
Autorská zmluva je dôležitý nástroj pre autorov a tých, ktorí chcú využívať ich diela. Často sa spája s povinnosťou odvádzať 2% do umeleckých fondov. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty autorských zmlúv, zdaňovanie a odvody z autorských odmien, ako aj na povinnosti spojené s umeleckými fondmi.
Licenčná autorská zmluva je zmluva podľa autorského zákona, ktorou autor prenecháva niekomu inému právo alebo licenciu jeho dielo ďalej používať na rôzne účely - napríklad či najmä na opakované vydávanie, rozmnožovanie a následný predaj. Pre autorov diel je získanie takejto zmluvy úspechom, pretože môže ísť o pasívny príjem.
Predmetom autorskej zmluvy môže byť výtvor kreatívnej činnosti, ktorý spĺňa zákonné znaky, aby mohol byť považovaný za autorské dielo. Medzi takéto diela patrí napríklad článok, kniha, hudba, výtvarné alebo architektonické dielo, ale aj softvér či databáza. Autorský zákon definuje aj "umelecký výkon" - ním je "predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom“. Aj v súvislosti s umeleckým výkonom je možné udeliť právo na jeho používanie.
Pri dielach v podobe databáz a počítačových programov je náročné naplniť zákonný pojmový znak jedinečnosti diela. Nový autorský zákon vyriešil problematiku počítačových programov tým spôsobom, že počítačové programy požívajú autorskoprávnu ochranu, ak sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora - a teda bez potreby posudzovania ich individuality resp.
Autorskoprávna ochrana diela trvá od momentu vytvorenia diela, počas života autora ako aj 70 rokov po jeho smrti. Pri spoločnom diele viacerých autorov je pre uplynutie autorskoprávnej ochrany určujúci moment smrti posledného z nich. V praxi sa autorskoprávna ochrana často označuje podľa vzoru angloamerického právneho systému tzv.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona - teda príjmy pasívne bez odvodov. Registrácia teda podľa všetkého potrebná nie je. Fyzická osoba, ktorá dosiahla v danom roku iba príjmy z použitia diela, podáva daňové priznanie pod svojím rodným číslom.
Naopak, aktívne autorské príjmy registrácii na DÚ zatiaľ podliehajú: autor sa na DÚ musí registrovať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začal vykonávať túto autorskú činnosť - pozor, nie po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Ak už na daňovom úrade z nejakého iného titulu registrovaný je - napr. ako živnostník alebo prenajímateľ nehnuteľnosti - a tj má DIČ (“kartičku”), znova sa registrovať nemusí.
Od roku z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa naozaj neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp. Čo sa týka Sociálnej poisťovne, táto akoby “výnimka“ pribudla do zákona o sociálnom poistení začiatkom roka 2011 - ako akási kompenzácia za zavedenie odvodov z príjmov autorov, ktorou sa od odvodov oslobodili dlhodobé pasívne príjmy (okrem licenčných poplatkov ide napr.
Rovnako zákon o zdravotnom poistení vynecháva z definície zárobkovej činnosti príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) a pasívne príjmy autorov (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov). Síce sa na túto tému na internete občas zúrivo diskutuje - napr. zdravotná poisťovňa údajne zdaní každý príjem SZČO, ktorý má pridelené DIČ - zákon však z okruhu “zodvodňovaných” príjmov pasívne príjmy autorov jednoznačne vylučuje. “Nezodvodnenie” však závisí od uvedenia príjmu v správnej časti daňového priznania.
Autor má v zásade dve možnosti, ako zdaniť svoju odmenu:
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
V prípade “voľby b)” - tj zdanenie v daňovom priznaní autora - sa autor s vyplácateľom musia dohodnúť, že si autor príjem z odmeny zdaní sám. Na čo stačí jeden odstavec v samotnej autorskej zmluve. V opačnom prípade musí vyplácateľ zdaniť sumu zrážkou.
Vyplatená odmena je daňovým výdavkom. Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať samozrejme do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je samozrejme súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov”.
2 % z vyplatenej odmeny literárnemu či ostatným umeleckým fondom sa v súčasnosti neodvádzajú. V minulosti: áno, spravidla odvádzali. Aj napriek otázke, čo má programátor spoločné s literatúrou alebo či si prípadne môže prísť využiť tvorivý pobyt do kaštieľa v Budmericiach. V súčasnosti však táto povinnosť neplatí.
