Zmluva o dielo a licenčná zmluva: Daňové hľadisko

Autorské právo spolu s právom priemyselného vlastníctva predstavuje jednu z foriem duševného vlastníctva, ktoré je výsledkom duševnej tvorivej činnosti. Z právneho hľadiska je „duševné vlastníctvo“ zastrešujúci pojem pre rôzne formy nárokov, ktoré sa upínajú k rôznym nápadom, myšlienkam alebo iným nehmotným statkom a právam. Nositeľ takéhoto právneho nároku je oprávnený na výkon rôznych výlučných práv v súvislosti s predmetom duševného vlastníctva.

Tento článok sa zameriava na daňové aspekty zmluvy o dielo a licenčnej zmluvy, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a jej dopady na rôzne subjekty.

Čo je zmluva o dielo?

Zmluvu o dielo môžeme charakterizovať ako záväzok zhotoviteľa zhotoviť (vykonať) dielo pre objednávateľa na základe jeho objednávky. Zmluva o dielo môže byť uzavretá podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka v závislosti od toho, kto je zhotoviteľom a objednávateľom. Ak je predmetom zmluvy autorsky chránené dielo, na zmluvu o dielo v režime obchodného alebo občianskeho zákonníka sa navyše aplikujú tiež niektoré ustanovenia autorského zákona.

Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka

Ak sú zmluvnými stranami podnikatelia, zmluva o dielo musí byť uzavretá v súlade s Obchodným zákonníkom. Obchodný zákonník upravuje náležitosti zmluvy o dielo v § 536 a nasl. a definuje ju ako záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Dielom sa podľa Obchodného zákonníka rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Obchodný zákonník zároveň ustanovuje povinnosť dohodnutia ceny alebo spôsob jej výpočtu, pričom ak cena alebo spôsob výpočtu v zmluve chýba, zhotoviteľovi prináleží cena obvyklá. Zhotoviteľ zhotovuje (vykonáva) dielo na svoje vlastné náklady.

Zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka

Zmluva o dielo uzavretá medzi objednávateľom a zhotoviteľom, ak zhotoviteľom je fyzická osoba - nepodnikateľ (alebo ak koná ako nepodnikateľ), sa riadi podľa § 631 až 643 Občianskeho zákonníka, ibaže by sa zmluvné strany písomne dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Tento zmluvu o dielo definuje nasledovne: „Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.“

Treba upozorniť na skutočnosť, kedy podľa informácie publikovanej Ministerstvom financií, ak ide o príjem fyzickej osoby - nepodnikateľa dosiahnutý na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu, nie je rozhodujúce, že musí byť uzatvorená v písomnej forme. Do rozsahu zmluvy o dielo teda môžu spadnúť aj ústne dohody, ak spĺňajú charakteristiky zmluvy o dielo.

Zmluva o dielo a autorské právo

Ak predmetom zmluvy o dielo je autorské dielo, ktoré spĺňa požiadavky Autorského zákona, zmluva o dielo je podľa povahy a dohody zmluvných strán uzatvorená buď v zmysle Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, pričom autorský zákon upravuje všeobecný režim tzv. diela na objednávku.

Autorským dielom je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Dielom podľa autorského zákona je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela. Autorským dielom teda môže byť napríklad, kresba, socha, fotografia, architektonický dizajn, priestorové zobrazenie, kniha, článok, film alebo pieseň. Za autorské dielo sa naopak nepovažuje napríklad výsledok výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, dielo tradičnej ľudovej kultúry, právne predpisy alebo rozhodnutia, technické normy, myšlienky, objav, štátne alebo obecné symboly.

Autorský zákon neupravuje zmluvu o dielo ako takú, ale len špecifické práva na použitie diela a pri všeobecných náležitostiach zmluvy od dielo sa odkazuje na ustanovenia uvedené v Občianskom zákonníku (pričom je možné tiež použitie Obchodného zákonníka).

Licenčná zmluva

Licenčná zmluva je zmluvou podľa autorského zákona, ktorou autor prenecháva niekomu inému právo či licenciu jeho dielo ďalej používať na rôzne účely - napríklad či najmä na opakované vydávanie, rozmnožovanie a následný predaj (§ 40 starého autorského zákona, § 65 toho nového - č. 185/2015). Pre autorov diel je získanie takejto zmluvy určite úspechom, ide totiž - resp. v závislosti od formulácie a nastavení zmluvy môže ísť - o ľudovo povedané bájny “pasívny príjem”.

