Zmluva o budúcom dedičstve: Podmienky a právne aspekty

Tento článok sa zaoberá problematikou zmluvy o budúcom dedičstve a podmienkami, ktoré s ňou súvisia. Cieľom je podnietiť odbornú diskusiu o možnosti uzavretia takejto zmluvy, najmä v kontexte dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) pred jeho zánikom, prípadne dohody o vyporiadaní BSM s odkladným účinkom.

Úvod do problematiky

V právnej obci existujú rôzne názory na inštitút zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM. Niektorí právnici ho aktívne odporúčajú a využívajú, zatiaľ čo iní ho považujú za absolútne neplatný, odvolávajúc sa na judikatúru. Súdy v tejto veci nerozhodujú jednotne. Z pozície mediátora je zrejmé, že nevyriešená otázka budúceho majetkového usporiadania často bráni rozvádzajúcim sa rodičom v uzavretí dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výživného.

Základné právne východiská

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), "ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150". Najvyšší súd ČSR sa v stanovisku z roku 1972 vyjadril, že dohoda o vyporiadaní BSM sa môže týkať len BSM, ktoré už zaniklo. To znamená, že nerozvedení manželia sa nemôžu dohodnúť o vyporiadaní BSM, pokiaľ nedošlo k návrhu na zrušenie BSM podľa § 148 ods. 2 OZ alebo k nariadeniu likvidácie majetku jedného z nich podľa § 352 Občianskeho súdneho poriadku (OSP). Najvyšší súd priamo neriešil možnosť prijať počas trvania manželstva záväzok budúcej dohody o vyporiadaní, a tým pádom ani túto možnosť exaktne nevylúčil.

Zmluva o budúcej zmluve a BSM

Podľa odôvodnení súdnych rozhodnutí nemožno uzavrieť dohodu pred zánikom BSM. S odkazom na rozpor so zákonom a z toho dôvodu absolútnu neplatnosť, súd zavrhol aj zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní BSM pred zánikom manželstva. Odkazujúc na súdnu prax (bez konkretizácie judikatúry) bola odmietnutá aj alternatíva odkladacej podmienky. Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky podľa § 36 OZ.

Podľa § 50a ods. 1 OZ sa „účastníci môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.“ Tento právny úkon nie právnym úkonom zakladajúcim vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností vo vzťahu k BSM. Jeho obsahom je záväzok na budúce vyporiadanie a má predbežný charakter. Z tohto dôvodu nemožno stotožňovať samotné vyporiadanie so záväzkom budúceho vyporiadania.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Argumenty pre a proti platnosti zmluvy o budúcom vyporiadaní BSM

