Drevený artikulárny kostol v Kežmarku: Pamiatka UNESCO a živé miesto viery

Drevený artikulárny kostol v Kežmarku, zasvätený Najsvätejšej Trojici, je jednou z najvýznamnejších a najvzácnejších historických pamiatok mesta. Vysvätený bol 15. augusta 1717, len 75 dní po podpísaní zmluvy so staviteľom Jurajom Müttermannom. Od 7. júla 2008 je zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO a od 15. marca je Národnou kultúrnou pamiatkou. Kostol je dodnes aktívnym miestom stretávania sa evanjelikov pri nedeľných Službách Božích a pre svoju skvelú akustiku slúži aj ako koncertná sieň.

História a okolnosti vzniku

Kostol bol postavený v období náboženskej neslobody protestantov, ktorí si mohli stavať kostoly len na základe povolenia 26. zákonného článku - artikulu, vydaného Šopronským snemom v roku 1681. Tento artikul umožnil protestantom v Uhorsku stavať kostoly po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste a po dva v každej župe.

Podmienky pre výstavbu týchto kostolov boli veľmi obmedzujúce. Kostoly sa mohli postaviť len na predmestí, za mestskými múrmi, na mieste určenom kráľovskou komisiou. Stavba musela byť postavená výlučne na náklady evanjelickej cirkvi z najlacnejšieho stavebného materiálu, a to dreva. Hoci sa traduje, že kostoly nesmeli mať veže ani zvonice, artikul o tom nehovorí a spomína slobodné používanie zvonov pre všetky vierovyznania.

V Kežmarku cisárska komisia určila pomerne potupné miesto pre stavbu kostola, a to hneď za mestskou Vyšnou bránou pri kamennom hostinci. Ku stavbe sa prikročilo až po porážke Thökölyho povstania.

Výstavba a podoba kostola

Nie je známe, ako vyzeral prvý artikulárny kostol v Kežmarku, ale je pravdepodobné, že už mal dnešný pôdorys a bol prízemný. Kostol sa zasvätil Svätej Trojici. Prízemná stavba však nepostačovala pre veľký počet veriacich, a preto sa dvaja kežmarskí mešťania vybrali v roku 1688 na sever Európy, aby vyzbierali milodary na stavbu dvoch kostolov a fary a školy. Navštívili Poľsko, Východné Prusko, nemecké kniežatstvá, Sliezsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Švédsko a Dánsko. Švédsky a dánsky panovník osobne povolili zbierku pre Kežmarok.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

K prestavbe sa pristúpilo až po upokojení pomerov v krajine v roku 1717. Dňa 1. júna 1717 uzavrela evanjelická cirkev zmluvu so staviteľom Jurajom Müttermannom na prestavbu prvého artikulárneho kostola. Ďalšia zmluva sa uzavrela s kežmarským drevorezbárom Jánom Lerchom, ktorý so svojou dielňou urobil prakticky všetky rezbárske práce v kostole. Celkové náklady na výstavbu sa odhadovali až na 5000 zlatých. Kostol bol vysvätený už 15. augusta 1717 a opäť zasvätený Svätej Trojici.

Kežmarský artikulárny kostol má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža, v jeho ramenách je zaklenutý širokou valenou klenbou. Klenba spočíva na štyroch točených nosných stĺpoch a na obvodových múroch kostola. Do rohov kostola boli vložené malé prístavby. Osvetlenie kostola zabezpečuje 15 okrúhlych vitrážových okien, 6 šesťdielnych okien s vitrážami a jedno štvorcové okno.