Predmet licenčnej zmluvy

Predmetom zmluvy musí byť dielo podľa autorského zákona. Teda napr. článok, kniha, hudba, výtvarné či architektonické dielo, ale aj softvér či databáza. Okrem diela definuje autorský zákona aj “umelecký výkon” - ním je “predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom“. Aj v súvislosti s umeleckým výkonom je možné udeliť právo na jeho používanie. Nie je ním však napr. predvádzanie šiat modelkami - čo hovorí metodický pokyn k zdaňovaniu autorských príjmov od metodikov Finančného riaditeľstva; nejde síce o právne záväzný text (nie je to zákon), ale predsa.

Odmena patrí autorovi za použitie diela. Zaujímavosťou je, že autorský zákon obsahuje ohľadne záväzkového práva a autorskej odmeny len pojem “licenčná zmluva” (§ 65). Akési rozdelenie autorských príjmov na “aktívne” a “pasívne” vyplýva skôr z predpisu upravujúceho zdanenie príjmov autorov, teda zo zákona o dani z príjmov (§ 6) - a z už spomenutého dovysvetľujúceho metodického pokynu daniarov. Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona - teda príjmy pasívne bez odvodov. Podstatná je teda formulácia dohody, resp. zmluvy medzi vyplácateľom odmeny a samotným autorom resp.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Daňové hľadisko zmluvy o dielo a licenčnej zmluvy

Od jednotlivých typov úpravy zmluvy o dielo sa odvíja aj ich spôsob zdanenia.

Zdaňovanie zmluvy o dielo uzavretej medzi podnikateľmi

Ako už bolo uvedené, zmluva o dielo je uzavretá na základe Obchodného zákonníka, ak je uzavretá medzi dvomi podnikateľskými subjektami. Podnikateľské subjekty zahrňujú príjmy do základu dane medzi príjmy zo svojej podnikateľskej činnosti, t. j. podľa § 6 v prípade fyzickej osoby - podnikateľa alebo podľa § 14 v prípade právnickej osoby. V oboch prípadoch sa základoch dane zistí podľa § 17 až 29, t. j. zdaniteľné príjmy sa znížia o preukázateľne vynaložené náklady na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie.

V praxi to znamená, že odmenu za zhotovenie diela zdaní zhotoviteľ vo svojom daňovom priznaní, pričom si základ dane môže znížiť o preukázateľne vynaložené náklady. Zároveň o odmenu za zhotovenie diela si môže objednávateľ znížiť jeho základ dane.

Zdaňovanie zmluvy o dielo uzavretej medzi podnikateľom a nepodnikateľom

V prípade, že zmluva o dielo nespĺňa charakteristiky zmluvy o dielo podľa autorského zákona a je uzavretá medzi dvomi fyzickými osobami - nepodnikateľmi, ide o zmluvu uzavretú podľa Občianskeho zákonníka. Príjem z takejto zmluvy sa považuje za iný príjem zhotoviteľa, ktorý sa zahŕňa do čiastkového základu dane podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Podľa schválenej novely zákona o dani z príjmov a informácie publikovanej Ministerstvom financií sa príjmy zo zmluvy o dielo považujú za iný príjem podľa § 8 ods. 1, ktorý sa však nedá zaradiť medzi príjmy uvedené v tomto odseku v písmenách a) až r). Tým pádom nie je možné aplikovať ani oslobodenie vo výške 500 eur z dosiahnutých príjmov a zhotoviteľ je povinný príjem zo zmluvy o dielo zdaniť celý sadzbou dane 19 %, resp. 25 % ak celkový základ dane tejto osoby prekročí 176,8-násobok platného životného minima.

Príjmy zo zmluvy o dielo si zhotoviteľ môže znížiť o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Na príjmy zo zmluvy o dielo si však zhotoviteľ nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na seba alebo manžela (manželku). Na rozdiel od zmluvy o dielo uzatvorenej podľa Autorského zákona, príjmy dosiahnuté na základe zmluvy o dielo je zhotoviteľ povinný uvádzať v daňovom priznaní typu B a v rámci daňového priznania si daň z dosiahnutých príjmov aj vysporiada. V tejto spojitosti nevznikajú zhotoviteľovi žiadne oznamovacie povinnosti.

