Zmluva o dielo a odvody do Fondu výtvarných umení: Podmienky a povinnosti

Autorské právo je komplexná oblasť, ktorá upravuje vzťahy medzi autormi a používateľmi ich diel. Jednou z dôležitých súčastí tohto systému je aj podpora umeleckej tvorby prostredníctvom umeleckých fondov. Tento článok sa zameriava na objasnenie problematiky zmluvy o dielo v kontexte odvodov do Fondu výtvarných umení, s dôrazom na podmienky a povinnosti s tým spojené.

Autorské práva a kolektívna správa

Autori majú právo na odmenu za používanie ich diel. Niektoré odmeny si autori nevedia, nechcú, alebo ani nemôžu u používateľov uplatniť sami. Vytvorili si preto organizácie kolektívnej správy, ako napr. LITA, ktoré pre nich vyberajú ich odmeny. Z týchto odmien ponechávajú autori istú časť na fungovanie svojej organizácie. Výšku tejto zrážky si autori sami schvaľujú. Všetky odmeny, ktoré LITA vyberie (okrem nákladov na svoje fungovanie), vyplatí autorom. Organizácie kolektívnej správy, ako napr. LITA, musia byť neziskové. LITA nemá žiadne iné príjmy, žiadne dotácie od štátu. Autori umožňujú fungovanie organizácií kolektívnej správy tým, že si ich sami platia. Autorské odmeny, ktoré LITA vyberie, totiž patria výhradne autorom príp. ich dedičom. Organizácia kolektívnej správy ako je napr. LITA musí mať podľa zákona formu občianskeho združenia. Znamená to, že LITA sú samotní autori. Autori sa pravidelne stretávajú na Valnom zhromaždení, kde o svojom občianskom združení rozhodujú.

LITA záleží na tom, aby sa umenie na Slovensku rozvíjalo. Peniaze, ktoré galérie, múzeá, alebo iní používatelia platia LITA, nie sú „poplatky“. Nie sú príjmom štátneho rozpočtu, fondu, ani inej inštitúcie. Patria autorom, sú to ich autorské odmeny. LITA je občianskym združením autorov, ktoré pre nich tieto odmeny vyberá a následne im ich vypláca. Autor sa tak môže sústrediť na svoju tvorbu. Hlavným zdrojom príjmov pre autora by mala byť jeho tvorivá práca. Tak, ako zamestnanec dostáva za jeho prácu mzdu, mal by aj autor dostať zaplatené za jeho tvorivú činnosť. Spravodlivé odmeny za používanie jeho diel by mu mali zabezpečiť podmienky a priestor na ďalšiu tvorbu.

Licenčné zmluvy a ochrana autorských práv

Zmluva, ktorá je určitá, jasná a zrozumiteľná, dokáže ochrániť autorove práva. Ako veľmi na dobrej licenčnej zmluve záleží, zistia mnohí autori až pri vzniknutých problémoch. Pri uzatváraní každej licenčnej zmluvy je potrebné okrem licenčnej odmeny vymedziť aj spôsob a rozsah použitia diela, ktoré autor udelenými licenciami povoľuje. Autor licenciou môže dať súhlas na vybrané, alebo na všetky použitia diela. Odsúhlasuje to, akými spôsobmi sa jeho dielo môže používať (napr. uvedením divadelnej hry naživo v divadle), kde (napr. iba v rámci Slovenska), v akom rozsahu (napr. len v obmedzenom počte predstavení) a na ako dlho licenciu poskytuje (napr. licencia uplynie za 5 rokov alebo trvá neobmedzene).

Samozrejme, používateľ diela sa snaží získať súhlas na použitie diela v čo najväčšom rozsahu a pochopiteľne, za čo najnižšiu odmenu. Častokrát sa snaží o uzatvorenie tzv. „vykupovacej“ zmluvy - zmluvy na všetky spôsoby použitia, na celú dobu ochrany autorských práv za jednu sumu, niekedy navyše aj s oprávnením poskytovať sublicencie ďalším subjektom. O uzatvorenie „vykupovacej“ licenčnej zmluvy sa používateľ často snaží aj vtedy, keď takúto licenciu nepotrebuje, lebo chce použiť dielo len jednorazovo (napr. vydanie knihy, usporiadanie výstavy). Na takúto príležitosť mu postačuje uzatvorenie obmedzenej (časovo, miestne) licencie. Rozsahovo neobmedzenú licenciu na všetky spôsoby použitia diela sa snaží získať „pre istotu“. Ak autor uzatvorí „vykupovaciu“ licenčnú zmluvu, môže sa stať, že jeho dielo bude napríklad za 10 rokov veľmi úspešné. Na základe zmluvy bude však z komerčného používania autorovho diela ekonomicky profitovať iná osoba.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Právo autora na rozhodovanie a odmenu

