Zmluva o bezplatnej praxi študenta: Vzor a právne aspekty

V súčasnosti sú stáže pre študentov vo firmách veľmi populárne. Podnikatelia by mali byť obozretní pri bezplatných stážach vo firme. Absolventi škôl si dnes prácu bez predošlej praxe hľadajú len ťažko. Rovnako ťažké je tiež postavenie zamestnávateľov, ktorí by takýchto ľudí radi bezplatne zaučili či otestovali a neporušili pritom zákon. I keď je neplatená prax alebo stáž pomerne častá, podnikatelia by mali byť pri ich výkone obozretní.

Hranica medzi legálnou neplatenou praxou a prácou načierno je totiž veľmi tenká a sankcie, ktoré podnikateľom v tejto súvislosti hrozia, mnohonásobne prevyšujú odmenu, ktorú by inak zaplatili bežnému zamestnancovi alebo dohodárovi. Pokiaľ vo svojej firme využívate bezplatnú prácu praktikanta, stážistu či iného pomocníka aj Vy, mali by ste si dávať pozor na niekoľko nasledujúcich skutočností.

Kedy je bezplatná prax, stáž alebo výpomoc možná?

Hneď na úvod je vhodné poznamenať, že najčastejším príkladom tejto problematiky je výkon praxe počas štúdia na vysokej či strednej škole. Študentská prax alebo stáž však nie je zákonom upravená ako legálna možnosť využitia neplatenej práce! To, či si študent dokáže zabezpečiť pracovný pomer alebo uzavretie dohody, na základe ktorej vykoná povinnú prax, je výlučne na jeho schopnostiach a možnostiach. Povinnosť študenta takúto prax absolvovať nezakladá zároveň možnosť zamestnávateľa využívať jeho prácu bez toho, aby študentovi zaplatil, i keď si to mnoho firiem alebo škôl ani len neuvedomuje.

Zákon umožňuje výkon neplatenej praxe, stáže či výpomoci iba v nasledujúcich prípadoch:

• Výpomoc medzi príbuznými
• Absolventská prax
• Dohoda o dobrovoľníckej činnosti
• Uzavretie nepomenovanej dohody na neplatenú stáž

Výpomoc medzi príbuznými

Ak ste podnikajúcou fyzickou osobou (napr. živnostník či advokát, nie však konateľ alebo spoločník), môžete prijať neplatenú výpomoc zo strany manžela a manželky, súrodenca alebo príbuzného v priamom rade (starý otec, otec, syn, vnuk). Právnické osoby takúto možnosť využiť nemôžu.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Absolventská prax

Ak zamýšľate prijať novú pracovnú silu, na ktorej do istej miery "ušetríte", mali by ste využiť celkom legálny inštitút absolventskej praxe. Pri nej môže praktikant odpracovať 20 hodín týždenne po dobu 3 až 6 mesiacov, pričom jeho odmenu zaplatí úrad práce. Podmienkou využitia absolventskej praxe zo strany podnikateľa je uzavretie zmluvy s príslušným úradom práce. Na strane praktikanta je potrebné predovšetkým ukončenie štúdia, vek do 26 rokov a zaevidovanie sa na úrade práce.

Dohoda o dobrovoľníckej činnosti

Ak sa Vaša firma (prípadne nezisková organizácia alebo občianske združenie) zameriava na činnosti verejnoprospešného charakteru, môžete s Vašim stážistom uzatvoriť dohodu o dobrovoľníckej činnosti. Medzi takéto činnosti zaraďujeme najmä odstraňovanie následkov prírodných katastrof, pomoc osobám so zdravotným postihnutím, činnosť pri ochrane životného prostredia, organizovanie kultúrnych, vzdelávacích či športových podujatí atď. Pre bežné firmy alebo iné typy organizácií však takáto možnosť nie je prípustná. Tak ako v prípade absolventskej praxe, aj dobrovoľnícka činnosť môže byť za určitých podmienok "preplatená" úradom práce.

Uzavretie nepomenovanej dohody

Ak praktikant alebo Vaša firma nespĺňa predpoklady pre využitie niektorej z vyššie uvedených možností, ešte stále existuje určité riešenie. Tým je uzatvorenie tzv. nepomenovanej dohody podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka. Zmysel takejto dohody spočíva v možnosti praktikanta získať prehľad o situácii a podmienkach vo firme, vo vzdelávaní sa alebo rozvoji jeho sociálnych zručností. Ide teda o prax, pri ktorej praktikant nevykonáva produktívnu činnosť.

Praktikant alebo stážista preto nesmie byť viazaný znakmi závislej práce, ktorými sú:

• vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa vyznačuje nadriadenosťou na strane zamestnávateľa a podriadenosťou na strane zamestnanca
• zamestnanec prácu vykonáva samostatne (t.j. bez toho, aby ňou poveril inú osobu)
• zamestnanec prácu vykonáva podľa pokynov zamestnávateľa
• zamestnanec prácu vykonáva v mene zamestnávateľa
• zamestnanec prácu vykonáva na mieste a v čase určenom zamestnávateľom
• zamestnanec za prácu dostáva mzdu alebo plat

Príklad: Podnikateľ a praktikant uzatvoria nepomenovanú dohodu. Na základe nej sa praktikant môže vzdelávať pri riešení praktických príkladov (nie však pracovných úloh zadávaných riadnym zamestnancom), prezentovať svoje nápady, zúčastňovať sa firemných akcií atď. Praktikant nesmie plniť pracovné pokyny nadriadeného (môže však sledovať prácu iného pracovníka a minimálne mu v nej pomáhať) a k podnikateľovi do firmy môže chodiť len vtedy, kedy mu to vyhovuje. Ak bude podnikateľ s praktikantom spokojný, uzatvorí s ním pracovnú zmluvu, ktorú praktikantovi písomne zaručil už v dohode o výkone praxe (napr. za splnenia vopred stanovených kvalifikačných podmienok).

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

V praxi je takéto riešenie použiteľné len zriedka, nakoľko praktikant by si mal prácu skutočne vyskúšať, je to však zároveň určitá "daň" za to, že za každú vykonanú prácu obvykle náleží odmena. Ak by Vás navštívil pracovník inšpektorátu práce a praktikant by u Vás sedel za počítačom, dohoda by bola tiež dôkazom toho, že praktikant vo firme nie je načierno. V zaujme vylúčenia rizík a vypracovania kvalitnej nepomenovanej dohody, ktorá bude obsahovať všetky podstatné náležitosti, preto odporúčame konzultáciu s právnikom.

Na druhej strane, inšpektorát práce bude vždy zaujímať predovšetkým faktický stav na pracovisku. Ak teda predložíte dohodu o výkone praxe, avšak praktikant vykonáva tú istú prácu ako riadne platení zamestnanci, bez ohľadu na kvalitu a obsah dohody budete sankcionovaní pokutou.

Ako podnikatelia často nevedomky obchádzajú zákon a aké riziká im pri tom hrozia?

Mnoho firiem v súčasnosti ponúka neplatené stáže študentom, ktorí vo firme nejakú dobu pracujú a tí, ktorí sa osvedčia dostanú pracovnú ponuku. Pre podnikateľov je to najmä nástroj na hľadanie šikovných ľudí najmä v sektoroch, kde je kvalifikovanej pracovnej sily nedostatok a absolventi škôl majú nedostatočné zručnosti. Aby podnikateľ neporušil zákon (nedopustil sa nelegálneho zamestnávania či vytvorenia zastretého pracovného pomeru), nemal by:

• uzavrieť s praktikantom alebo stážistom pracovnú zmluvu alebo dohodu, v ktorej sa strany dohodnú na mzde 0 EUR za mesiac. V tomto prípade pôjde o zastretý pracovný pomer, ktorý inšpektorát práce sankcionuje pokutou.
• uzavrieť s praktikantom pracovnú zmluvu alebo dohodu s minimálnou výškou odmeny (z tej je navyše potrebné odviesť daň a odvody), ktorú praktikantovi nevyplatí. V tomto prípade sa podnikateľ vystavuje riziku žaloby zo strany praktikanta, ako i pokuty od inšpektorátu práce.
• neuzavrieť s praktikantom žiadnu pracovnú zmluvu alebo dohodu (praktikant alebo stážista sa "poflakuje" po firme). V tomto prípade pôjde o nelegálnu prácu bez zmluvy, ktorú inšpektorát práce sankcionuje pokutou.

Každý z týchto prípadov môže inšpektorát práce posúdiť ako nelegálnu prácu, za ktorú musí udeliť pokutu od 2000 EUR do 200 000 EUR, ak ide o nelegálne zamestnávanie jedného praktikanta. Ak pôjde o nelegálne zamestnávanie 2 a viac ľudí, inšpektorát práce musí udeliť pokutu od 5 000 EUR do 200 000 EUR.

Dôležité právne predpisy

• § 1 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení
• §§ 2, 3 zákona č. 406/2011 Z.z. Zákon o dobrovoľníctve v platnom znení
• § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení
• § 51 zákona č. 5/2004 Z.z. Zákon o službách zamestnanosti v platnom znení
• § 19 zákona č. 125/2006 Z.z.

Cestovné náhrady pre študentov

Podnikateľské subjekty v súvislosti s plnením svojich úloh vysielajú svojich zamestnancov na pracovné cesty aj do zahraničia. Zamestnávateľom i zamestnancom pritom vznikajú výdavky predovšetkým na dopravu, stravovanie, ubytovanie a iné výdavky spojené s pracovnou cestou. Pre vysielanie zamestnancov na pracovné cesty tuzemské i zahraničné, uhrádzanie a zúčtovanie výdavkov spojených s pracovnou cestou platia zákonmi stanovené pravidlá.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Základnou právnou normou pre poskytovanie cestovných náhrad je zákon č. 283/2002 Z. z.

Podnikateľské subjekty, resp. fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. členovia štatutárnych orgánov - v akciovej spoločnosti členovia predstavenstva a dozornej rady, v spoločnosti s ručením obmedzeným konatelia a členovia dozornej rady - majú nárok na cestovné náhrady ako osoby vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby, ak nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ich odmeny za výkon funkcie sú príjmami zo závislej činnosti.

Spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným - ak nemajú uzatvorený pracovnoprávny vzťah, ich príjmy za prácu v spoločnosti sú príjmami zo závislej činnosti a majú nárok na cestovné náhrady, pretože podľa zákona o dani z príjmov sú považovaní za zamestnancov a podľa zákona o cestovných náhradách za osoby, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.

Študenti - ak vykonávajú práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ich príjmy patria medzi príjmy zo závislej činnosti a podmienkou nároku na cestovné náhrady je, aby sa so zamestnávateľom písomne v dohode dohodli na poskytovaní cestovných náhrad, a to oddelene od dohodnutej odmeny za výkon práce.

Pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Podmienky, za akých môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu, stanovuje § 57 Zákonníka práce, v zmysle ktorého môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca len so súhlasom zamestnanca. Súhlas zamestnanca nie je potrebný, ak výkon práce vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce. Trvanie pracovnej cesty nie je Zákonníkom práce obmedzené, pracovná cesta trvá nevyhnutne potrebné obdobie. Zahraničná pracovná cesta je čas pracovnej cesty v zahraničí, vrátane výkonu práce v zahraničí, a to do skončenia tejto cesty.

Zákon o cestovných náhradách ustanovuje všeobecné podmienky poskytovania cestovných náhrad. Stanovenie presných pravidiel a zásad pri poskytovaní cestovných náhrad u konkrétneho zamestnávateľa je potrebné upraviť v internej smernici tak, aby boli záväzné pre všetkých zamestnancov. Miesto nástupu na pracovnú cestu, ktorým je pri nástupe na zahraničnú pracovnú cestu na území Slovenskej republiky obvykle miesto pravidelného pracoviska alebo miesto výkonu práce, za miesto nástupu na pracovnú cestu sa môže určiť aj iné miesto, napr. bydlisko zamestnanca, mesto alebo obec, kde sa zamestnanec pred nástupom na pracovnú cestu zdržiava. Keďže zahraničná pracovná cesta nemusí začať na území SR, miestom nástupu môže byť iné miesto v zahraničí (napr. miesto výkonu práce, určené konkrétnym miestom (napr. čas trvania stanovený dňom a hodinou nástupu na pracovnú cestu a predpokladaným dňom, prípadne aj hodinou skončenia pracovnej cesty, čas trvania pracovnej cesty má význam pre posúdenie nároku na cestovné náhrady, čas nástupu na pracovnú cestu nemusí byť zhodný so začiatkom pracovného času. Čas strávený na pracovnej ceste v rámci pracovného času výkonom práce alebo inak ako plnením pracovných úloh (napr. cestovanie) sa považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Čas strávený na pracovnej ceste po pracovnom čase výkonom práce sa považuje za prácu nadčas, ale strávený inak ako výkonom práce je voľnom, za ktoré zamestnancovi nepatrí mzda ani žiadna náhrada. V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť náhradu napr. ďalšie podmienky pracovnej cesty, napr.

Vyslanie zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu a určenie jej podmienok sa v praxi realizuje vystavením cestovného príkazu. Záväzný formulár cestovného príkazu určený nie je. Pre viacerých zamestnancov - použitím tzv. traja zamestnanci sa zúčastnia zahraničnej pracovnej cesty za rovnakých podmienok, t. j. za tým istým účelom, v tom istom čase a mieste, rovnakým spôsobom dopravy a s rovnakými ostatnými podmienkami zahraničnej pracovnej cesty. Zamestnávateľ je povinný určiť podmienky pracovnej cesty pri každej pracovnej ceste. Zamestnanec je viazaný na určené podmienky a nemôže ich svojvoľne zmeniť. Vyplýva to z § 81 písm. a) Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnanec okrem iného povinný plniť pokyny nadriadených, resp. zamestnávateľa vydané v súlade s právnymi podpismi. Je vhodné, aby podmienky pracovnej cesty boli určené čo najpodrobnejšie. V prípade nepredvídaných okolností na pracovnej ceste musí zamestnávateľ zmeny dohodnutých podmienok dodatočne schváliť. Pri určovaní podmienok zahraničnej pracovnej cesty sa zamestnávateľ so zamestnancom môžu dohodnúť aj na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca.

Pri vysielaní na zahraničnú pracovnú cestu sa zamestnávateľ so zamestnancom môžu písomne dohodnúť aj na návšteve rodiny zamestnanca v mieste pobytu rodiny alebo v inom dohodnutom mieste na území Slovenskej republiky. Poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách upravuje tretia časť zákona o cestovných náhradách. Rozdielnosť oproti tuzemským pracovným cestám spočíva v tom, že zamestnancom sa cestovné náhrady pri zahraničných pracovných cestách poskytujú za iných podmienok (napr. stravné) a v inom rozsahu (náhrady, ktoré sa pri tuzemských pracovných cestách neposkytujú, napr. poistenie liečebných nákladov). Je však potrebné uvedomiť si, že režim poskytovania náhrad je rovnaký pri tuzemských aj zahraničných pracovných cestách, t. j. náhrada preukázaných cestovných výdavkov - § 4 ods. 1 písm. náhrada preukázaných výdavkov na ubytovanie - § 4 ods. 1 písm. náhrada potrebných vedľajších výdavkov - § 4 ods. 1 písm. náhrada výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí - § 11 ods. náhradu výdavkov na iné komerčné poistenie - § 11 ods. 2, napr.

Preukázané cestovné výdavky

Cestové výdavky sú preukázané výdavky zamestnanca, ktoré vynaložil v súvislosti s uskutočnenou zahraničnou pracovnou cestou na dopravu, t. j. výdavky na cestovné lístky, letenky, ležadlá, lôžka, taxi, miestnu pravidelnú verejnú dopravu. Zamestnanec preukazuje cestovné výdavky dokladom podľa druhu a spôsobu dopravy, t. j. cestovným lístkom na autobus, vlak, letenkou a pod. Všetky doklady musia byť z časového aj vecného hľadiska v súlade s dátumom, časom a miestom zahraničnej pracovnej cesty. V prípade, ak zamestnanec cestovné výdavky nepreukáže, zamestnávateľ môže v súlade s § 35 ods. V prípade, ak cestovné lístky, letenky a pod. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec pri určovaní podmienok zahraničnej pracovnej cesty dohodli na prerušení zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca podľa § 3 ods. 2 zákona, zamestnanec má v zmysle § 35 ods. 3 zákona nárok na preukázané cestovné výdavky v takom rozsahu a výške, ako keby k prerušeniu pracovnej cesty nedošlo, t. j. Zamestnanec má nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s cestou zo Slovenska, s výkonom práce a s cestou späť.

Preukázané výdavky na ubytovanie

Výdavky na ubytovanie sú preukázané výdavky zamestnanca, ktoré v čase trvania zahraničnej pracovnej cesty vynaložil na ubytovanie. Limity na výdavky za ubytovanie zákon nestanovuje, zamestnanec má nárok na preukázaný výdavok za ubytovanie. Limity nemôže určiť ani zamestnávateľ. Vo vnútornom predpise však môže stanoviť spôsob a podmienky pre určovanie rôznych druhov ubytovacích zariadení (ubytovňa, penzión, hotel rôznych kategórií) v podmienkach zahraničnej pracovnej cesty. Zamestnanec preukazuje výdavky za ubytovanie dokladom z ubytovacieho zariadenia, napr. hotelového účtu, ktorý musí byť obsahovo a vecne v súlade s dátumom a miestom zahraničnej pracovnej cesty, musí obsahovať základné náležitosti a musí byť vystavený oficiálnym ubytovacím zariadením. Ak zamestnanec cestovné výdavky nepreukáže, zamestnávateľ môže v súlade s § 35 ods. 1 zákona uznať výdavky aj bez preukázania v ním uznanej výške s prihliadnutím na spôsob ubytovania, ktorý mu určil v podmienkach zahraničnej pracovnej cesty, a za podmienok, ktoré musia byť dohodnuté vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec pri určovaní podmienok zahraničnej pracovnej cesty dohodli na prerušení zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca podľa § 3 ods. 2 zákona, zamestnanec nemá v zmysle § 35 ods.

Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec pri určovaní podmienok zahraničnej pracovnej cesty dohodli na prerušení zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny podľa § 12 zákona a z dôvodu na strane zamestnanca podľa § 3 ods. 2 zákona, zamestnanec má v zmysle § 35 ods.

Potrebné vedľajšie výdavky

Potrebné vedľajšie výdavky sú všetky preukázané ostatné výdavky, ktoré zamestnancovi vzniknú v súvislosti s plnením úloh na zahraničnej pracovnej ceste alebo v súvislosti s podmienkami zahraničnej pracovnej cesty. Druh ani rozsah takýchto výdavkov v zákone vymedzený nie je. Nevyhnutnosť a účelnosť vynaloženia potrebných vedľajších výdavkov posudzuje zamestnávateľ. Za potrebné vedľajšie výdavky možno považovať napr. poplatok za telefón, za internet, za parkovanie, za použitie garáže, za diaľnicu a pod. Za potrebné vedľajšie výdavky nemožno považovať napr. výdavky na občerstvenie, na darčeky, za fitnes, úhradu pokút za dopravný priestupok a pod. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec pri určovaní podmienok zahraničnej pracovnej cesty dohodli na prerušení zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca podľa § 3 ods. 2 zákona, zamestnanec má v zmysle § 35 ods. 3 zákona nárok na preukázané potrebné výdavky v takom rozsahu a výške, ako keby k prerušeniu pracovnej cesty nedošlo, t. j. za obdobie prerušenia pracovnej cesty nárok na náhradu potrebných vedľajších výdavkov nevzniká, môže ísť napr.