Príjem zo zmluvy o dielo uzavretej podľa Občianskeho zákonníka ďalej podlieha zdravotným odvodom. Ak fyzická osoba dosahuje príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov, v zmysle zákona o zdravotnom poistení vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinná odviesť poistné vo výške 14 % zo sumy príjmu nezníženého o iné zaplatené poistné. V prípade zdravotne postihnutej osoby je sadza poistného znížená na 7 %. Výšku poistného za zhotoviteľa vypočíta zdravotná poisťovňa na základe podaného daňového priznania v rámci ročného zúčtovania poistného, ktoré zdravotná poisťovňa vykoná do 30. septembra nasledujúceho roka, resp. do 31. októbra nasledujúce roka, ak si daňovník predĺžil lehotu na podanie daňového priznania.

Zdaňovanie zmluvy o dielo, ak predmetom zmluvy je autorské dielo

Príjem autora (tzv. autorský príjem) za vytvorenie diela alebo podania umeleckého výkonu na základe zmluvy o dielo je podľa zákona o dani z príjmov inou zárobkovou činnosťou a zdaňuje sa podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona. V tejto súvislosti treba upozorniť, že uvedeným spôsobom sa nepostupuje v prípade, ak už bolo dielo alebo umelecký výkon vytvorený a dochádza iba k udeleniu súhlasu na ich použitie inej osobe.

Autorský príjem sa znižuje o príspevok do umeleckého fondu v zmysle Autorského zákona vo výške 2 % z príjmu. O tento príspevok sa zdaniteľný príjem autora znižuje a teda táto časť príjmu nepodlieha dani z príjmov.

Autorský príjem môže byť zdanený dvomi spôsobmi:

• zdanenie zrážkou u objednávateľa diela,
• zdanenie autorom v daňovom priznaní.

Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že daň z príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu sa vyberá zrážkou, ak sa autor nerozhodne zdaňovať tento príjem v daňovom priznaní. Spôsob zdanenia príjmov je teda nastavený ako základný a uplatňuje sa automaticky, ak nie je v zmluve o dielo dohodnuté zdaňovanie v daňovom priznaní autora.

Ak sa autorský príjem zdaňuje zrážkou, zdaňuje sa sadzbou dane vo výške 19 %, ktorá nepodlieha progresii. Daň za autora odvádza objednávateľ, ktorý je povinný oznámiť správcovi dane, že sa stal platiteľom dane vyberanej zrážkou. Objednávateľ je pri úhrade autorského príjmu povinný daň z tejto úhrady za autora vypočítať, oznámiť daňovému úradu zrazenie dane a daň odviesť. Daň sa vypočítava z príjmu zníženého o odvod do Literárneho fondu. Príjem zdanený zrážkovou daňou sa považuje za daňovo vysporiadaný a neuvádza sa v daňovom priznaní.

V prípade zdaňovania autorského príjmu zrážkou nie je možné ho znížiť o preukázateľne vynaložené náklady na jeho dosiahnutie a tým pádom nevzniká ani právo na vykázanie daňovej straty. Zároveň autor na príjem zdanený zrážkovou daňou neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na seba alebo manžela (manželku) a nemá právo si uplatniť daňový bonus.

Autor sa v zmluve o dielo môže písomne s objednávateľom dohodnúť, že a…

Zdaňovanie príjmov z licenčnej zmluvy

Príjmy z použitia diela (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) nespadajú do definície samostatnej zárobkovej činnosti, i keď to vzhľadom na názov paragrafu a i celú jeho štruktúru na prvý pohľad vyzerá. Registrácia teda podľa všetkého potrebná nie je. Fyzická osoba, ktorá dosiahla v danom roku iba príjmy z použitia diela, podáva daňové priznanie pod svojím rodným číslom. Naopak, aktívne autorské príjmy registrácii na DÚ zatiaľ podliehajú: autor sa na DÚ musí registrovať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začal vykonávať túto autorskú činnosť - pozor, nie po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený.

Z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa naozaj neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp. čo sa týka Sociálnej poisťovne, táto akoby “výnimka“ pribudla do zákona o sociálnom poistení začiatkom roka 2011 - ako akási kompenzácia za zavedenie odvodov z príjmov autorov, ktorou sa od odvodov oslobodili dlhodobé pasívne príjmy (okrem licenčných poplatkov ide napr. rovnako zákon o zdravotnom poistení vynecháva z definície zárobkovej činnosti príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) a pasívne príjmy autorov (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov).