Argumenty pre platnosť

• Časový úsek vyporiadania: Žiadne ustanovenie zákona exaktne nestanovuje presný časový úsek, v ktorom má k dohode prísť, okrem trojročnej lehoty po zániku, po uplynutí ktorej nastáva právna domnienka vyporiadania.
• Favorizovanie dohody manželov: Neodškriepiteľným účelom zákona bolo favorizovať dohodu manželov na vyporiadaní. Manželia sú motivovaní rozdeliť si dohodou celý svoj majetok, pričom nie sú viazaní zásadami uvedenými v § 150. Tiež môžu BSM svojou dohodu už počas manželstva modifikovať. Je na ich spolurozhodnutí, ako s BSM počas manželstva naložia.
• Autonómia vôle účastníkov: Odmietanie Zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM alebo Dohody o vyporiadaní BSM s odkladacou podmienkou popiera základný princíp autonómie účastníkov. Uzavretím ani jednej z týchto dohôd nedochádza k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností vo vzťahu k BSM pred momentom zániku BSM, teda nedochádza k vyporiadaniu BSM. Preto takýto právny úkon nemôže byť považovaný za rozporný s § 149 ods.
• Možnosť zmeny okolností: Občiansky zákonník v ustanovení § 50a ods. 3 pri zmluve o budúcej zmluve predpokladá situácie, kedy sa okolnosti medzi uzatvorením zmlúv zmenili.
• Dôvodová správa OZ: Čo do potreby poznania celého rozsahu BSM v čase dojednávania vyporiadania, v dôvodovej správe Občianskeho zákonníka sa uvádza, že podľa novelizácie Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/82 Zb. sa uplynutím zákonnej trojročnej lehoty uplatnil právny režim § 149 ods. 4 na tú časť nevyporiadaného majetku bývalých manželov, ktorá sa aj napriek snahe súdu zistiť a vyporiadať všetok majetok nezahrnie do súdneho rozhodnutia alebo do dohody účastníkov. Už v tom čase právna teória pripúšťala výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM nie je neplatná. Novelou Občianskeho zákonníka z roku 2008 bol § 149 navyše doplnený o piaty odsek, podľa ktorého ak sa po vyporiadaní BSM objaví majetok, ktorý nebol v rámci vyporiadania zahrnutý, platí preň domnienka uvedené v odseku 4.
• Súlad so zákonom: Rovnako je v súlade so zákonom reálne presadzovať takú interpretáciu uzavierania dohody o vyporiadaní BSM, podľa ktorej aj rozvádzajúci sa manželia môžu platne uzavrieť takúto dohodu s odkladacou podmienkou (§ 34 OZ) k okamihu zániku BSM ich rozvodom. To znamená, že až splnením odkladacej podmienky nastane situácia, ako keby dohodu uzavreli jej účastníci už ako rozvedení manželia. K vyporiadaniu dochádza teda, až po zániku BSM, a účinnosť zmluvy (a teda aj samo vyporiadanie) nastáva až po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, to znamená aj po zániku BSM. Niet dôvodu obmedzovať zmluvnú voľnosť manželov, aby pre prípad rozvodu mali svoje majetkové vzťahy vyporiadané.

Argumenty proti platnosti

• Rozpor so zákonom: Súdna prax odmieta zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní BSM pred zánikom manželstva s odkazom na rozpor so zákonom a z toho dôvodu absolútnu neplatnosť.
• Obavy z obchádzania zákona: Preventívne vyhlásenie neplatnosti z dôvodu obáv alebo z dôvodu obchádzania § 149 ods.
• Možné obchádzanie zákona alebo vynucovania súhlasu: Samotná obava z obchádzania zákona alebo vynucovania súhlasu druhého manžela by nemala byť automaticky dôvodom na neplatnosť zmluvy. Ak bude v individuálnom prípade zhodnotené obchádzanie zákona (napríklad uzavretie Zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM ešte pred uzavretím manželstva ako alternatíva predmanželskej zmluvy) alebo ak bude preukázaný nátlak na druhého manžela (právny úkon neurobený slobodne), nech je takáto zmluva vyhlásená za neplatnú.

Alternatívy a možnosti riešenia

• Predmanželská zmluva: Ak chcú manželia upraviť svoje majetkové vzťahy pred uzavretím manželstva, môžu využiť inštitút predmanželskej zmluvy.
• Modifikácia BSM počas manželstva: Manželia môžu BSM svojou dohodu už počas manželstva modifikovať.
• Dohoda o vyporiadaní BSM po zániku: Po zániku BSM sa manželia môžu dohodnúť na vyporiadaní BSM.
• Súdne vyporiadanie BSM: Ak sa manželia nedohodnú na vyporiadaní BSM, môže o vyporiadaní rozhodnúť súd.

Dedičské konanie a zmluvy o prevode majetku

Darovanie a dedenie

Darovanie je jednou z možností, ako previesť majetok na deti, príbuzných alebo iné osoby ešte za života. Ľudia sa pre darovaciu zmluvu rozhodujú aj vtedy, keď chcú predísť dedičským sporom. Je rozšírené skôr medzi príbuznými osobami, zákon však pripúšťa aj darovanie medzi osobami, ktoré nie sú v príbuzenskom vzťahu. Ani platná darovacia zmluva však nezaručí, že ju niekto po smrti darcu nenapadne a nebude sa domáhať dedičských práv. Ak je ale darovacia zmluva platná, zrušiť ju nemožno. O hodnotu daru sa ale môže znížiť dedičstvo obdarovaného. Pokiaľ zmluva spĺňa všetky náležitosti, zrušiť ju nemožno ani v prípade, ak majiteľ pozemok daroval cudziemu človeku a nie vlastným príbuzným.

