Zmluva o Dielo a Elektronické Mýto: Vzor, Legislatíva a Praktické Aspekty

Po prechode Slovenskej republiky na trhovú ekonomiku po roku 1989 nastala potreba legislatívne upraviť pravidlá pri vynakladaní verejných (štátnych, obecných) finančných prostriedkov pri zabezpečovaní potrieb zo strany subjektov zapojených na štátny, resp. obecný rozpočet. Pravidlá verejného obstarávania sú v Slovenskej republike uplatňované od roku 1994, kedy nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. Pri tvorbe tohto zákona sa vychádzalo z modelového zákona Komisie pre obchodné právo pri OSN (UNCITRAL).

S vedomím ťažkostí pri uplatňovaní novej právnej úpravy hospodárenia s verejnými prostriedkami a naviac v období prechodu na trhovú ekonomiku sa zvolila čo najjednoduchšia forma zákona s dôrazom na základné princípy verejného obstarávania, a aby sa dosiahla tzv. „najlepšia hodnota peňazí” (best value for money), čo je možné najmä vytvorením konkurenčného, súťažného prostredia so stanovením rovnakých pravidiel a podmienok pre všetkých účastníkov. Od roku 1998 sa začali práce na novom zákone o verejnom obstarávaní, pričom ako východisko boli vzaté smernice Európskych spoločenstiev upravujúce oblasť verejného obstarávania. Dôvodom pre vypracovanie nového zákona o verejnom obstarávaní bola potreba aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev. Prijatie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo 14. septembra 1999 predstavovalo významný posun v uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v súlade so smernicami Európskych spoločenstiev pre túto oblasť. Na základe tohto zákona bol zriadený 1. V roku 2001 bol prijatý zákon č. 557/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecným dôvodom pre prijatie tejto právnej normy bolo podriadiť modifikovaným pravidlám aj väčšinu plnení, ktoré boli dovtedy vyňaté z verejného obstarávania, išlo o tzv. podprahové obstarávanie (obstarávanie predmetov „nízkych hodnôt“, príp. o tzv. small value contracts - zákazky nízkych hodnôt). V januári 2003 nadobudol účinnosť zákon č. 530/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. Účelom tohto zákona bolo ďalšie doplnenie, resp. zmena ustanovení vyplývajúca zo smerníc Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania.

Upravila sa definícia obstarávateľa tak, že sa stanovili základné znaky, ktoré tieto organizácie a podniky musia spĺňať, upravila sa aj definícia uchádzača a záujemcu, ktorí boli pôvodne definovaní cez pojem podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, čo bolo vnímané ako diskriminácia voči účastníkom verejného obstarávania z iných krajín. Ďalším legislatívnym míľnikom v oblasti reglementácie pravidiel verejného obstarávania bol zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004 a ktorý nahradil predchádzajúci zákon o verejnom obstarávaní. Do tohto zákona boli riadne transponované všetky vtedy platné smernice ES upravujúce oblasť verejného obstarávania. Odlišným spôsobom vyhlasujú verejné obstarávanie obstarávatelia z klasického sektora a obstarávatelia z vybraných odvetví, ktorým sa zároveň vytvárajú väčšie možnosti výberu postupov verejného obstarávania, ako je vedenie vlastných kvalifikačných systémov spôsobilých právnických alebo fyzických osôb, s ktorými môžu podľa potreby uzavrieť zmluvu efektívnym spôsobom. Obsah a vzory jednotlivých oznámení upravuje Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 575/2003 Z. z. Najvýznamnejšou zmenou oproti predchádzajúcej právnej úprave bolo vytvorenie nového spôsobu riešenia revíznych postupov v procese verejného obstarávania, kde sa zaviedol nový inštitút vybavovania žiadosti o nápravu obstarávateľom, ktorý predchádza konaniu úradu, t. j. konaniu o námietkach alebo výkonu kontroly.

Tento článok sa zameriava na zmluvu o dielo v kontexte elektronického mýta, pričom zohľadňuje legislatívny rámec a praktické aspekty pre podnikateľov.