Daň z príjmov z odmeny autor samozrejme platí.

• a) predovšetkým nechať svoju odmenu zdaniť pri zdroji vyplácateľa - ten odvedie 2% do literárneho fondu a zo zvyšku 19% štátu, autor už nemusí robiť nič.
• b) autor si odmenu zdaní sám, v daňovom priznaní. aj od pasívneho autorského príjmu je totiž možné odpočítať si paušálne výdavky. A teda z jeho väčšej časti daň nezaplatiť. Od r.

Vyplatená odmena je daňovým výdavkom. Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať samozrejme do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je samozrejme súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov” (viac: Daňové náklady: 3 najrozšírenejšie mýty).

2 % z vyplatenej odmeny literárnemu či ostatným umeleckým fondom sa v súčasnosti neodvádzajú. V minulosti: áno, spravidla odvádzali. Aj napriek otázke, čo má programátor spoločné s literatúrou alebo či si prípadne môže prísť využiť tvorivý pobyt do kaštieľa v Budmericiach. 2% zráža vyplácateľ z hrubej odmeny autora a odvádza ich do 20-eho dňa nasledujúceho mesiaca vrátane zaslania formulára.

Licenčná zmluva a spoločník v s.r.o.

Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. V súčasnosti totiž neexistuje nejaký štandardný spôsob “výberu” peňazí, ktorý by čosi nestál - mzda zamestnanca podlieha vysokým odvodom a rovnako sa aj z vyplateného podielu na zisku čosi platí (po novom daň z príjmov). Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový - na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti.

Od r. 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi . Od r. najjednoduchším modelom je samozrejme použitie nezávislej trhovej ceny.

V praxi bohužiaľ existuje aj riziko, že iniciatívni daniari budú v odmeňovaní spoločníka autorskou odmenou vidieť právny úkon uskutočnený “bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia”.

Iné aspekty

• Nositeľom autorského práva je podľa autorského zákona vždy len fyzická osoba (§ 13 ods. 1 Autorského zákona).
• V SR platí zároveň zmluvná voľnosť - ktokoľvek môže s kýmkoľvek uzatvoriť akýkoľvek typ zmluvy (pracovnú, obchodnú, autorskú či napríklad nepomenovanú) a určiť s ňom takmer akékoľvek podmienky.
• Autorské právo zároveň definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom, ktoré slúži na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu zamestnanca a dielom na objednávku nezávislého autora - v prvom prípade patria majetkové práva k dielu jednoznačne zamestnávateľovi, no nezávislý autor môže zo svojho diela profitovať do svojej smrti. Čo je ďalší a dostatočný dôvod umožniť zmluvným stranám vybrať si model, ktorý im vyhovuje.

Optimalizácia daní a odvodov pomocou licenčnej zmluvy: Príklad

Ak by sa majiteľ spoločnosti vo vlastnej firme chcel zamestnať a chcel by si mesačne vyplácať mesačnú hrubú mzdu napr. vo výške 2 000,- EUR, táto by podliehala zdravotným i sociálnym odvodom a zároveň aj dani z príjmov. Tieto náklady by pritom zaťažovali nie len samotného zamestnanca, ale aj spoločnosť. Z hrubej mzdy zamestnanca by musela spoločnosť odviesť zdravotné a sociálne odvody v sadzbe 36,2%. Celkové náklady spoločnosti na vyplatenie hrubej mzdy vo výške 2 000,- EUR by boli vo výške 2 724,- EUR. Z rovnakej hrubej mzdy by zároveň musel odviesť zdravotné a sociálne odvody aj samotný zamestnanec, a to v sadzbe 13,4%, čomu zodpovedá suma 268,- EUR. Zamestnanec by zároveň musel mzdu aj zdaniť sadzbou 19%, a to zo sumy základu dane (mzdy - odvody zamestnanca) zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane. V danom prípade by daň vyšla na sumu čo by predstavovalo sumu 237,97 EUR. Spoločnosť by tak vyplatenie hrubej mzdy 2 000,- EUR v skutočnosti stálo 2 724,- EUR, pričom zamestnanec by na účet dostal len sumu 1 494,03 EUR.

