Neplatnosť nezverejnenej zmluvy: Dôsledky a povinnosti

Zverejňovanie zmlúv je kľúčovým nástrojom transparentnosti a kontroly verejných financií. Slovenská legislatíva, konkrétne zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ukladá povinným osobám zverejňovať zmluvy, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami. Cieľom je zabezpečiť, aby verejnosť mala prístup k informáciám o tom, ako sú tieto prostriedky využívané. Nedodržanie tejto povinnosti má závažné právne dôsledky, vrátane neplatnosti zmluvy.

Povinnosť zverejňovať zmluvy

Kto je povinnou osobou?

Podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. sú povinnými osobami, ktoré musia zverejňovať zmluvy, právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Medzi tieto osoby patria napríklad obce, mestá, vyššie územné celky, ich príspevkové a rozpočtové organizácie, ako aj právnické osoby zriadené zákonom alebo založené povinnými osobami. K lepšej orientácii je potrebné dodať, že MsBP je v zmysle zákona 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám povinnou osobou, ktorá je povinná informácie sprístupňovať. Teda musí povinne zverejňovať zmluvy.

Čo sa zverejňuje?

Povinné osoby zverejňujú zmluvy v centrálnom registri zmlúv. Ak nemajú vlastnú web stránku, zmluvy môžu bezodplatne zverejniť v Obchodnom vestníku. Od 1. januára 2011 majú aj obce a mestá povinnosť zverejňovať zmluvy uzatvorené po tomto dátume, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami. Zmluvy musia byť zverejnené v znení, v ktorom boli skutočne uzatvorené, a preto je vhodné, aby bol tento súlad pred zverejnením skontrolovaný.

Okrem samotných zmlúv sú povinné osoby povinné zverejňovať aj objednávky tovarov a služieb na svojej web stránke do 10 dní odo dňa ich vyhotovenia (s výnimkou objednávok súvisiacich s už zverejnenou zmluvou) a faktúry do 10 dní odo dňa ich doručenia, najneskôr však do 30 dní odo dňa ich zaplatenia.

Čo sa nezverejňuje?

Ešte pred zverejnením musia obce alebo mestá zabezpečiť nesprístupnenie ustanovení zmluvy obsahujúcich informáciu, ktorá sa podľa zákona o slobode informácií nesprístupňuje (t.j. zabezpečiť tzv. anonymizáciu). Podľa § 5a ods. 5 zákona č. 211/2000 Z. z. sa nezverejňujú informácie označené ako dôverné v zmluve, ktorá sa má zverejniť, podľa § 271 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. tzv. ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, ak časť obsahu povinne zverejňovanej zmluvy je určená odkazom na ne a zároveň totožné ustanovenia všeobecných obchodných podmienok boli zverejnené tou istou povinnou osobou spolu s inou povinne zverejňovanou zmluvou, ktorá už nadobudla účinnosť. Obmedzenia prístupu k informáciám sú uvedené v § 8 až 11 zákona. V § 9 ods. 3 je uvedený okruh osôb, ktorých osobné údaje povinná osoba sprístupní a rovnako je uvedený aj rozsah týchto osobných údajov (titul, meno, priezvisko, funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu). Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje (§ 17 Obchodného zákonníka).

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Dôsledky nezverejnenia zmluvy

Neúčinnosť a neplatnosť zmluvy

Základným dôsledkom nezverejnenia zmluvy je, že zmluva nenadobudne účinnosť. To znamená, že zmluvné strany nemôžu od zmluvy právne vymáhať plnenie. Podľa občianskeho zákonníka, ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

Príklad 1: V zmluve je uvedený konkrétny dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy ale zmluva nebola do uvedeného dátumu zverejnená, zverejnená bola až po uplynutí tohto dátumu. Zmluva nadobudne účinnosť až dňom nasledujúcim po jej zverejnení v Centrálnom registri zmlúv, a to bez ohľadu na dátum nadobudnutia účinnosti uvedený v zmluve.

Príklad 2: Povinná osoba nezverejnila zmluvu ani do troch mesiacov odo dňa jej uzavretia. Zverejnením predmetná zmluva účinnosť nenadobudne, pretože podľa § 47a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

Sankcie a zodpovednosť

Ak úrad zverejňovanie zmlúv ignoruje, riskuje málo. Vyzerá to ako „too big to fail“. Dôsledky za nezverejnenie zmluvy by mohli byť také veľké, až sa každý bojí ich vynútiť. Presne s tým, pretože plnenie na základe neúčinnej zmluvy by sa malo vrátiť v rámci právnych procedúr a využitia právnych nástrojov, ktoré sú vtedy k dispozícií.