Legislatívny Rámec Verejného Obstarávania

Pravidlá verejného obstarávania sú v súčasnosti komplexne reglementované v zákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon nadobudol účinnosť 01. 02. 2006 a jeho kreovanie vyplynulo z potreby transponovania smerníc pre oblasť verejného obstarávania, konkrétne smernice 2004/18/ES o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (tzv. klasický sektor) a smernice 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (tzv. vybrané odvetvia), ktoré Európsky parlament a Rada schválili 31. 03 2004. Súčasne platný a účinný zákon o verejnom obstarávaní bol predmetom mnohých novelizácií, pričom najzásadnejšie zmeny priniesli jeho novelizácie, ktoré boli predmetom zákona č. 28/2013 Z. z. a zákona č. 95/2013 Z.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Dňa 15. januára 2014 boli v Európskom parlamente schválené návrhy nových smerníc upravujúcich oblasť verejného obstarávania, a síce Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní - tzv. „Klasická smernica“ (ďalej tiež ako „smernica 2014/24“), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb - tzv. „Sektorová smernica“ (ďalej tiež ako „smernica 2014/25“) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií (ďalej tiež ako „smernica 2014/23“). Prvé dve menované smernice zrušujú a nahrádzajú doterajšie smernice č. 2004/17/ES a 2004/18/ES a tretia menovaná je úplne novou samostatnou právnou úpravou. Všetky tri smernice nadobudli účinnosť 20. dňom od ich zverejnenia, t. j. 18. apríla 2014.

Pôsobnosť Zákona o Verejnom Obstarávaní

Predmetné ustanovenie vymedzuje pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa vzťahuje na zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, zadávanie koncesií na stavebné práce a služby a na súťaž návrhov. Smernice Európskej únie o verejnom obstarávaní vyžadujú, aby bolo zadávanie zákaziek realizované v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovania služby, ako aj s princípmi, ktoré z týchto slobôd vyplývajú, t. j. nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, transparentnosti a proporcionality.

Výnimky z Pôsobnosti Zákona

Ustanovenie reflektuje konečnú množinu exempcií, ktoré umožňujú smernice Európskej únie o verejnom obstarávaní, pri ktorých nie je povinnosť aplikovať postupy a pravidlá verejného obstarávania. V ustanovení je riešená výnimka týkajúca sa ochrany základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Predmetom zákonnej exempcie sú aj výskumné a vývojové služby, okrem výskumných a vývojových služieb určených CPV kódmi skupiny týchto služieb, ktoré slúžia na plnenie úloh verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a k jeho prospechu, za predpokladu, že sú plne financované verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom.

Ďalšou výnimkou je obstarávanie vykonávané podľa pravidiel medzinárodnej organizácie. Osobitnú výnimku predstavuje zákazka, ktorej cieľom je poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb alebo poskytovanie alebo využívanie verejnej elektronickej komunikačnej siete, čo môže predstavovať situáciu, keď verejný obstarávateľ má v úmysle využiť už určité geograficky dislokované siete s cieľom využiť ich ako prípadný poskytovateľ komunikačných služieb.

Pri zadávaní verejných zákaziek na určité audiovizuálne a rozhlasové mediálne služby poskytovateľmi mediálnych služieb by sa malo umožniť zohľadnenie aspektov kultúrneho alebo sociálneho významu, v dôsledku čoho sa uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania stáva nevhodným. Z týchto dôvodov je opodstatnená výnimka v prípade verejných zákaziek na služby, ktoré zadávajú samotní poskytovatelia mediálnych služieb, na kúpu, vývoj, produkciu alebo koprodukciu predpripravených programov a iných prípravných služieb, ako sú napríklad služby súvisiace so scenármi alebo umeleckými výkonmi potrebnými na výrobu programu. Uvedené vylúčenie by sa malo vzťahovať rovnako na vysielacie mediálne služby a na služby na požiadanie - nelineárne služby.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

V prípade zákaziek, súťaží návrhov alebo koncesií, ktoré sú plne financované medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodnou finančnou inštitúciou, sa na zadávanie zákaziek, koncesií alebo súťaže návrhov neuplatní zákonná úprava, ak sa pri ich zadávaní postupuje podľa osobitných pravidiel týchto financujúcich subjektov. Určité právne služby sa poskytujú spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami verejného obstarávania - ide napr. o prípad, keď je poskytovateľ určitej právnej služby ustanovený súdom alebo táto služba je vykonávaná ex lege. Osobitnú kategóriu exempcií predstavujú zákazky zadávané obstarávateľom, ktorý zároveň nespĺňa definičné znaky verejného obstarávateľa, t. j. ide o zadávanie zákaziek obstarávateľom a zákazka sa týka činností mimo rozsahu vybratých činností, kde sa uplatňuje regulácia zákona o verejnom obstarávaní.