Náležitosti darovacej zmluvy

Obsah darovacej zmluvy stanovuje Občiansky zákonník. Podľa neho musí mať písomnú podobu a nesmie chýbať úradne overený podpis darcu. Platnosť zmluvy takisto ovplyvňuje aj to, či obdarovaný dar prijíma. Ak ho neprijme, darovacia zmluva je neplatná. Takisto ako v iných typoch zmlúv aj tu musia byť uvedené presné údaje o účastníkoch zmluvy: meno, adresa, štátna príslušnosť, osobný stav. Presne špecifikovaný v zmluve by mal byť aj predmet daru, aby nemohlo prísť k jeho zámene. Darovacia zmluva by mala obsahovať prejav vôle darcu pozemok darovať.

Vrátenie daru

Darovacia zmluva by mala okrem základných náležitostí obsahovať aj prípadné podmienky, na základe ktorých sa môže majiteľ domáhať vrátenia daru. Občiansky zákonník totiž stanovuje, že darovanú nehnuteľnosť nemožno svojvoľne pýtať späť. Určuje presné podmienky vrátenia daru. Súd rozhodne v prospech bývalého majiteľa žiadajúceho o navrátenie daru len ak sa k nemu obdarovaný správal tak, že svojím správaním hrubo porušoval dobré mravy alebo sa tak správa k členom darcovej rodiny. Za hrubé porušenie mravov sa považuje napríklad fyzické napadnutie darcu obdarovaným, neposkytnutie pomoci v starobe, chorobe a to isté platí aj voči členom darcovej rodiny. Právo na vrátenie daru si môže darca uplatniť u obdarovaného. Ak sa navrátenia daru nedomôže, musí sa obrátiť na súd.

Špecifické prípady darovania

Darovanie môže nastať len medzi žijúcimi osobami, neplatná je darovacia zmluva, na základe ktorej má začať užívať dar obdarovaný až po darcovej smrti. Pozor si treba dať ale v prípade, ak chcú vec darovať manželia. Ak ide o byt, dom, pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve, musia s darovaním súhlasiť obaja manželia, inak je právny úkon darovania neplatný.

Dane a poplatky pri darovaní

Pri darovaní sa neodvádza žiadna daň, nakoľko charakteristickým znakom darovania je jeho bezodplatnosť, nedochádza k nadobudnutiu príjmu, a preto ho nemožno ani zdaňovať. Pozemok nemusí byť ani ohodnotený znalcom. V prípade , ak by ste sa rozhodli pre kúpu pozemku, daň neodvádzate, nakoľko kúpou nenadobúdate žiaden príjem. No jeho predajom by Vám daňová povinnosť vznikla. Neodporúčam Vám však uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol predaj nehnuteľnosti za nereálnu cenu (1,- EUR), pretože tento právny úkon by mohol byť posudzovaný v zmysle § 41a Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (vo Vašom prípade by sa zastieralo darovanie).

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Výhodnosť darovania a kúpy

Ak by som to zhrnul, z pohľadu nadobúdateľa (čiže Vás) je výhodnejšia kúpna zmluva a z pohľadu scudziteľa (predávajúceho) je výhodnejšia darovacia zmluva, lebo v prípade, ak sa voči nemu alebo jeho rodine zachováte nejakým nevhodným spôsobom (ako som už vyššie spomínal), tak môže žiadať darca dar späť. Keďže vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností, myslím si, že kataster Vám vklad nepovolí, pokiaľ na zmluve nebudú podpisy všetkých spoluvlastníkov. Mohla by teta napr. niekomu udeliť plnomocenstvo na takýto právny úkon, alebo by ste jej zmluvu poslali a podpísala by to sama, ale netreba zabudnúť nato, že jej podpis musí byť úradne overený, čo by sa dalo urobiť pravdepodobne na niektorom zastupiteľskom orgáne v zahraničí.