Autor má právo rozhodnúť o zverejnení svojho diela. Môže sa to stať napríklad publikovaním článku v odbornom časopise, vydaním knihy, vystavením obrazu, zverejnením na internete. Rozvoj digitálnych technológií umožnil, že diela, ktoré už raz boli zverejnené, je takmer nemožné „stiahnuť z obehu“. Autorské diela sú kopírované, scanované, ukladané do cloudov. Sledovanie všetkých týchto použití je možné iba do istej miery. Je však spravodlivé, aby autori dostali odmenu aj za tieto použitia. Preto pre prípady, kedy nie je možné, alebo je veľmi ťažké a neefektívne odsledovať konkrétne použitia, vznikli schémy, ktoré autorom umožňujú získať kompenzáciu za tieto masové použitia. Autor má právo udeľovať súhlas vo forme licenčnej zmluvy na každé použitie svojho diela. Jednou z náležitostí licenčnej zmluvy je aj dohoda o výške odmeny. V prípade, že používateľ chce použiť dielo spôsobom, z ktorého nemá žiadny zisk, napr. na charitatívne účely, neznamená to, že autor nemá právo za takéto použitie získať odmenu. Výška odmeny je predmetom vzájomnej dohody, a preto je možné, že autor zohľadní, že ide o nekomerčné použitie jeho diela a bude za takéto použitie žiadať nižšiu odmenu ako obvykle.

Rovnako, ako iným používateľom, aj múzeám a galériám vzniká pri používaní umeleckých diel napríklad vystavením obrazov, alebo predajom darčekových predmetov s vyobrazením diel výtvarných umelcov, povinnosť získať súhlas autorov a zaplatiť im odmenu. Z pohľadu nezávislých kultúrnych inštitúcii a menších súkromných galérii môže každá ďalšia finančná požiadavka predstavovať hranicu medzi fungovaním a zatvorením inštitúcie. Autor sa však vždy môže rozhodnúť konkrétnu galériu podporiť, napríklad tým, že zníži svoju odmenu, ktorú by od iného používateľa obyčajne za udelenie súhlasu požadoval.

Právo na odmenu je však len jedným z práv autora. Autori chcú rozhodovať o tom, ako sa ich diela používajú. Napríklad, pre niektorého autora je magnetka s vyobrazením jeho diela dobrým marketingovým nástrojom, pre iného môže byť hlbokou urážkou jeho tvorby. Práva autora zanikajú automaticky jeho smrťou a preto možno voľne používať diela nežijúcich autorov. Autorské práva sa delia na osobnostné a majetkové. Majetkové autorské práva (o.i. právo udeľovať súhlas na použitie diela) smrťou autora nezanikajú, ale sú predmetom dedenia. Ak má používateľ záujem použiť dielo nežijúceho autora, je povinný získať súhlas vo forme licenčnej zmluvy od jeho dedičov (sú to tzv. nositelia práv). Pred uplynutím tejto doby (70 rokov po smrti autora) sa však dielo môže stať „voľným“. Znamená to, že na jeho použitie netreba získať súhlas. Ide o prípady, keď autor nemá dedičov, resp. dedičia odmietli dedičstvo prijať. Osobnostné práva smrťou autora zanikajú.

Literárny fond a podpora umeleckej tvorby

Literárny fond je národnokultúrna verejnoprávna inštitúcia, ktorá okrem iného vyberá 2 % z príjmov od autorov a používateľov na základe zákona o umeleckých fondoch na podporu vzniku nových diel a umeleckých výkonov. Autor a výkonný umelec na základe zákona o umeleckých fondoch odvádza 2% zo svojich príjmov Literárnemu fondu ako národnokultúrnej verejnoprávnej inštitúcii, poprípade inému umeleckému fondu (hudobný fond, fond výtvarných umení). Fondy ich potom použijú na podporu vzniku nových diel a umeleckých výkonov.

Do Literárneho fondu platia príspevky: umelci a autori diel, ako aj používatelia diel. Umelci a autori diel platia Literárnemu fondu príspevky z odmien za vytvorenie (autorská odmena za podanie umeleckého výkonu alebo vytvorenie diela) a použitie (licenčná odmena za udelenie licencie):

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

• slovesných umeleckých diel (napr. kniha, scenár, preklad a spracovanie textu v cudzom jazyku) s výnimkou s nimi spojených výtvarných diel a hudobných diel bez textu,
• slovesných odborných diel (napr. prednáška lektora na odbornom seminári z oblasti marketingu),
• slovesných vedeckých diel (napr. honorovaný príspevok na vedeckej konferencii) a počítačových programov,
• diel použitých žurnalisticky (príspevky do periodickej tlače, do rozhlasu a do televízie) vrátane novinárskej fotografie,
• umeleckých výkonov podaných pri uvedení slovesných umeleckých diel,
• umeleckých výkonov podaných pri uvedení hudobných diel s textom,
• divadelných diel (napr. herecký umelecký výkon),
• pri tvorbe filmových diel (napr. herecký umelecký výkon) a diel určených na vysielanie rozhlasom alebo televíziou (napr. herecký výkon alebo dabing), s výnimkou výkonov podaných pri uvedení hudobných diel bez textu, ktoré sú spojené s filmovým dielom alebo s dielom určeným na vysielanie rozhlasom alebo televíziou.