Z pôsobnosti zákona sú vyňaté aj špecifické zákazky a koncesie súvisiace s plnením úloh ozbrojených síl, ako aj určité zákazky a koncesie v oblasti obrany a bezpečnosti. V prvom prípade sú v zmysle § 1 ods. 2 písm. x) a y) vyňaté akékoľvek zákazky, súťaže návrhov (t. j. aj civilné) a koncesie v oblasti obrany a bezpečnosti súvisiace s rozmiestnením ozbrojených síl, ak sa pri ich zadávaní postupuje podľa pravidiel medzinárodnej zmluvy, resp. pokiaľ ide o nasadenie týchto síl v tretej krajine a operačné potreby vyžadujú, aby plnenie poskytovali subjekty v oblasti operácie (napr. môže ísť o poskytovanie logistickej podpory pre vojská nasadené vo vojnovej operácii). V druhom prípade, § 1 ods. 2 písm. z) až ac) poskytujú výpočet výnimiek vzťahujúci sa len na zákazky (príp. aj koncesie) v oblasti obrany a bezpečnosti, nakoľko tieto výnimky spadajú len pod pôsobnosť smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na stavebné práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES.

Ďalej sú z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní vyňaté určité koncesie, predovšetkým ak ide o koncesiu týkajúcu sa poskytovania alebo prevádzkovania pevných sietí za účelom poskytovania služby verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou pitnej vody alebo dodávaním pitnej vody do sietí. Na základe príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa spresňuje, v ktorých prípadoch nepodliehajú zmluvy uzavierané v rámci verejného sektora uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania.

Zákon o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na zákazku zadávanú verejným obstarávateľom inej právnickej osobe za predpokladu, že sú splnené kumulatívne podmienky predmetného ustanovenia, t.j. je splnený predpoklad kontroly nad právnickou osobou, rozsah činností, ktorými je takáto osoba poverovaná a predpoklad neúčasti súkromného kapitálu. Ďalšiu výnimku predstavuje zadávanie zákazky verejným obstarávateľom právnickej osobe za predpokladu, že verejný obstarávateľ spoločne s inými verejnými obstarávateľmi vykonáva kontrolu nad touto osobou ako nad svojimi vlastnými organizačnými zložkami. Ďalšiu kategóriu výnimiek predstavujú zákazky alebo koncesie, ak sa zmluva alebo koncesia uzatvára len medzi kontrahujúcimi verejnými obstarávateľmi.

Nad rámec exempcií, ktoré vyplývajú zo smerníc o verejnom obstarávaní, zákon reguluje ďalšie výnimky do finančného limitu nadlimitnej zákazky. Aj v tejto oblasti je potrebné starostlivo vyhodnocovať, či prípadná exempcia nie je vylúčená z dôvodu existencie cezhraničného záujmu o zákazku, tak ako ho identifikuje vo svojej judikatúre Súdny dvor Európskej únie. Ide najmä o situácie, kde je použitie zákona o verejnom obstarávaní komplikované, resp. neefektívne. Pre účely odstránenia možných interpretačných problémov je potrebné taktiež poznamenať, že pod pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní nespadá ani uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré uzatvára zdravotná poisťovňa podľa osobitného predpisu. Zákon stanovuje pravidlo, ktoré zabraňuje účelovému zneužitiu exempcií z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Definície Pojmov

Definícia hospodárskeho subjektu predstavuje najširšie vyjadrenie potenciálneho dodávateľa tovarov, poskytovateľa služieb alebo realizátora stavebných prác. Hospodársky subjekt, ktorý má záujem o účasť vo verejnom obstarávaní je záujemcom, ktorý sa predložením ponuky stáva uchádzačom. Predmetná terminológia nadväzuje na jednotlivé etapy procesu verejného obstarávania. Definícia stavby vychádza z definície upravenej smernicami pre oblasť verejného obstarávania a je rozdielna od definície stavby podľa stavebného zákona slúžiacej účelom stavebného konania. Ďalším inštitútom zákona o verejnom obstarávaní je rámcová dohoda. Ustanovenie taktiež poskytuje legálne definície spojené s komunikáciou, a síce vysvetlenie pojmov „písomne“ a elektronické prostriedky.