Daňové aspekty dedičstva a darovania

Zdaniteľnosť príjmu z dedičstva

Vychádzajúc zo základnej definície zdaniteľnosti príjmu je takýmto príjmom len príjem, ktorý je predmetom dane a ktorý nie je od dane oslobodený ani podľa zákona o dani z príjmov a ani podľa medzinárodnej zmluvy. Avšak v prípade majetku nadobudnutého zdedením je práve hodnota tohto majetku v momente dedenia vymedzená ako výnimka z predmetu dane v súlade s § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP). Podľa tohto citovaného ustanovenia predmetom dane nie je príjem získaný dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho.

Príjem plynúci zo zdedeného majetku

Uvedené znamená, že v okamihu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty daňovník získal príjem (peňažný alebo nepeňažný), ktorý však v tomto momente nie je u daňovníka (dediča alebo obdarovaného) predmetom dane. Ak však zo zdedenej alebo z darovanej nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty plynie príjem, tento už je predmetom dane, ktorý ak nie je oslobodený od dane, je zdaniteľným príjmom.

Príklad zdanenia príjmu z prenájmu zdedenej nehnuteľnosti

Daňovník zdedil nehnuteľnosť. Hodnota tejto nehnuteľnosti ako príjem získaný dedením nie je predmetom dane. Túto nehnuteľnosť dal daňovník do prenájmu, pričom príjem, ktorý mu už bude plynúť z prenájmu tejto nehnuteľnosti, bude príjmom, ktorý je predmetom dane a ktorý je zdaniteľným príjmom podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Pri tomto druhu príjmu ZDP upravuje aj oslobodenie od dane do výšky 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. Výnimkou z tohto pravidla sú príjmy získané darom, poskytované v súvislosti s výkonom zo závislej činnosti alebo príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu.

Oslobodenie od dane pri predaji zdedenej nehnuteľnosti

V prípade zdanenia, resp. oslobodenia príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti je potrebné rozlišovať medzi predajom nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade alebo dedením inými osobami. Ak ide o predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, potom podľa § 9 ods. 1 písm. b) ZDP je príjem z predaja oslobodený od dane za podmienky, že uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov). O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuzný v priamom rade, t. j. priamy predok alebo priamy potomok (napr. rodičia, deti, starí rodičia, vnuci).

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Príklad oslobodenia od dane pri predaji zdedeného pozemku

V marci 2012 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2010 po smrti otca. Otec daňovníka (poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri roku 2004. Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia pozemku poručiteľom (otcom) do predaja pozemku daňovníkom uplynulo viac ako päť rokov (6 rokov vlastnil otec, poručiteľ + 1 rok a 3 mesiace vlastnil syn, daňovník).

Dedenie v nepriamom rade

V prípade, ak by išlo o predaj zdedenej nehnuteľnosti napr. po sestre, bratovi, ujovi, t. j. nešlo by o dedenie v priamom rade, príjem z predaja takejto nehnuteľnosti by bol oslobodený až po uplynutí piatich rokov od dňa, kedy nadobudol takúto nehnuteľnosť do vlastníctva dedič podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP. V súlade s Občianskym zákonníkom sa vlastníctvo pri dedení nadobúda smrťou poručiteľa, t. j. nie až zápisom do katastra nehnuteľností, tak ako je to pri zmluvnom prevode nehnuteľnosti.

Príklad zdanenia pri predaji chaty zdedenej po sestre

V apríli 2012 predala daňovníčka rekreačnú chatu, ktorú nadobudla v roku 2011 dedením po svojej sestre. Sestra nadobudla chatu kúpou v roku 2005. Predávanú nehnuteľnosť síce daňovníčka nadobudla dedením, ale keďže nešlo o dedenie v priamom rade, na účely oslobodenia príjmu od dane nie je možné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b) zákona. Podmienky na oslobodenie takejto nehnuteľnosti od dane sú ustanovené v § 9 ods. 1 písm. a) zákona. Pretože k predaju rekreačnej chaty došlo do piatich rokov od jej nadobudnutia, príjem z predaja nie je oslobodený od dane.

