
Zmluva Nový START, ktorá obmedzuje jadrové zbrane medzi Ruskom a Spojenými štátmi, predstavuje kľúčový pilier globálnej jadrovej bezpečnosti. Jej budúcnosť je však neistá a vyvoláva obavy z potenciálnych pretekov v zbrojení. Táto zmluva, podpísaná v roku 2010, stanovuje limity na strategické jadrové zbrane a ich nosiče. S blížiacim sa koncom platnosti zmluvy a zložitými geopolitickými vzťahmi je dôležité preskúmať podmienky, výzvy a možné scenáre pre budúcnosť tejto dohody.
Zmluva Nový START má korene na začiatku 90. rokov, pričom prvú zmluvu START podpísali prezidenti USA a Sovietskeho zväzu George Bush starší a Michail Gorbačov. Neskôr, v apríli 2010, uzavreli zmluvu Nový START prezidenti Barack Obama a Dmitrij Medvedev v Prahe. Táto dohoda stanovila limit pre arzenály oboch krajín, čím nadviazala na predchádzajúce úsilie o znižovanie počtu jadrových zbraní.
Zmluva Nový START stanovuje, že Rusko a Spojené štáty nesmú rozmiestniť viac ako 1550 strategických jadrových hlavíc na 700 medzikontinentálnych balistických strelách, ponorkách a bombardéroch. Táto dohoda obmedzuje počet jadrových hlavíc, ktoré môžu obe krajiny rozmiestniť, na 1550 kusov na každej strane, čo je o takmer 30 percent menej oproti predchádzajúcemu limitu z roku 2002.
Platnosť zmluvy Nový START má skončiť 5. februára 2026, čo vyvoláva obavy z možného rozpútania pretekov v zbrojení medzi Ruskom, USA a Čínou. Rusko pozastavilo svoju účasť na dohode vo februári 2023, pričom ako dôvod uviedlo nejasnosť ohľadom „celkového úderného arzenálu Severoatlantickej aliancie“ a podporu NATO pre Ukrajinu.
V praxi pozastavenie účasti Ruska viedlo k prerušeniu inšpekcií, ktoré overovali dodržiavanie zmluvy. Vzájomné výhrady a obvinenia z marenia inšpekcií prispeli k zhoršeniu vzťahov a narušeniu transparentnosti v oblasti jadrového arzenálu.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že je pripravený predĺžiť zmluvu o jeden rok, pokiaľ Spojené štáty urobia to isté. Tento návrh mal za cieľ udržať status quo a podnietiť dialóg s Washingtonom o nástupníckej zmluve. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová uviedla, že ruský návrh znie dobre a prezident Donald Trump si ho je vedomý.
Trump však zároveň naznačil, že by mohol nechať vypršať platnosť zmluvy bez prijatia Putinovej ponuky. Dodal, že by radšej uzavrel lepšiu dohodu, ktorej súčasťou by bola aj Čína.
Čína nie je súčasťou zmluvy Nový START, ale jej rastúci jadrový arzenál vyvoláva obavy. Washington tlačí na zapojenie Číny do rokovaní o kontrole zbrojenia, poukazujúc na jej rastúce jadrové kapacity. Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul tiež zdôraznil potrebu zahrnúť Čínu do budúcich dohôd.
Ak sa zmluva Nový START nepredĺži alebo nenahradí novou dohodou, svet sa môže ocitnúť v situácii bez akýchkoľvek právne záväzných obmedzení jadrových arzenálov - prvýkrát od konca studenej vojny. Skončenie platnosti zmluvy by mohlo viesť k zvýšenej netransparentnosti a podozrievavosti medzi jadrovými mocnosťami. Bez vzájomných kontrol by si každá strana vytvárala prognózy a budovala vlastný potenciál na základe vlastných odhadov schopností druhej strany, čo by mohlo viesť k chybným odhadom a eskalácii napätia.
Podľa dostupných údajov je na svete približne 12 241 jadrových hlavíc, z ktorých asi 3 912 je už rozmiestnených na raketách alebo základniach a 2 100 je v stave vysokej pohotovosti.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Jadrová hlavica je výbušná časť zbrane, ktorá využíva energiu uvoľnenú pri jadrových reakciách na dosiahnutie extrémne silného výbuchu. Fungovanie jadrových hlavíc je založené na dvoch typoch reakcií: štiepení a fúzii. Štiepne zbrane (atómové bomby) využívajú rozpad ťažkých jadier, ako je urán-235 alebo plutónium-239. Termonukleárne zbrane (vodíkové bomby) kombinujú štiepenie s jadrovou fúziou, pri ktorej sa ľahké jadrá - napríklad deutérium a trícium - spájajú.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe