
Zmluva o budúcej mandátnej zmluve je právny dokument, ktorý sa používa na dohodnutie podmienok budúcej spolupráce medzi dvoma stranami, kde jedna strana (mandant) poveruje druhú stranu (mandatár) vykonávaním určitých činností. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na tento typ zmluvy, vrátane jej použitia, náležitostí a praktických aspektov.
Zmluva o budúcej mandátnej zmluve predstavuje dohodu, v ktorej sa strany zaväzujú uzavrieť v budúcnosti riadnu mandátnu zmluvu. Používa sa v prípadoch, keď je potrebné dohodnúť si podmienky spolupráce vopred, napríklad pri zriaďovaní novej prevádzky alebo pri prevode mandátnych práv.
Podnikatelia a spoločnosti sa môžu zmluvou o budúcej zmluve dohodnúť, že v budúcnosti uzavrú určitý druh zmluvy napr. kúpnu, mandátnu, či sprostredkovateľskú zmluvu. Moment uzavretia zmluvy v budúcnosti si môžu dohodnúť napr. podľa určitej udalosti, skutočnosti a pod., ktorá nastane v budúcnosti, alebo si jednoducho zvolia lehotu, kedy k tomu má dôjsť.
Tento typ zmluvy sa najčastejšie využíva v nasledujúcich situáciách:
Aby bola zmluva o budúcej mandátnej zmluve platná a právne záväzná, musí obsahovať určité náležitosti. Medzi najdôležitejšie patria:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Hoci neexistuje univerzálny vzor zmluvy o budúcej mandátnej zmluve, nasledujúci príklad môže slúžiť ako východisko pre jej vytvorenie:
uzatvorená podľa § 50a Občianskeho zákonníka
V [Miesto], dňa [Dátum]
[Podpis mandanta]
[Podpis mandatára]
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
K uzatvoreniu mandátnej zmluvy a k nainštalovaniu terminálu, ak ide o prevádzku online, žiadateľ zabezpečí a zašle nasledujúce doklady:
Všetky uvedené doklady je potrebné doručiť do spoločnosti TIPOS, maximálne však do jedného mesiaca od zaslania akceptačného stanoviska k zriadeniu prevádzky. V opačnom prípade má TIPOS právo akceptovanú ponuku stornovať a zriadenie prevádzky nezrealizovať.
Mandátna zmluva sa uzatvára doporučenou zásielkou, prípadne osobne. Mandatárovi sa zasielajú k podpisu dve vyhotovenia mandátnej zmluvy spolu s platnými prílohami podpísané oprávnenými zástupcami spoločnosti TIPOS.
Pred samotným uvedením terminálu a prevádzky do užívania sa overí a vykoná:
Žiadosť mandatára na zrušenie prevádzky, redislokáciu terminálu, prevod prevádzky v prospech iného podnikateľského subjektu podlieha výlučne súhlasu TIPOS-u. Zrušenie prevádzky má za následok odinštalovanie kompletného technického zariadenia online.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
V súvislosti so žiadosťami mandatárov o vykonanie zmien mandátnych práv súvisiacich s prevádzkovaním prevádzok v prospech nových podnikateľských subjektov sa vyžaduje nasledovné:
Pri každej zmene mandatára, t.j. zmene podnikateľského subjektu s novým IČO, sa musí zrealizovať systémová zmena čísla terminálu.
Mandatár je povinný v oblasti prevádzkovo-technického zabezpečovania mandátnych činností okrem iného:
Mandatár je povinný v oblasti zúčtovacích a platobných vzťahov:
Zmluvný vzťah možno ukončiť:
Nie je povinnosťou spoločnosti či štatutárneho orgánu uzavrieť zmluvu o výkone funkcie. Ak taká zmluva uzavretá nebola, vzťah spoločnosti a štatutára sa primerane riadi ustanoveniami § 566 a nasledujúce Obchodného zákonníka, ktorý upravuje mandátnu zmluvu. Obchodný zákonník však môže ustanoviť iné určenie práv a povinností, preto je dôležité poznať všetky príslušné právne normy.
Zmluva o výkone funkcie konateľa umožňuje zmluvným stranám upraviť ich práva a povinnosti. Zmluvou sa sprehľadní právne postavenie konateľa v spoločnosti a nastavia sa všetky dojednania, ktoré v konečnom dôsledku prinášajú určitosť do právneho vzťahu medzi spoločnosťou a konateľom a zvyšujú právnu istotu oboch zmluvných strán.
Zmluvné strany, ktorým z akéhokoľvek dôvodu nevyhovuje zákonná úprava mandátnej zmluvy, môžu uzavretím zmluvy o výkone funkcie plnohodnotne vyjadriť svoj právny vzťah.
Častým dôvodom pre uzavretie zmluvy o výkone funkcie konateľa je otázka jeho odmeňovania. Túto môžu v zmluve vyriešiť tak, ako skutočne zamýšľajú fungovať. Inak by sa aj odmeňovanie primerane riadilo mandátnou zmluvou, ktorá však podmienky odmeňovania upravuje pomerne vágne.