Pojem životný cyklus zahŕňa všetky fázy spojené s obstaraním, využívaním a príp. likvidáciou tovaru, stavebných prác alebo služieb. V právnej úprave sa legálne vymedzuje pojem inovácia. Výskum a inovácie vrátane ekologických a sociálnych inovácií patria medzi hlavné hnacie sily budúceho rastu. Zo strategického hľadiska by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali čo najlepšie využiť verejné obstarávanie na podporu inovácií. Nákup inovačných výrobkov, stavebných prác a služieb zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní účinnosti a kvality verejných služieb a zároveň reaguje na veľké spoločenské výzvy. Prispieva k dosiahnutiu čo najefektívnejšieho využívania verejných finančných prostriedkov, ako aj k rozsiahlejším hospodárskym, environmentálnym a spoločenským prínosom z hľadiska nových nápadov a ich zhmotnenia do inovačných výrobkov a služieb, čím sa podporuje udržateľný hospodársky rast. Vzhľadom na význam inovácií by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali čo najčastejšie umožňovať predkladanie variantných riešení.

Cieľom definície tovarov, služieb alebo stavebných prác bežne dostupných na trhu je vyjadriť bežnú dostupnosť ako stav, keď ide o také tovary, stavebné práce alebo služby, ktoré sa dodávajú na trhu takpovediac v rovnakej podobe, rovnakým spôsobom komukoľvek a nie sú špecificky upravené pre potreby verejného obstarávateľa v danom prípade. Ako príklad je možné uviesť software, ktorým je operačný systém, ktorý je bežným tovarom, keďže je v rovnakej podobe a spôsobom dodávaný komukoľvek. Naproti tomu software, ktorý si vyžaduje prispôsobenie vždy na konkrétne požiadavky verejného obstarávateľa, je teda svojim spôsobom vždy jedinečný a s takýmto prispôsobením nie je bežne dodávaný, nebude bežným tovarom. Obdobne osobné motorové vozidlo je bežným tovarom aj vrátane modifikácií, ak ich bežne predávajúci či výrobca ponúka aj iným odberateľom na trhu, avšak v prípade, ak ide o dodanie napríklad automobilu prispôsobeného na záchranárske či iné obdobné činnosti, nepôjde o bežný tovar. Pri službách a prácach bude posudzovanie obdobné - ak pôjde o služby alebo stavebné práce, ktoré sú bežne ponúkané bez oh…

Zmluva o Dielo: Vzor pre Elektronické Mýto

Zmluva o dielo je upravená v Obchodnom zákonníku a predstavuje záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a záväzok objednávateľa zaplatiť za jeho vykonanie dohodnutú cenu. V kontexte elektronického mýta môže ísť napríklad o zmluvu na vývoj softvéru pre mýtny systém, inštaláciu mýtnych brán, alebo údržbu a servis existujúceho systému.

Základné Náležitosti Zmluvy

  1. Identifikácia zmluvných strán: Presné údaje o zhotoviteľovi a objednávateľovi (názov, sídlo, IČO, DIČ, bankové spojenie, kontaktné osoby).
  2. Predmet zmluvy: Podrobný opis diela, ktoré má byť vykonané (napr. vývoj softvéru pre elektronické mýto, inštalácia mýtnych brán, údržba systému).
  3. Cena diela: Stanovenie ceny diela, spôsob jej určenia (napr. pevná cena, hodinová sadzba, rozpočet), platobné podmienky a termíny.
  4. Termín vykonania diela: Presný harmonogram prác, termín začatia a ukončenia diela, prípadné sankcie za nedodržanie termínov.
  5. Zodpovednosť za vady: Úprava zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela, reklamačný poriadok a lehoty.
  6. Ďalšie ustanovenia: Úprava autorských práv, obchodného tajomstva, poistenia, riešenia sporov a ďalšie relevantné podmienky.