Trvalý pobyt a oslobodenie od dane

V prípade, ak by išlo o predaj bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov nadobudnutého do 31. 12. 2010 dedením, v ktorom mal predávajúci trvalý pobyt, môže sa posudzovať oslobodenie aj podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) zákona platného do 31. 12. 2010, t. j. ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom, príjem z predaja bude oslobodený od dane. Skutočnosť, aká doba uplynula od nadobudnutia takejto nehnuteľnosti poručiteľom do momentu predaja, nie je už v tomto prípade na účely oslobodenia príjmu od dane rozhodujúca.

Príklad oslobodenia od dane pri predaji bytu s trvalým pobytom

V januári 2012 daňovníčka predala byt, ktorý nadobudla v decembri 2010 dedením po otcovi (byt nebol zahrnutý do obchodného majetku). Otec (poručiteľ) byt vlastnil od roku 2009 a do nadobudnutia bytu do vlastníctva ho užíval ako nájomca - člen bytového družstva. Od decembra 2008 mala v tomto byte trvalý pobyt jeho dcéra. Príjem z predaja bytu je oslobodený od dane, pretože predávajúca v ňom mala trvalý pobyt viac ako dva roky bezprostredne pred predajom.

Predaj nehnuteľnosti zahrnutej v obchodnom majetku

ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho (predaj nehnuteľnosti po jej vyradení z obchodného majetku daňovníka), kedy je príjem z predaja oslobodený až po uplynutí piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku, t. j. ktorá je zahrnutá do obchodného majetku, s výnimkou uvedenou v § 9 ods. 1 písm. d) a e) zákona (predaj nehnuteľnosti oprávnenou osobou - reštituentom, predaj nehnuteľnosti v konkurze).

Ostatné príjmy z predaja nehnuteľností

V prípade príjmov z predaja vlastníctva nehnuteľností sú tieto ostatnými príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Medzi tieto príjmy patria napr. príjmy z predaja bytu, obytného domu, pozemku, ak nie sú oslobodené od dane podľa § 9 ZDP. Príjem z predaja nehnuteľnosti sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období, v ktorom sa prijal, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci.

Príklad zdanenia príjmu z predaja bytu v spoluvlastníctve

Dvaja súrodenci zdedili v roku 2010 po otcovi trojizbový byt, každý z nich rovným dielom. V čase nadobudnutia bytu do ich vlastníctva predstavovala cena bytu podľa znaleckého posudku po prepočte na eurá 14 000 €. Otec (poručiteľ) vlastnil byt od roku 2008. Jeden zo súrodencov mal v uvedenom byte trvalý pobyt od roku 2007. V roku 2012 súrodenci byt predali za 350 000 €. Vzhľadom na to, že jeden zo spoluvlastníkov mal v byte trvalý pobyt počas viac ako dvoch rokov bezprostredne pred predajom, príjem z predaja bytu zodpovedajúci jeho spoluvlastníckemu podielu (polovica z 350 000 €) je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona platného do 31. 12. 2010 (§ 52j ods. 2 zákona platného po 1. 1. 2011 upravuje, že oslobodenie podľa § 9 zákona platného do 31. 12. 2010 sa vzťahuje naďalej na všetky byty nadobudnuté do 31. 12. 2010). V prípade druhého spoluvlastníka nie sú splnené podmienky na oslobodenie príjmu od dane, pretože v byte nemal trvalý pobyt a k predaju bytu došlo do piatich rokov [doba vlastníctva v úhrne aj doba vlastníctva dediča + doba vlastníctva poručiteľa - ide o dedenie v priamom rade a aplikuje sa ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b) zákona platného po 1. 1. 2011, ktoré je totožné so znením § 9 ods. 1 písm. c) zákona platného do 31. 12. 2010] od nadobudnutia bytu poručiteľom. Keďže ide o príjem z predaja bytu, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve, do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8 zákona si tento daňovník (podielový spoluvlastník) zahrnie príjmy a výdavky vo výške zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu, t. j. príjmy vo výške 175 000 € (polovica zo sumy 350 000 €) a výdavky vo výške 7 000 € (polovica zo sumy 14 000 €).