Poistenie liečebných nákladov

Ak si zamestnanec poistenie uzatvoril a zaplatil sám, má nárok na uvedenú náhradu pri vyslaní na každú zahraničnú pracovnú cestu, bez ohľadu na to, v ktorej krajine ju vykoná. Náhrada sa týka iba výdavkov na poistenie liečebných nákladov, nie na celkové cestovné poistenie, v ktorom sú zahrnuté aj iné druhy poistenia.

Pri vysielaní na zahraničnú pracovnú cestu sa zamestnávateľ a zamestnanec s ohľadom napr. V závislosti od dohody môže zamestnancovi vzniknúť nárok na všetky náhrady ako pri zahraničnej pracovnej ceste alebo len na niektoré dohodnuté náhrady, napr.

Pretože zákon o cestovných náhradách umožňuje poskytnúť náhradu výdavkov za cesty na návštevu rodiny len na území Slovenskej republiky, zamestnanec nemá nárok na náhradu výdavkov za cestu na návštevu rodiny v zahraničí.

Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste

Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste sa poskytuje za každý kalendárny deň trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky, a to v závislosti od času trvania v tomto dni. Pri každej zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné bez ohľadu na dĺžku jej trvania, t. j. Pri zahraničnej pracovnej ceste za čas pracovnej cesty na území Slovenskej republiky patrí zamestnancovi v súlade s § 16 ods. 1 zákona stravné v eurách, v rozsahu a za podmienok poskytovania stravného na tuzemskej pracovnej ceste, t. j. v zmysle aktuálneho opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí SR vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov. Zamestnanec má nárok na stravné pri každej zahraničnej pracovnej ceste bez ohľadu na dĺžku trvania.

Medzinárodné zmluvy Slovenskej republiky

Slovenská republika od svojho vzniku aktívne budovala vlastnú zmluvnú základňu. Medzinárodné zmluvy zodpovedajú zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky.

Úlohou v oblasti medzinárodných zmlúv bolo zosúlaďovanie medzinárodných zmlúv s právom ES/EÚ.

Prioritou je zabezpečenie súladu medzinárodných zmlúv hospodárskeho charakteru SR so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v EÚ.

Zmluvy v gescii Ministerstva vnútra SR

V roku 2003 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky plnilo úlohy v súlade so zameraním zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ako aj v súlade so svojimi potrebami a záujmami. Plnenie platných medzinárodných zmlúv v gescii Ministerstva vnútra SR v roku 2003 bolo v prevažnej väčšine prípadov bezproblémové.

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici

V roku 2003 prebiehalo v súlade s článkom 14 ods. 1 zmluvy a na základe plánu prác spracovanie dokumentácie zistených postupných prirodzených zmien polohy koryta tokov a súvisiacich zmien štátnej hranice. Pretrváva nesplnenie článku 32 a 33 predmetnej zmluvy. Záväzok sa nateraz nespadá do kompetencie ministerstva vnútra.

Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o odovzdávaní a prijímaní vlastných štátnych občanov

Táto dohoda, keďže neupravuje readmisiu občanov tretích štátov, nie je v súlade s odporúčaniami Rady ES o vzorovej readmisnej dohode. Slovenská strana iniciovala prípravu novej readmisnej dohody, ktorá bude plne v súlade s právom EÚ/ES.

Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave režimu na štátnych hraniciach

Zmluvná úprava je prekonaná vývojom, nezodpovedá súčasným potrebám a je nevyhnutné upraviť vzájomné vzťahy novou medzištátnou zmluvou. V roku 2003 bol na úrovni odborných expertov vypracovaný komplexný návrh textu novej zmluvy o štátnej hranici, podľa obojstranne dohodnutej osnovy novej zmluvy z roku 2001.

Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o zamedzení dvojakému štátnemu občianstvu

Táto zmluva bola v roku 2003 uplatňovaná. Skupina expertov pre štátne občianstvo pri Rade Európy zistila, že zmluva je vo viacerých bodoch v rozpore s Európskym dohovorom o občianstve, ktorý nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku od 1. marca 2000.

tags: #zmluva #o #bezplatnej #praxi #studenta #vzor