V prípade zistenia nezákonného míňania peňazí môže ministerstvo financií krátiť príspevky z rozpočtu. Poslankyňa Mosta - Híd Lucia Žitňanská si vie predstaviť aj vracanie peňazí štátu a tovaru dodávateľovi, ak by sa ukázalo, že nákupy boli pridrahé.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Príklad z praxe: MsBP Sereď

Príkladom dôsledkov nezverejňovania zmlúv je prípad MsBP v Seredi. V roku 2013 sa stal konateľom Ing. Káčer, ktorý podpísal zmluvu so spoločnosťou V.I. Trade o prenájme tepelného hospodárstva v meste Sereď. Následne, bez súhlasu valného zhromaždenia a mestského zastupiteľstva, podpísal dodatky k zmluvám, kde sa MsBP stáva spoluručiteľom úverov v prípade, že tieto bude čerpať Energetika Sereď. Tieto dodatky neboli zverejnené, čo viedlo k pochybnostiam a kontrole.

Kontrola odhalila, že MsBP požičal peniaze spoločnosti Energetika Sereď v celkovej výške niekoľko 100 000,-€. Tieto pôžičky neboli zverejnené a dodatky k zmluvám boli podpísané bez vedomia mestského zastupiteľstva.

Záver kontroly hovorí sám za seba. Nezverejnené zmluvy, konanie konateľa spoločnosti v zásadných otázkach bez súhlasu valného zhromaždenia a bez predchádzajúceho súhlasu mestského zastupiteľstva, porušenie zásad hospodárenia mesta, zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o majetku obce, obchodného zákonníka a platných stanov MsBP.

Napríklad, konateľ Káčer 06.11.2014 podpísal rámcovú zmluvu o pôžičke so spoločnosťou Energetika Sereď, kde MsBP požičal energetike Sereď postupne 50 000,-€, 80 000,-€, 70 000,-€, 100 000,-€ a 70 000,-€. K zverejneniu zmlúv prišlo až o 2,5 roka neskôr, 10.04.2017. To sa udialo bez predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia a nebol ani predložený materiál na rokovanie mestského zastupiteľstva, čo si vyžadujú platné stanovy spoločnosti. O ďalšie dva mesiace požičal opäť Energetike Sereď 80 000,-€ a 70 000,-€ a v tom istom roku ďalších 100 000,-€. Zmluva bola opäť zverejnená neskoro, až v mesiaci júl 2017.

Dňa 28.01.2015 podpísal konateľ Káčer zmluvu o úvere, ktorá bola mimochodom zverejnená 03.07.2017, teda zasa 2,5 roka neskôr, kde sa MsBP stal spoluručiteľom úveru, ktorý bol poskytnutý Energetike Sereď vo výške 500 000,-€ s dobou splatnosti do roku 2025. Opäť bez rokovania MsZ, bez súhlasu valného zhromaždenia a kontrolórke nezostalo nič iné, ako konštatovať, že zmluva je neplatná.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Tento príklad ilustruje, ako môže nezverejňovanie zmlúv viesť k netransparentnému hospodáreniu a porušovaniu zákona.

Ako predchádzať problémom?

Kontrola a transparentnosť

Je dôležité, aby povinné osoby venovali zverejňovaniu zmlúv náležitú pozornosť a dodržiavali všetky zákonné povinnosti. Zmluvy musia byť zverejnené včas a v úplnom znení, s výnimkou informácií, ktoré sa podľa zákona nesprístupňujú.

Vzdelávanie a informovanosť

Zamestnanci povinných osôb by mali byť riadne poučení o povinnostiach vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o dôsledkoch ich porušenia.

Kontrolné mechanizmy

Je potrebné zaviesť kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečia, že všetky zmluvy sú riadne zverejnené. Takýto typ kontroly nie je zadefinovaný priamo v zákone. A ani otázka, ako sa dá robiť. Dá sa robiť na základe porovnania existujúcich zmlúv v inštitúcii a toho, čo bolo zverejnené oficiálne. Minimálne nejaký náhodný typ kontroly by si toto dodržiavanie zákona určite vyžadovalo. Zvonku by sa na to dalo prísť jedine takým spôsobom, že je proste viditeľné, že bola opravená budova, človek si chce dohľadať, za koľko, a nevie nájsť zmluvu.

tags: #zmluva #nezverejnená #platnosť