Výdavky spojené s predajom nehnuteľnosti

Základom dane (čiastkovým základom dane) z ostatných príjmov je podľa 8 ods. 2 ZDP zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 ZDP vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada, t. j. v tomto prípade nemôže vzniknúť daňová strata. Ďalšie druhy výdavkov k príjmom z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí, ktoré nie sú oslobodené od dane, sú uvedené v § 8 ods. Pri dedení nehnuteľnosti je vstupnou cenou cena zistená v súlade s § 25 ods. 1 písm. c) ZDP, t. j. reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa osobitných predpisov [§ 25 ods. 6 písm. b) a § 25 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“)]. Podľa § 25 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve reprodukčnou obstarávacou cenou je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje, pričom reprodukčnou obstarávacou cenou sa oceňuje majetok aj v prípade bezodplatného nadobudnutia s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami [§ 25 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona o účtovníctve]. Aj keď zákon o účtovníctve presne nešpecifikuje, akým spôsobom sa určí reprodukčná obstarávacia cena, ako najpreukaznejší spôsob pre uplatnenie výdavku podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov je stanovenie ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom v súlade s osobitným predpisom, a to v čase jej nadobudnutia. Je však možné akceptovať aj napr. ohodnotenie určené v darovacej zmluve a v prípade dedenia je možné akceptovať aj cenu stanovenú v dedičskom rozhodnutí.

Príklad výpočtu dane z predaja zdedeného bytu

V roku 2011 zomrela pani Mária, po ktorej zdedili štyri deti (dedičia) jej byt, každé z nich rovným dielom. Túto nehnuteľnosť pani Mária nadobudla do vlastníctva v decembri roku 2010. Na základe osvedčenia o dedičstve vyplynulo, že dedičia uzavreli dohodu o vysporiadaní dedičstva tak, že byt preberá jeden z dedičov s tým, že vyplatí spoludedičov, každého v trhovej cene - každému vyplatí sumu 20 000 € [v úhrne vyplatí spoludedičom 60 000 € (3 x 20 000 €)]. Dedič, ktorý na základe osvedčenia o dedičstve nadobudol vlastnícke právo k bytu v roku 2011, tento byt v roku 2012 predal. Keďže dedič nevlastnil byt spolu s poručiteľkou viac ako 5 rokov a nemal v byte ani trvalý pobyt viac ako dva roky, nespĺňal podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja bytu od dane. Príjem z predaja bytu sa zahŕňa medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Z § 8 ods. 5 písm. b) zákona vyplýva, že pri príjmoch z prevodu nehnuteľností nadobudnutých dedením je výdavkom reprodukčná obstarávacia cena nehnuteľnosti zistená v čase jej nadobudnutia, čo v tomto prípade môže byť cena uvedená v rozhodnutí o dedičstve. Z tohto rozhodnutia je zrejmá cena nehnuteľnosti stanovená na sumu 10 000 €, t. j. táto suma sa podľa citovaného ustanovenia považuje za výdavok. V nadväznosti na 8 ods. 2 zákona je okrem tohto výdavku možné za výdavok preukázateľne vynaložený na dosiahnutie príjmu z predaja bytu uznať aj sumy preukázateľne vyplatené spoludedičom v rámci schváleného vysporiadania dedičov (3 x 20 000 €). Suma 20 000 € prijatá každým zo spoludedičov v rámci schváleného vysporiadania dedičov v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) zákona nie je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby.

#

tags: #zmluva #o #budúcom #dedičstve #podmienky