Obchodnoprávny vzťah konateľa voči spoločnosti, založený zmluvou o výkone funkcie, je nutné striktne odlišovať od prípadného pracovnoprávneho vzťahu konateľa, pre ktorý sa uzatvára pracovná zmluva.
Je bežnou praxou, že konateľ vykonáva v spoločnosti aj funkciu obchodného vedenia a zastupovania podľa Obchodného zákonníka a zároveň závislú prácu na základe pokynov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce. V druhom z uvedeným prípadov je konateľ zamestnancom so všetkými právami a povinnosťami upravujúcimi pracovnoprávne vzťahy.
Obchodný zákonník stanovuje, že zmluva o výkone funkcie štatutárneho orgánu musí mať písomnú formu. Ústna dohoda by teda bola neplatná.
Navyše písomne uzavretú zmluvu o výkone funkcie konateľa musí schváliť valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Aj v prípade, že by zmluva o výkone funkcie nebola schválená valným zhromaždením, stáva sa neplatnou.
Obchodný zákonník výslovne nekladie požiadavky na obsah zmluvy o výkone funkcie. Z charakteru tejto zmluvy však možno vyvodiť čo má obsahovať.
V prvom rade zmluva o výkone funkcie konateľa musí obsahovať označenie zmluvných strán, ktorými sú obchodná spoločnosť a konateľ.
V úvodných ustanoveniach či preambule zmluvy, je vhodné, pre prehľadnosť, spísať skutočnosť kedy a akým spôsobom sa konateľ dostal do svojej funkcie.
Predmetom zmluvy je úprava právneho vzťahu medzi konateľom a spoločnosťou, ktorý vzniká pri výkone funkcie konateľa. Predpokladáme, že značný opis funkcie konateľa, ako aj činností samotnej spoločnosti, je už opísaný v zakladateľskej listine či spoločenskej zmluve. Tiež najdôležitejšie povinnosti konateľa stanovuje Obchodný zákonník. V zmluve o výkone funkcie je možné odkázať na iné dojednania, či už v zakladajúcom dokumente spoločnosti alebo zákona, prípadne ich v zmluve ešte viac špecifikovať.
Zmluva o výkone funkcie štandardne obsahuje vymedzenie práv a povinností zmluvných strán. Ako sme už načrtli, častým dojednaním bude odmena konateľa za výkon jeho funkcie. Konateľ však môže vykonávať svoju funkciu aj bezodplatne, čo odporúčame tiež v zmluve výslovne uviesť. Ďalej si strany môžu v zmluvy vymedziť dohodu o mlčanlivosti, ustanovenia o trvaní zmluvy a jej skončení, zákaz konkurencie a pod.
Zmluvné strany si môžu dojednať aj iné ustanovenia, ktoré ešte viac precizujú danú zmluvu. Tieto ustanovenia môžu obsahovať rôzne benefity konateľa, ako aj možnosti jeho dovolenky. V tomto smere môžu zmluvné strany uplatniť zmluvnú voľnosť.
Zmluvu je vhodné ukončiť záverečnými ustanoveniami, ktoré obsahujú napríklad počet rovnopisov zmluvy, možnosti jej zmeny, prípadné následky neplatnosti niektorých dojednaní, okamih nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy, zmienku o tom, že zmluvu si strany dôkladne prečítali a porozumeli jej.
Samozrejme, ako každú písomnú zmluvu, je dôležité na konci zakončiť uvedením miesta a dátumu jej podpísania, ako aj samotným podpisom zmluvných strán.
Zmluva o výkone funkcie musí rešpektovať zákonné ustanovenia upravujúce postavenie konateľa.
Konatelia sú v zmysle Obchodného zákonníka povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Tiež sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konateľ, ktorý porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti je povinný nahradiť škodu. Akékoľvek dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané. Na konateľa sa tiež v zmysle zákona vzťahuje zákaz konkurencie.
Odmenu konateľa považujeme za jednu z hlavných tém, ktorými sa častokrát zmluva o výkone funkcie zaoberá. Odmena konateľa za jeho funkciu je odmenou odlišnou ako je mzda v prípade, že by bol (aj) zamestnancom a tiež je iná od podielu na zisku spoločnosti. Preto odporúčame vždy mať jasne vymedzené a porozumené kedy sa aká odmena konateľovi vypláca.
Keď už zmluvné strany žiadajú upraviť ustanovenia o odmene, odporúčame dohodnúť sa na presnej výške odmeny, ako aj na spôsobe a termíne jej vyplácania. Odmena konateľa môže byť vyplácaná pravidelne (napr. mesačne), nepravidelne alebo tiež jednorázovo.
Odmena sa zdaňuje podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Takisto konateľ musí platiť odvody do Sociálnej poisťovne a Zdravotnej poisťovne podľa príslušných právnych predpisov. V takom prípade máme za to, že konateľ bude mať nárok na primeranú odmenu. Opätovne však uvádzame, že zmluva o výkone funkcie má do právneho vzťahu vniesť prehľadnosť a istotu. Je preto vhodné nevynechať zmluvné ustanovenia o odmeňovaní.
Konateľ môže vykonávať funkciu aj bez nároku na odmenu. Takáto forma spolupráce je rozšírenejšia skôr u menších spoločností.