Zmluva o dielo a licenčná zmluva pri softvéri: Rozdiely a dôležité aspekty

V dnešnom svete informačných technológií sú zmluvy o vývoji softvéru bežnou realitou. Jedna strana vyvíja softvér a druhá platí odmenu. Avšak, táto oblasť je špecifická a môže byť právne komplikovaná. Tento článok sa zameriava na rozdiely medzi zmluvou o dielo a licenčnou zmluvou pri softvéri, a na dôležité aspekty, na ktoré by ste mali pamätať pri rokovaniach a uzatváraní IT zmlúv.

Úvod

V praxi IT firiem a programátorov je zmluva o vývoji softvéru dennou realitou. Treba byť opatrný, IT zmluvy sú špecifické a vedia poriadne zamotať hlavu. Už pred začatím projektu treba premýšľať nad obsahom zmluvy, jasne definovať podmienky a zároveň myslieť na všetky „čo ak?“.

1. Jasne definované pravidlá sú základ

Rovnako ako počítačový program, aj zmluva musí byť napísaná precízne, inak nemusí fungovať. Na začiatku je potrebné jasne definovať, aký softvér bude vývojár vyvíjať a aké všetky doplnkové služby pokrýva zmluva, t.j. čo bude vývojár podľa zmluvy poskytovať a čo nie. Napr. „Predmetom zmluvy je záväzok zhotoviteľa vytvoriť software, ktorý je definovaný v prílohe č. 1 k tejto zmluve. Predmetom zmluvy nie sú servisné služby k softvéru.“ Základnou povinnosťou klienta je zaplatiť vývojárovi dohodnutú odmenu a poskytovať potrebnú súčinnosť. V praxi preto treba venovať dostatočnú pozornosť definícii predmetu plnenia, aby ste predišli nejasnostiam a sporom. Tieto sú často krát založené práve na tom, že ani zmluvné strany nevedia, čo malo byť predmetom dodávky a čo nie. Prehľadnosti a presnosti môžete pomôcť aj tým, že v zmluve budete používať jasné definičné pojmy. Zároveň jednoznačne odporúčame uzavrieť tieto zmluvy v písomnej forme.

2. Odovzdanie a prevzatie softvéru, schvaľovacie konanie

Odovzdanie softvéru a odstraňovanie vád je zložitý proces. Preto odporúčame v zmluve upraviť významné míľniky ako: kedy je plnenie považované za dokončené bez vád, kedy je toto odovzdané a prevzaté klientom, či kedy vzniká nárok na zaplatenie odmeny. Východiskovým pojmom je tu pojem „vada“ (keďže klient zvyčajne plnenie preberie až vtedy, keď žiadne vady nevykazuje). V zásade platí, že plnenie má vady, keď sa odchyľuje od dojednaných parametrov. Napríklad nie je dodané včas, alebo nemá dohodnuté vlastnosti. Netreba ani zabúdať na fakt, že zvyčajne vývojár je ten, ktorý preukazuje, že plnenie (software) bolo odovzdané riadne a včas a vzniká mu tak nárok na odmenu. V praxi je vznik tohto nároku najčastejšie viazaný na moment prevzatia plnenia bez vád klientom. Preto je spísanie jednotlivých podmienok týkajúcich sa odstraňovania vád a následného odovzdania softwaru klientovi naozaj dôležité. Odstraňovanie vád sa realizuje v tzv. testovacej alebo schvaľovacej fáze, kedy sa parametre zhotoveného softwaru porovnávajú s dojednanými a vyhodnocujú sa prípadné vady. Aj preto je potrebné v zmluve jasne definovať, kedy budú strany považovať software za bezvadný a kedy nie, s čím úzko súvisí úprava kritérií na posudzovanie vadnosti plnenia. Myslite na to, že tieto musia byť v praxi použiteľné, a preto by mali byť ľahko merateľné. Ak je táto fáza úspešná, nasleduje fáza odovzdania a prevzatia, ktorá sa realizuje zvyčajne podpisom preberacieho protokolu, v rámci ktorého klient potvrdí, že plnenie bolo dodané bez vád. Je vhodné, aby sa na oboch fázach podieľali obe zmluvné strany. Odporúčame myslieť o krok vopred aj na prípady, keď klient nebude chcieť (zvyčajne bez závažného dôvodu) podpísať preberací protokol. Pre tieto prípady odporúčame do zmlúv zapracovať úpravu, podľa ktorej sa bude považovať plnenie za riadne prevzaté a vznikne vám nárok na odmenu, hoci objednávateľ nebol prítomný. Napríklad: „Pre vylúčenie pochybností sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa objednávateľ bez závažného dôvodu nedostaví alebo odmietne podpísať Preberací protokol, považuje sa plnenie za riadne odovzdané a prevzaté objednávateľom dňom nasledujúcim po dni podpísania Preberacieho protokolu zhotoviteľom.“