Ak by ten istý spoločník namiesto namiesto uzatvorenia pracovného pomeru vytvoril autorské dielo, ku ktorému by poskytol spoločnosti licenciu za odmenu vo výške 2 000,- EUR mesačne, z tejto sumy by spoločnosť ani spoločník (ako autor) žiadne sociálne ani zdravotné odvody neplatili. Z tejto sumy by spoločník musel zaplatiť len daň z príjmu, ktorej štandardná sadzba je 19%. Ale pozor, tento náklad by si spoločník vedel ešte podstatne znížiť. Pri príjme z odmeny za poskytnutie licencie totiž autor má na výber využiť dve možnosti zdanenia, a to buď tzv. zrážkovou daňou, kedy daň z celej sumy zrazí a odvedie štátu ten, kto odmenu autorovi platí, alebo si autor daň vypočíta a odvedie sám, na základe klasického daňového priznania podaného po skončení príslušného kalendárneho roka. Hoci využitie zrážkovej dane môže byť lákavé vďaka jej jednoduchosti (autor nemusí nič riešiť, dostane na účet už zdanenú sumu a nemusí podávať žiadne daňové priznanie), pri využití možnosti zdanenia príjmu na základe daňového priznania môže autor výrazne ušetriť, a to vďaka uplatneniu tzv. paušálnych výdavkov. V daňovom priznaní totiž autor môže pri pasívnom príjme v podobe odmeny za licenciu uplatniť aj náklady vynaložené na dosiahnutie tohto príjmu, pričom namiesto prácneho evidovania a dokazovania skutočných nákladov môže využiť aj možnosť uplatniť si paušálne výdavky v sume 60% z príjmu, až do výšky 20 000,- EUR ročne.

V našom príklade by tak spoločník pri mesačnej odmene za licenciu v sume 2 000,- EUR mohol vďaka uplatneniu paušálnych výdavkov platiť daň z príjmu len v sume 152,- EUR, a teda jeho mesačný čistý príjem by bol až v sume 1 848,- EUR, čo zodpovedá efektívnemu zdaneniu len na úrovni približne 8,2%. V porovnaní so mzdou by tak v prípade využitia autorskej odmeny za licenciu mal spoločník náklady na odvody a dane nižšie o 353,97 EUR a spoločnosť by ušetrila ďalších 724,- EUR, čo spolu predstavuje úsporu viac ako 1 000,- EUR za mesiac.

Na čo si dať pozor?

Hoci je využívanie autorskej licenčnej zmluvy pri odmeňovaní spoločníka ako autora úplne legálne, pri využívaní tejto možnosti je potrebné dodržať viaceré podmienky potrebné na to, aby bol tento spôsob odmeňovania nastavený správne a efektívne.

1. Musí ísť o skutočné autorské dielo podľa Autorského zákona

Pre využitie autorskej licenčnej zmluvy je potrebné, aby spoločník spoločnosti poskytol licenciu na použitie skutočného autorského diela, ktoré sám ako autor vytvoril. Čo je autorské dielo definuje Autorský zákon. Zároveň by malo ísť o dielo, ktoré je spoločnosť skutočne schopná využívať pre svoje podnikanie.

2. Odmena za licenciu musí byť primeraná

Výška odmeny za poskytnutie licencie k autorskému dielu musí zodpovedať povahe a hodnote príslušného diela. Hoci ide do veľkej miery o subjektívnu otázku, odmena by nemala byť zjavne neprimerane vysoká s ohľadom na druh, rozsah, povahu a celkovú hodnotu príslušného autorského diela. To platí obzvlášť s ohľadom na fakt, že v prípade zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou a jej spoločníkom ide o vzťah medzi závislými osobami, kedy ide o tzv. kontrolovanú transakciu s možnou povinnosťou vykonať transferové oceňovanie.

3. Licenčná zmluva musí byť nastavená správne

Pre využitie všetkých benefitov autorskej odmeny z hľadiska optimalizácie nákladov je nevyhnutné, aby licenčná zmluva obsahovala konkrétne náležitosti nevyhnutné pre využitie nižšieho daňového zaťaženia. Preto sa dôrazne odporúča, aby zmluvu pripravil skutočný odborník z radov advokátov, ktorý zmluvu pripraví kvalitne a zohľadní aj individuálne požiadavky a situáciu konkrétneho autora.

tags: #zmluva #o #dielo #a #licencna #zmluva