Príspevok do Literárneho fondu sa neplatí, ak je odmena za vytvorenie diela zahrnutá do autorovho príjmu zo závislej činnosti (napr. zamestnancovi v rámci mesačnej mzdy). Odvod do Literárneho fondu nemusia platiť ani zahraniční umelci a autori diel. Literárnemu fondu platia príspevky len tí umelci a autori diel, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike.

Výška príspevku do Literárneho fondu je 2 % z odmeny umelca, resp. autora diela. Odmenu obvykle tvorí aktívna zložka a pasívna zložka. Aktívnou zložkou je odmena za podanie umeleckého výkonu alebo vytvorenie diela. Pasívnou zložkou je odmena za udelenie súhlasu na použitie podaného umeleckého výkonu alebo použitie vytvoreného diela. Príspevok do Literárneho fondu zrazí z autorskej odmeny jej platiteľ (napr. vydavateľstvo, podnikateľ, ktorý si objedná texty). Pre umelca, resp. autora diela to znamená, že mu nebude vyplatená celá autorská odmena, ale autorská odmena už znížená o príspevok do Literárneho fondu. Umelec, resp. autor diela nemá voči Literárnemu fondu žiadne povinnosti. Povinnosti voči Literárnemu fondu vznikajú vždy platiteľovi autorskej odmeny (napr. vydavateľstvu).

Príspevky do Literárneho fondu sa platia za každý kalendárny mesiac, v ktorom boli vyplatené autorské odmeny. Zákon o umeleckých fondoch v § 6 ods. 1 uvádza, že zrazené sumy je potrebné vyúčtovať (odoslať Avízo) a odviesť (zaplatiť na bankový účet) za kalendárny mesiac vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Platiteľ autorských odmien sa týmto povinnostiam nevyhne, t. j. nemôže ich presunúť na umelca, resp. autora diela.

Zdaňovanie príjmov autorov

Od roku 2016 sa primárne všetky autorské odmeny zdaňujú tak, že platiteľ autorskej odmeny (napr. vydavateľstvo) daň z príjmov vyberie zrážkou a tým je daňová povinnosť umelca, resp. autora diela splnená. Tento spôsob zdanenia sa môžeme označiť ako zdanenie autorskej odmeny pri jej výplate. Vybratie dane z príjmov zrážkou pre platiteľa autorskej odmeny znamená, že autorskú odmenu umelca, resp. autora diela zníži aj o daň z príjmov. Umelcovi, resp. autorovi diela tak v konečnom dôsledku vyplatí autorskú odmenu zníženú o príspevok do Literárneho fondu a daň z príjmov. Umelec, resp. autor diela nemá voči daňovému úradu žiadne povinnosti.

Druhou možnosťou, ktorá však vyžaduje dohodu platiteľa autorskej odmeny a umelca, resp. autora diela, je uzavretie dohody o nevybratí dane z príjmov zrážkou. Dohodu je možné zahrnúť už do zmluvy uzavretej s umelcom, resp. autorom diela. V tomto prípade platiteľ autorskej odmeny daň z príjmov zrážkou nevyberie a umelcovi, resp. autorovi diela vyplatí autorskú odmeny zníženú len o príspevok do Literárneho fondu.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Úschova diela a ochrana autorstva

Na vznik autorských práv nie je potrebná žiadna registrácia. Na základe slovenského autorského zákona „je autorom fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila“. Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami, pričom nie je potrebná žiadna registrácia diela. V Slovenskej republike neexistuje žiadny register, do ktorého by sa diela museli zapísať, aby k nim autorovi vznikli autorské práva.

LITA poskytuje autorom inštitút úschovy, prostredníctvom ktorej môže LITA autorovi osvedčiť skutočnosť, že si v daný deň dal do úschovy určitý predmet. Úschova má zmysel najmä v prípade, že autor dielo vytvoril, ale ešte ho nikde nezverejnil. V prípadných sporoch o autorstvo môže autor využiť úschovu ako dôkazný prostriedok, ktorým preukáže, že s dielom disponoval ešte pred jeho zverejnením.

tags: #zmluva #o #dielo #odvádza #2% #do