3. Zdrojové kódy

Zdrojové kódy sú pre vývojára pokladom. V praxi sa veľakrát stretávame s protichodnými záujmami zhotoviteľa a klienta, kedy vývojár tieto nechce „pustiť z ruky“ v obave z ich zneužitia a naopak klient o tieto usiluje v obave o zabezpečenie budúcej údržby softwaru. Protichodnosť týchto záujmov je logická. Poskytnutím zdrojových kódov klient nadobudne istú nezávislosť od vývojára, najmä v otázke budúceho servisu softwaru, zatiaľ čo vývojár prichádza o potencionálneho zákazníka a zisk za servis. Nech už sa zmluvné strany dohodnú akokoľvek, rozhodne radíme v zmluve upraviť, čo sa stane so zdrojovými kódmi. Napríklad „Pre vylúčenie pochybností sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ neodovzdá Objednávateľovi zdrojové kódy k softwaru“. Ak sa strany dohodli, že kódy dostane klient, ustanovenie môže znieť napríklad „Zmluvné strany sa dohodli, že zhotoviteľ je povinný objednávateľovi odovzdať zdrojové kódy k softvéru spolu s podkladovými materiálmi, tak ako sú definované v prílohe 2 k tejto zmluve, a to za účelom zabezpečenia jeho ďalšej riadnej prevádzky a servisu.“

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

4. Alternatívou je úschova

Ak sa klienta a vývojár nedohodnú ohľadom zdrojových kódov vhodným riešením je úschova. Úschovu zdrojových kódov treba dohodnúť v zmluve. Výber osoby, ktorá bude vykonávať úschovu je na dohode oboch strán. Dbajte na jej nestrannosť, profesionalitu a dôveryhodnosť. Na základe zmluvy vývojár potom odovzdá zdrojové kódy vybranej osobe, ktorá zabezpečí ich ochranu a vydá ich klientovi až v prípade splnenia dohodnutých podmienok. Jasnosť a presnosť jednotlivých podmienok je tu naozaj dôležitá, nakoľko ich splnenie bude mať za následok uvoľnenie zdrojových kódov klientovi. V praxi býva častokrát jednou z podmienok napr. nevykonanie údržby softwaru v dohodnutom čase alebo zánik vývojára.

5. Licenčná zmluva

Pri software, či už vytvorenom na mieru alebo typovom je potrebné vždy myslieť aj na autorské práva a licencie. Udelenie licencie znamená udelenie súhlasu vývojára klientovi na používanie softwaru určitým spôsobom. Nastavenie licenčných podmienok je závislé najmä na charaktere softwaru, ku ktorému sa licencia udeľuje a stanovenému účelu, ktorý chcú zmluvné strany dosiahnuť. Tieto podmienky vždy dojednávajte v písomnej forme či už v rámci zmluvy alebo uzatvorením samostatnej licenčnej zmluvy. V licenčnej zmluve si zmluvné strany zvyčajne dojednávajú podmienky týkajúce sa spôsobu použitia softwaru, rozsahu licencie, druhu licencie, odmeny za jej udelenie, či nakladania s licenciou.

Autorské práva na softvér

S autorskými právami sa stretávame v bežnom živote každý deň. Pozeranie televízie, počúvanie rádia, čítanie knihy či práca na počítači, to všetko sa spája s autorskými právami. Dnes už existuje len minimum diel, ktoré nie sú chránené alebo ktoré dokonca samotní autori poskytli na voľné používanie.

