiteľne, aj príjem zo ZČ (vykonávanej pred materskou dovolenkou) po znížení o povinné poistné, takže v konečnom dôsledku daňovník si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku.

• Príklad: Daňovník pán Karol Dobrý podniká ako živnostník. Za rok 2021 dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 62 456 € a vykázal základ dane (zisk) vo výške 21 220 €. Vzhľadom na výšku základu dane dochádza ku kráteniu NČZD na daňovníka a táto NČZD sa vypočíta. Je ženatý a má jedno dieťa; narodilo sa 14. januára 2021. Manželka daňovníka pani Nina nastúpila na materskú dovolenku (od 1. 1. 2021 v úhrnnej výške 3 586 €). Po skončení materskej dovolenky nastúpila na rodičovskú dovolenku. Materské z nemocenského poistenia, ktoré jej bolo poskytované počas materskej dovolenky, je od dane oslobodené, ale do vlastných príjmov manželky sa zahŕňa. V roku 2021 začala pani Dobrá prenajímať garáž, ktorú nadobudla už pred manželstvom a z prenájmu tejto nehnuteľnosti dosiahla do konca roka príjem 450 €; v zmysle § 9 ods. 1 písm. Jej vlastný príjem v súlade s § 11 ods. 4 ZDP predstavuje 4 036 € (materské vo výške 3 586 € + príjem z prenájmu 450 €). Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, a to v pomernej výške za 11 mesiacov roka (od februára do decembra - rozhodujúci je stav k 1. dňu kalendárneho mesiaca).

tags: #ztp #a #ročné #zúčtovanie #dane #podmienky