Stavba bola pôvodne bez murovaných základov, základy predstavovali trámy z tisového dreva, ktoré sa pri poslednej oprave nahradili betónovými tehlami. Rozmery stavby sú: dĺžka 34,68 m, šírka 30,31 m a výška 20,60 m. Stavba je zrubová z trámov červeného smreku. Fasáda kostola bola z hlinenej mazanice, odľahčenej plevami, upevnenej na kolíkoch, ktoré boli vložené do nej i do trámov. Mazanica bola prekrytá vápennou maľbou a vybielená vápenným náterom. Pri poslednej oprave kostola zistil architektonický výskum zvyšky ornamentálnej bielej geometrickej výzdoby, ktorá sa rekonštruovala. Vysoká sedlová krížová šindľová strecha kostola je členená štítmi s podlomenicou, čím pripomína strechy na spôsob starých spišských domov. Na streche bola aj malá veža s kovovým krížom, ktorá však bola nahradená pri rekonštrukcii v roku 1798 inou vežičkou, no aj tá sa zo statických dôvodov v roku 1893 musela zbúrať. Okolo kostola bol postavený aj ochranný obvodový múr, ktorý bol v roku 1900 zbúraný pre jeho dezolátny stav.

Interiér kostola

Barokový interiér kostola zaujme každého svojím priestorom a krásou. Pripisuje sa neznámemu levočskému maliarovi Mayerovi. Pôvodná dlažba kostola bola z udupanej hliny, ktorú neskôr prekryli drevené dosky a postupom času náhrobné kamenné epitafy zo 17. - 19. storočia. Posledná oprava “vydláždila” podlahu pod lavicami kamennými kockami.

Oltár

Ústredným motívom oltára je Kalvária s maľovaným pozadím. Na oltári sa nachádzajú postavy Panny Márie, apoštola Jána a Márie Magdalény, po stranách starozákonné postavy Mojžiša a Árona. Oltár zhotovil Ján Lerch v rokoch 1718 - 1727.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Kazateľnica

Kazateľnicu zhotovil Ján Lerch v roku 1717. Je zdobená plastikami Krista, evanjelistov Matúša, Marka, Lukáša a Jána a starozákonných prorokov Izaiáša, Ezechiela a Daniela. Kazateľnica je situovaná tak, že na ňu vidieť z ktoréhokoľvek miesta v kostole a vynikajúca akustika v chráme umožnila všade dobre počuť slová kazateľa.

Krstiteľnica

Pred oltárom stojí kamenná krstiteľnica s medeným vekom, okolo nej je ozdobná mreža. Kamennú časť zhotovil a daroval kamenár Michal Sonnewitz.

Organ

Pozornosť každého návštevníka zaujme mimoriadne bohatá výzdoba organového chóra, ktorý zdobia maľované postavy anjelov, hrajúcich na rôznych hudobných nástrojoch. Organ postavil majster Vavrinec Čajkovský v rokoch 1719-1720. V roku 1729 bol do chóru vstavaný druhý organ, takzvaný pozitív so 6 registrami, ktorý bol starší než organ postavený v roku 1720. Dva samostatné organy boli spojené do jedného celku, a tak vznikol dvojmanuálový organ s 18 registrami.

Organ bol vyzdobený iluzívnou maľbou napodobňujúcou výzdobu oltára. Jeho paralelu s oltárom môžeme vidieť aj na bohatej akantovej výzdobe s motívom pásky, šatky a kvetov po obidvoch stranách organu, pozlátenou plastikou anjela nad pozitívom a aj zoskupením zlatých lúčov, pripomínajúcich slnká, ktorými je symbolizovaný sám Kristus. Farbou zdobené píšťaly sú špecialitou Spiša a východného Slovenska. Kežmarský organ patrí medzi najstaršie dvojmanuálové nástroje na území Slovenska a patrí medzi najcennejšie zachované funkčné barokové pamiatky.

Dňa 31. októbra bola vydaná poštová známka s vyobrazením jeho prospektu. Známka získala 2. miesto v súťaži o najkrajšiu rytú poštovú známku Európskej únie „Les Grands Prix de l’Art Philatélique Belge et Européen" v Bruseli.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #dielo #cirkevny #zbor #vzor