Napriek tomu, že sa táto téma priamo dotýka každého z nás, stále o nej veľa ľudí nevie alebo sú zle informovaní. Aj preto sa považuje porušovanie autorských práv, čo sa tiež dá definovať ako krádež duševného vlastníctva, za úplne normálne a beztrestné. - V subjektívnom zmysle súhrn oprávnení, ktoré autorovi (ako pôvodnému subjektu autorského práva) alebo jeho oprávnenému zástupcovi (ako odvodenému subjektu autorského práva) vyplývajú z noriem objektívneho práva.

Autorské právo vychádza najmä z Autorského zákona, ale aj z ďalších medzinárodných zmlúv. Zabezpečuje autorom výhradné práva na využívanie ich vlastných diel alebo na poskytnutie oprávnenia na ich používanie iným osobám, a tým získanie finančného ohodnotenia. Navyše práva súvisiace s autorským právom zabezpečujú ochranu aj pre výkonných umelcov (napríklad hudobníkov a hercov), producentov a vysielateľov.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Autorské právo trvá v štátoch EÚ najmenej 70 rokov po autorovej smrti, avšak v niektorých krajinách v rámci angloamerického právneho systému bolo trvanie týchto práv predĺžené až na 90 rokov od autorovej smrti. Keď uplynie doba ochrany autorského práva, dielo sa stáva voľným dielom a na jeho použitie nie je už potrebný žiaden súhlas. S ohľadom na osobnostné práva autora však autorstvo k dielu bude navždy patriť tej fyzickej osobe, ktorá dielo vytvorila.

Fair Use

Fair Use, v preklade poctivé alebo čestné používanie, je ustanovenie americkej legislatívy autorského práva, ktoré dovoľuje aj bez súhlasu držiteľa autorských práv použitie chráneného diela na isté účely. Podľa ustanovení Fair Use je povolené využitie chráneného diela, aj bez súhlasu držiteľa autorských práv, za účelom kritiky, komentára, paródie, novinárskeho spravodajstva, vyučovania, výskumu a podobne. Aby sa použitie kvalifikovalo ako Fair Use, je potrebné zvážiť niektoré hľadiská:

- účel a povahu použitia, vrátane zváženia, či použitie má ziskovú povahu, či ide o neziskové vzdelávacie účely,- druh chráneného diela,- množstvo a mieru použitej časti diela v pomere k dielu ako celku a- vplyv použitia na potenciálny trh alebo hodnotu chráneného diela

V medzinárodnom chápaní autorského práva, ktoré je definované v Bernskej dohode sa jednotlivým štátom umožňuje obmedziť výhradné práva autora, s podmienkou, že sa takto autor obmedzuje len vo zvláštnych prípadoch, tieto obmedzenia nenarušujú normálne využívanie diela a nespôsobujú autorovým oprávneným záujmom neospravedlniteľnú ujmu.

Slovenské zákony Fair Use nepoznajú, poznajú len pojem citácia, no aj tá je definovaná veľmi prísne : „ … Bez súhlasu autora možno použiť krátku časť zverejneného diela vo forme citácie v inom diele len na účel recenzie alebo kritiky tohto zverejneného diela alebo na vyučovacie účely, vedeckovýskumné účely alebo umelecké účely. Takéto použitie musí byť v súlade so zvyklosťami a jeho rozsah nesmie presiahnuť rámec odôvodnený účelom citácie. Pri citácii sa musí uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň. Za takéto použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu …

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Slobodný softvér

Slobodný softvér (Free Software) je podľa Nadácie Slobodného Softvéru (Free Software Foundation), založenou Richardom Stallmanom, taký softvér, ktorý poskytuje nasledujúce slobody :- sloboda 0 - slobodu spustiť program na akýkoľvek účel- sloboda 1 - slobodu študovať a upravovať program (ktorá vyžaduje prístup k zdrojovému kódu)- sloboda 2 - slobodu kopírovať program, aby bolo možné pomáhať svojim blížnym- sloboda 3 - slobodu vylepšiť program a poskytnúť toto vylepšenie verejnosti, aby bolo na úžitok celej spoločnosti