Príklad Zmluvy o Dielo pre Elektronické Mýto

ZMLUVA O DIELO

uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka

medzi

  1. Objednávateľ:
    • Názov: (Názov spoločnosti)
    • Sídlo: (Adresa sídla)
    • IČO: (Identifikačné číslo)
    • DIČ: (Daňové identifikačné číslo)
    • Bankové spojenie: (Číslo účtu, banka)
    • Zastúpený: (Meno a priezvisko, funkcia)

a

  1. Zhotoviteľ:
    • Názov: (Názov spoločnosti/živnostníka)
    • Sídlo/Miesto podnikania: (Adresa sídla/miesta podnikania)
    • IČO: (Identifikačné číslo)
    • DIČ: (Daňové identifikačné číslo)
    • Bankové spojenie: (Číslo účtu, banka)
    • Zastúpený: (Meno a priezvisko, funkcia)

I. Predmet Zmluvy

  1. Zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať pre objednávateľa dielo spočívajúce v:
    • (Podrobný opis diela, napr. vývoj softvéru pre elektronické mýto, inštalácia mýtnych brán na diaľnici D1 v úseku Bratislava - Košice, údržba a servis existujúceho mýtneho systému).
  2. Súčasťou diela je aj:
    • (Špecifikácia ďalších činností, ktoré sú súčasťou diela, napr. projektová dokumentácia, školenie obsluhy, testovanie systému).

II. Cena Diela a Platobné Podmienky

  1. Cena za vykonanie diela sa stanovuje dohodou zmluvných strán na sumu:
    • (Čiastka v EUR, slovom)
  2. Cena diela je stanovená ako:
    • (Pevná cena/rozpočet/hodinová sadzba)
  3. Objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela nasledovne:
    • (Platobné podmienky, napr. zálohová platba, platba po dokončení etapy, platba po odovzdaní diela).
  4. Faktúry sú splatné do (počet) dní od ich doručenia objednávateľovi.

III. Termín Vykonania Diela

  1. Zhotoviteľ sa zaväzuje začať s vykonávaním diela dňa:
    • (Dátum)
  2. Zhotoviteľ sa zaväzuje ukončiť vykonávanie diela dňa:
    • (Dátum)
  3. Harmonogram prác je uvedený v prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.
  4. V prípade nedodržania termínu vykonania diela z dôvodov na strane zhotoviteľa, je zhotoviteľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške (percento) z ceny diela za každý deň omeškania.

IV. Zodpovednosť za Vady Diela

  1. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela, ktoré sa prejavia po jeho odovzdaní objednávateľovi v záručnej dobe (dĺžka záručnej doby).
  2. Objednávateľ je povinný vady diela reklamovať u zhotoviteľa písomne bez zbytočného odkladu po ich zistení.
  3. Zhotoviteľ sa zaväzuje odstrániť vady diela v lehote (počet) dní od doručenia reklamácie.

V. Ďalšie Ustanovenia

  1. Zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním diela.
  2. Všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy sa budú riešiť prednostne dohodou zmluvných strán. V prípade, že sa zmluvné strany nedohodnú, bude spor rozhodnutý príslušným súdom.

VI. Záverečné Ustanovenia

  1. Táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami.
  2. Zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých každý má platnosť originálu.
  3. Zmluvné strany prehlasujú, že si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpísali.

V (Miesto), dňa (Dátum)

Objednávateľ

Zhotoviteľ

Podnikanie a Fakturácia pre IT Služby

V dnešnom článku si uvedieme častú situáciu, s ktorou sa stretávame v praxi, keď začínajúci podnikateľ poskytuje marketingové alebo IT služby. Založí si živnosť, dohodne spoluprácu na projektoch a začína pracovať. „Manuál pre programátorov, IT-čkarov, grafikov, fotografov a marketérov o tom ako postupovať a na čo nezabudnúť počas podnikania. Po založení živnosti si podnikateľ dohodne práce s odberateľom na základe zmluvy alebo objednávky a tieto služby začne dodávať. Príklad uvádzame pre grafikov, programátorov, marketingových odborníkov a podobne, ale platí to aj pre iné obdobné služby.