Na začiatku počítačovej éry bolo bežné, že si programátori vymieňali softvér potrebný na oživenie hardvéru rovnako ako je to dnes u slobodného softvéru. Keďže náklady na jeho tvorbu boli zahrnuté do nákladov za hardvér, bol poskytovaný prakticky zadarmo. Koncom 70. rokov však začali firmy pridávať do svojich programov rôzne obmedzenia pre užívateľov a tým sa začala doba proprietárneho softvéru. To bolo jedným z hlavných dôvodov, prečo Richard Stallman prišiel v roku 1984 s projektom Nadácie Slobodného Softvéru a operačným systémom GNU (rekurzívna skratka pre GNU is Not Unix), slobodným operačným systémom ktorý sa neustále vyvíjal. Je to unixový operačný systém, ktorý sa skladá z jadra operačného systému a obslužných programov. Jeho názov je vlastne slovnou hračkou odvodenou od slova copyright (autorské právo), čo poukazuje na jeho “ opačné “ ciele.

Copyleft

Podstata Copyleft-u je paradoxne založená na autorskom práve (copyright-e). Pri nadobudnutí programu, nadobúdateľ licencie musí prijať podmienky licencie a dodržiavať ich. Licencia tieto podmienky jasne definuje, a teda v prípade že ich niekto poruší, napríklad zabráni kopírovaniu programu, môže byť trestne stíhaný za porušenie autorského práva. Copyleft sa však uplatní len v prípade ďalšieho šírenia programu, nevzťahuje sa na súkromné použitie.

Licencie copyleft sú tiež označované ako “vírusové“. Ak autor pridá k pôvodnému programu daľšiu časť šírenú pod licenciou copyleft, potom musí byť celý “infikovaný“ program rovnako šírený pod licenciou copyleft. Len tak možno zaručiť zachovanie rovnakých práv pre všetkých používateľov programu. Aj tu však platí výnimka pre prípady Fair Use.

Druhy autorských práv

Licencie V počítačovom priemysle softvér, ktorý je chránený autorskými právami a licencovaný pod softvérovou licenciou, môžeme zaradiť do dvoch kategórii licenčných schém. Prvou kategóriou je licenčná schéma slobodného softvéru (open source), druhou je proprietárna licenčná schéma (closed source). Tieto dve schémy obsahujú ďalšie delenia.

Nie každý softvér je licencovaný, dokonca nie každý softvér je chránený autorskými právami. Softvér môže byť publikovaný bez sprievodnej licencie ako tzv. Licence - Free Software, avšak zostáva chránený autorskými právami a jeho distribúcia podlieha bežným zákonom o ochrane autorských práv, jeho predaj podlieha bežným zákonom o predaji.

Licencie Open Source

Licencie tohto typu dávajú používateľovi najväčšiu slobodu - obvykle používateľ môže zdrojový kód daného softvéru prezerať, upravovať, a ďalej rozširovať (pod licenciou) softvér i zdrojový kód, dokonca aj upravený. Rozdiel medzi „Licenciami open source“ a „Licenciami slobodného softvéru“ je veľmi malý a zvyčajne sú tieto pojmy vzájomne zameniteľné. Vo všeobecnosti sa za licenciu open source považuje taká licencia, ktorá by mala byť schválená Iniciatívou Otvoreného Zdroja (Open Source Initiative), a za licenciu slobodného softvéru sa považuje licencia schválená Nadáciou Slobodného Softvéru (Free Software Foundation).

GNU General Public Licence

GPL je populárna licencia pre slobodný softvér, ktorú napísal Richard Stallman pre projekt GNU. Stallmanovým cieľom bolo vytvoriť jedinú licenciu tak, aby mohla byť použitáv akomkoľvek projekte v rovnakom znení. Bola navrhnutá ako licencia, nie ako zmluva. V istých jurisdikciách je hlavný právny rozdiel ten, že zmluvy sú vymáhateľné pomocou zmluvného (obchodného) práva a licencie pomocou autorského práva. Dôležité rozhodnutie prišlo v roku 1992 od Linusa Torvalda, ktorý sa rozhodol túto licenciu použiť pre Linux-ové jadro. Dnes je pod licenciou GPL šírených zhruba 60 % všetkého Slobodného (alebo Open Source) Softvéru.

Podmienky licencie GPL sú komukoľvek dostupné tak, že získa text licencie s dielom, ktoré je pod touto licenciou poskytované. Každý nadobúdateľ licencie, ktorý akceptuje jej podmienky, získava právo modifikovať dielo, kopírovať ho a ďalej ho rozširovať, ako aj jeho ľubovoľnú odvodenú verziu. Tento bod odlišuje GPL od licencií, ktoré zakazujú komerčnú redistribúciu, teda diela pod GPL sa môžu predávať za ľubovoľnú cenu. GPL ďalej hovorí, že distribútor nesmie zaviesť žiadne ďalšie obmedzenia na práva zaručené GPL. Distribútori softvérového diela pod GPL tiež zaručujú poskytnutie licencie pre akékoľvek patenty použité v tomto softvéri, aby mohli byť tieto patenty používané v diele.

Tí, ktorí nesúhlasia s podmienkami GPL, nie sú oprávnení kopírovať alebo šíriť tento softvér alebo od neho odvodené diela, môžu však softvér používať. Mnoho obchodných spoločností používa duálne licencovanie. Šíria GPL verziu a predávajú proprietárne licencie firmám, ktoré chcú kombinovať tento softvér s proprietárnym kódom. K takýmto spoločnostiam patria napríklad MySQL AB, Namesys alebo Red Hat. Pod GPL je šírené napríklad jadro Linux-u alebo programovací jazyk Perl.

GNU Lesser General Public License

LGPL je voľnejšou verziou GPL. Umožňuje spájanie aj s neslobodným softvérom a jeho kódom.

BSD licencia

BSD je permisívna licencia, jedna z najpoužívanejších pre open source softvér. Bežne sa používa pre Berkeley Software Distribution, UNIX-ový operačný systém, podľa ktorého bola pomenovaná. Tvorcovia pôvodnej distribúcie boli „Regents of the University of California“ (Regenti Kalifornskej Univerzity).

Licencia bola od svojho prvého použitia revidovaná a inšpirovala tvorbu početných variantov (licencie typu BSD). Hlavným rozdielom medzi GPL a BSD je, že u GPL sa všetky slobody zachovávajú aj pre odvodené diela (tu sa využíva copyleft). Licencie typu BSD dovoľujú šíriť odvodené diela aj ako proprietárny softvér a viac sa približujú k dielam uvoľnených do verejnej oblasti (Public Domain).

Licencie Closed Source

Licencie tohto typu dávajú používateľovi najmenšiu slobodu - obvykle používateľ nemôže zdrojový kód daného softvéru prezerať, nijak upravovať, ani žiadnym spôsobom tento softvér ďalej rozširovať.

EULA

Softvérová licencia sa chápe ako typ vlastníckej - proprietárnej, platenej alebo bezplatnej licencie, ako aj vyhlásenie o zmluve medzi výrobcom a používateľom počítačového softvéru - niekedy nazývané Licenčná zmluva koncového používateľa (EULA) - ktoré špecifikuje rozsah povolenia, ktoré vlastník poskytuje používateľovi. Softvér balený v škatuliach je väčšinou sprevádzaný licenčnou zmluvou koncového používateľa (EULA), ktorá je prezentovaná používateľovi niekedy na papieri, ale zvyčajne v elektronickej forme počas inštalácie. Používateľ má možnosť túto zmluvu buď prijať alebo zamietnuť.

Public Domain

Najčastejším prípadom Public Domain v autorskom práve je dielo, ktorého autorské práva vypršali, ktorého vznik bol financovaný z verejných zdrojov, alebo ktorého autor sa rozhodol, že dovolí svoje dielo voľne používať. Na prvý pohľad sa môže zdať že by Public Domain mala byť zaradená medzi licencie open source, keďže sú tieto diela poskytované zadarmo, neposkytujú však (väčšinou) zdrojový kód a teda neposkytujú slobodu prezerania a upravovania zdrojového kódu. V slovenskom autorskom práve ekvivalentný pojem neexistuje. Predovšetkým sa nikto nemôže vzdať svojich (autorských) práv, môže iba ponúknuť verejnosti bezúplatnú licenciu na ľubovoľné použitie diela, a prípadne možno predpokladať, že autor, ktorý svoje dielo takto označil, sa svojich práv nebude domáhať.