Na základe vykonaných prác bude živnostník vystavovať faktúru bez DPH, keďže nie je platcom DPH. Uvedie svoje pridelené fakturačné údaje vrátane IČO a DIČ. Nerozlišuje, či vystavuje faktúru na slovenského občana-nepodnikateľa alebo na slovenskú firmu. Faktúra bude rovnaká. Netreba však zabudnúť na vyplnenie všetkých potrebných údajov, ktoré na faktúre majú byť. Následne faktúru fyzicky alebo elektronicky odošle. Fakturácia môže prebiehať za každú dodanú službu, týždenne alebo na konci mesiaca jednou faktúrou. Je to na dohode medzi dodávateľom a odberateľom. Už len počkať na úhradu vystavenej faktúry.

Fakturácia Zahraničným Firmám v EÚ

Podnikanie sa rozbehne, zvyšuje sa dopyt po službách, znalosť jazyka dovoľuje pracovať aj pre zahraničné firmy, a preto sa živnostník rozhodne spolupracovať so zahraničnými firmami. Najčastejšie je to Česká republika, Rakúsko, Maďarsko alebo iná krajina z EÚ. Podnikateľ začne pracovať na projekte a príde situácia, kedy má vystaviť faktúru za svoje služby. Odberateľ poskytne svoje fakturačné údaje, kde bude IČO, DIČ a IČ DPH (VAT number). Tu si treba dať pozor. Mnoho podnikateľov vystaví rovnakú faktúru ako v prípade služieb na Slovensku. A tu dochádza k porušeniu zákona o DPH. Je potrebné vedieť, že keď živnostník dodáva službu do inej krajiny EÚ inej firme - zdaniteľnej osobe, tak sa ho týka zákon o dani z pridanej hodnoty a konkrétne §7a.

Vzniká mu povinnosť registrovať sa podľa tohto ustanovenia na daňovom úrade, a to vyplnením žiadosti. Žiadosť sa zasiela elektronicky cez portál finančnej správy, kde by mal mať každý podnikateľ vytvorenú elektronickú komunikáciu. Žiadosť o registráciu pre pridelenie IČ DPH musí podať pred poskytnutím služby do zahraničia. Daňový úrad má do 7 dní od podania registrácie vydať rozhodnutie o pridelení identifikačného čísla pre DPH. Od dátumu pridelenia IČ DPH musí toto číslo uvádzať na faktúrach a zároveň informovať zahraničného odberateľa na faktúre poznámkou, že Prenesenie daňovej povinnosti alebo Reverse charge. Pozor živnostník sa nestáva platcom DPH aj keď disponuje číslom IČ DPH! Overiť si pridelné IČ DPH slovenských subjektov môže v zozname daňových subjektov registrovaných pre DPH.

Registráciou povinnosti živnostníka nekončia. Ďalej je povinný podávať štvrťročný súhrnný výkaz daňovému úradu, a to elektronicky vždy do 25. dňa po uplynutí štvrťroku. To znamená, že ak v januári, februári a v marci roku 2022 dodal služby firme v rámci EÚ, tak do 25. apríla 2022 mal povinnosť zaslať súhrnný výkaz.

Elektronické Služby a OSS

Ak podnikateľ v IT oblasti dodáva elektronické služby inej firme v krajine EÚ, tak postupuje podľa postupu opísaného vyššie. V prípade, že podnikateľ dodáva elektronickú službu fyzickej osobe-nepodnikateľovi do zahraničia v rámci krajín EÚ alebo právnickým osobám neurčeným na podnikanie-nezdaniteľným osobám, tak nepostupuje podľa vyššie uvedeného postupu ak hodnota takto dodaných služieb prekročí hranicu 10 000 €. Po prekročení hranice by mal podnikateľ vedieť o osobitnej úprave OSS, ktorá sa týka dodaní telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb zákazníkom usadeným na území Európskej únie. V tomto prípade je miestom dodania trvalý pobyt odberateľa, konečného zákazníka. Následne musí dodávateľ zdaňovať sadzbou DPH danej krajiny a využitím schémy OSS túto DPH aj odviesť do krajiny zdanenia. Podáva sa štvrťročne, a to pomocou elektronického formulára na finančnej správe.

tags: #zmluva #o #dielo #elektronické #mýto #vzor

Ďalšie články