Freeware

Freeware je softvér, ktorý autor dáva k dispozícii na bezplatné používanie a šírenie, nedáva však k dispozícii zdrojový kód a neumožňuje tak jeho úpravu a vytváranie odvodených verzií.

Shareware

Shareware je spôsob distribúcie softvéru, ktorý umožňuje program bezplatne vyskúšať alebo používať obmedzenú dobu. Po vypršaní tejto doby je používateľ povinný zaplatiť požadovanú cenu programu alebo program odinštalovať.

Trial verzie

Trial verzie sú vlastne tiež shareware.

Multilicencia

Multilicencia je určená pre použitie softvéru na viacerých počítačoch súčasne alebo na serveri pre viac pracovných staníc. Zvyčajne je lacnejšia ako súčet ekvivalentných individuálnych licencií.

Porušovanie a zneužívanie autorských práv

Najväčšou obavou vlastníkov autorských práv je porušenie ich práv formou pirátstva a falšovania. Aj súčasné polemiky týkajúce sa napríklad sietí peer - to - peer a zdieľania súborov sú v podstate o porušovaní autorského práva a pirátstve, keďže v mnohých prípadoch vlastníci autorských práv nedostávajú kompenzáciu za šírenie svojich diel. Siete Peer - to - Peer sú v súčasnosti najväčším rizikom pre vlastníkov autorských práv.

Peer - to - peer (alebo P2P) je počítačová sieť, ktorá sa viac spolieha na výpočtovú silu koncových zariadení (počítačov) ako na sieť samotnú. Peer - to- Peer prenos súborov neobsahuje ani klientov, ani servery, ale iba rovnocenné sieťové uzly, ktoré súčasne plnia voči iným uzlom v sieti úlohu servera aj klienta. Týmto sa tento sieťový model odlišuje od modelu klient - server, kde komunikácia zvyčajne prebieha cez centrálny server. Typickým príkladom klient- server prenosu súborov je prenos z FTP serveru a na FTP server. Jeden používateľ nahrá súbor na FTP server a potom mnoho užívateľov daný súbor sťahuje, pričom nie je nutné, aby nahrávajúci a sťahujúci užívateľ boli pripojení v rovnakom čase. Komunikácia prebieha priamo medzi klientmi a každý peer si uchováva informácie o ostatných uzloch u seba. Tento typ komunikácie však vyžaduje väčšie množstvo prenesených dát ako je tomu v prípade klient - server, ale má výhodu, že server nie je potrebný. Klienti však musia byť pripojení v rovnakom čase.

Pri porušovaní auroských práv však stále zohráva veľkú úlohu klasické napaľovanie, aj keď nie je zďaleka tak nebezpečné ako vyššie spomenuté Peer - to - Peer siete, keďže napaľovaním sa softvér šíri len obmedzene do veľmi malej “vzdialenosti“ od pôvodného zdroja, kým internetom a P2P sieťami sa šíri prakticky neobmedzene.

6. Spôsob použitia a rozsah licencie

Ak vývojár dodá klientovi software na mieru, musí mu udeliť aj potrebnú licenciu. Napríklad, ak je klient oprávnený software implementovať, licencia by mala byť nasledovná: „Poskytovateľ poskytuje nadobúdateľovi licenciu v rozsahu (na spôsob použitia) na dosiahnutie účelu, ktorým je implementácia softwaru do infraštruktúry nadobúdateľa, pričom za týmto účelom je oprávnený najmä: spracovať software, spojiť software s iným dielom a vytvoriť jeho rozmnoženiny. Z dojednaného rozsahu licencie, by malo byť zrejmé kde je oprávnený software klient používať (územný rozsah), koľko ich je oprávnený užívať, resp. koľko má oprávnených prístupov (vecný rozsah) a ako dlho (časový rozsah).

7. Výhradná alebo nevýhradná? O čo ide?

Ak vývojár udelí klientovi licenciu ako výhradnú prichádza o právo udeliť takúto licenciu ďalším záujemcom (možno potencionálnym obchodným partnerom) o software. Práve preto sa výhradná licencia udeľuje prevažne v prípadoch, ak je predmetom plnenia „software na mieru“ pre konkrétneho zákazníka, ktorý zvyčajne sám požaduje, aby nebol ďalej distribuovaný a používaný konkurenciou. „Software na mieru“ môže vzísť z dobrého nápadu klienta a následne mu napríklad uľahčiť jeho podnikanie. Preto je pochopiteľné, že nemá záujem na tom, aby bolo používaný jeho konkurentmi. Účelom udelenia výhradnej licencie je teda najmä zabrániť, tomu aby sa software požíval aj inými subjektami než je klient a bol zneužitý v konkurenčnom boji. V ostatných prípadoch býva licencia udeľovaná ako nevýhradná. Napríklad pri softwaroch, ktoré sú „typové“ a využívané veľkým množstvom používateľov.

8. Sublicencie a prevod licencie

V licenčnej zmluve tiež vyriešte otázky týkajúce sa práva klienta na udeľovanie sublicencií a práva na jej prevod na tretie osoby. Zákon v oboch prípadoch automaticky predpokladá predchádzajúci súhlas vývojára. Je už na zmluvných stranách či súhlas zakomponujú priamo do zmluvy alebo bude daný osobitne či vôbec.

9. Odmena

Pokiaľ ide o odmenu, vývojára môže licenciu poskytnúť odplatne alebo bezodplatne. Odplatnosť licencie môže byť upravená rôzne. V praxi je neraz odmena za licenciu zahrnutá už v cene za vytvorenie softwaru - „Poskytovateľ udeľuje nadobúdateľovi licenciu odplatne, pričom sa zmluvné strany dohodli, že odmena za poskytnutie licencie je už zahrnutá v cene za Dielo“. Odmenu možno nastaviť aj ako jednorazovú sumu alebo opakujúcu sa čiastku počas určitého obdobia. Vždy však dbajte na to, aby bol spôsob výpočtu dostatočne určitý.

10. Čo ak … ? Pákou môžu byť sankcie

Obchodné vzťahy sú živé. Keď sa rozhodnete uzavrieť zmluvu mali by ste si byť vedomý svojich povinností a v rámci dobrých obchodných vzťahov si tieto riadne plniť. Avšak často v praxi dochádza k ich porušovaniu a k nepríjemným situáciám. Efektívny mechanizmus, ktorým dokážete druhú zmluvnú stranu rýchlo prinútiť k splneniu záväzku, je zmluvná pokuta. Je to sankcia za porušenie dohodnutej povinnosti a je dôležité v zmluve jasne definovať jednotlivé povinnosti a sankcie, aby ich bolo možné v prípade porušenia ľahko uplatniť. Upozorňujeme, že zaplatením zmluvnej pokuty sa zmluvná strana nezbavuje svojej povinnosti splniť povinnosť. Napríklad: „Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi odmenu za dodanie plnenia špecifikovaného v prílohe č. 1 zmluvy v celkovej sume 2.000,00 EUR (ďalej len „Odmena“), na základe faktúry vystavenej zhotoviteľom, a to do 15 dní odo dňa jej doručenia. Ak objednávateľ poruší svoju povinnosť podľa predchádzajúcej vety - neuhradí Odmenu zhotoviteľovi riadne a včas, vzniká zhotoviteľovi voči objednávateľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,025 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania.“

Zamestnanecké dielo vs. dielo na objednávku

Autorské právo zároveň definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom, ktoré slúži na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu zamestnanca a dielom na objednávku nezávislého autora - v prvom prípade patria majetkové práva k dielu jednoznačne zamestnávateľovi, no nezávislý autor môže zo svojho diela profitovať do svojej smrti. Čo je ďalší a dostatočný dôvod umožniť zmluvným stranám vybrať si model, ktorý im vyhovuje.

#

tags: #zmluva #o #dielo #a #licenčná #zmluva