V minulosti 2% zrážal vyplácateľ z hrubej odmeny autora a odvádzal ich do 20-eho dňa nasledujúceho mesiaca vrátane zaslania formulára.
Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. V súčasnosti totiž neexistuje nejaký štandardný spôsob “výberu” peňazí, ktorý by čosi nestál - mzda zamestnanca podlieha vysokým odvodom a rovnako sa aj z vyplateného podielu na zisku čosi platí (po novom daň z príjmov). Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový - na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Od roku 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi. Najjednoduchším modelom je samozrejme použitie nezávislej trhovej ceny. Do úvahy prichádza aj odmena vypočítaná ako podiel na celkových predajoch spracovaného diela - dáva zmysel aj z biznisového hľadiska a zároveň ju umožňuje aj samotný autorský zákon. Z hľadiska zákona o dani z príjmov ide o použitie “metódy delenia zisku”.
Či už autor a “jeho” eseročka použijú cenu takú alebo onakú, nemôžu sa on ani eseročka považovať za tzv. mikrodaňovníka. Ide o nový režim na účely zákona o dani z príjmov platný pre roky 2021 a neskôr a znamená niektoré úľavy v daňovom odpisovaní majetku, daňových opravných položkách pre pohľadávky a odpočítaní daňovej straty.
V praxi bohužiaľ existuje aj riziko, že iniciatívni daniari budú v odmeňovaní spoločníka autorskou odmenou vidieť právny úkon uskutočnený “bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia”.
Nositeľom autorského práva je podľa autorského zákona vždy len fyzická osoba (§ 13 ods. 1 Autorského zákona). V SR platí zároveň zmluvná voľnosť - ktokoľvek môže s kýmkoľvek uzatvoriť akýkoľvek typ zmluvy (pracovnú, obchodnú, autorskú či napríklad nepomenovanú) a určiť s ňom takmer akékoľvek podmienky.
Autorské právo zároveň definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom, ktoré slúži na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu zamestnanca a dielom na objednávku nezávislého autora - v prvom prípade patria majetkové práva k dielu jednoznačne zamestnávateľovi, no nezávislý autor môže zo svojho diela profitovať do svojej smrti. Čo je ďalší a dostatočný dôvod umožniť zmluvným stranám vybrať si model, ktorý im vyhovuje.
Odmena pri ďalšom predaji v prospech autora pôvodného umeleckého diela nespadá pod článok 2 ods. tj nie je dodaním služby ani inou zdaniteľnou transakciou podliehajúcou DPH. Nemožno zastávať názor, že v prípade zaplatenia odmeny pri ďalšom predaji ide o protihodnotu v zmysle článku 2 ods. Právny vzťah, v rámci ktorého dochádza k ďalšiemu predaju pôvodného umeleckého diela vzniká len medzi predávajúcim a kupujúcim a existencia práva na odmenu pri ďalšom predaji v prospech autora tohto diela nemá na tento vzťah žiaden vplyv.
Z uvedeného po prvom preštudovaní vyplýva, že autorská odmena za použitie diela na základe ďalšieho predaja diela nadobúdateľom práva na predaj tohto diela jednoducho DPH-čke nepodlieha: autor diela sa ani po prekročení sumy licenčných odmien nad limit 49 790 / 50 000 EUR nemusí registrovať za platiteľa DPH a z ďalších odmien odvádzať DPH-čku, prípadne - ak už platiteľom DPH je - DPH-čku neuplatňuje práve z predmetných odmien za ďalší predaj.
Podľa § 90 Autorského zákona dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu sa považuje za zamestnanecké dielo. Zamestnaneckým dielom je aj dielo vytvorené autorom, ktorý je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby, alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, na splnenie povinností vyplývajúcich mu z členstva v orgáne tejto právnickej osoby, ktorá sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa.
Ak fyzická osoba poskytne rozhovor rozhlasu alebo televízii, nemusí ísť vo väčšine prípadov o umelecký výkon. Avšak môže ísť o umelecký výkon, ak by boli naplnené znaky, podľa ktorých by daný rozhovor bol už ako umelecký výkon predmetom autorského práva. Mohlo by to nastať v prípade, ak by napr. odpovede boli jedinečné a boli by výsledkom duševnej tvorivosti danej osoby.
Ak autor predáva jedinečné dielo, ktoré zhotoví napr. ako dielo na objednávku a ide o jedinečný výtvor jeho tvorivej duševnej činnosti - napr. ide o umelecké náušnice na zákazku. Tento príjem autora je sporadický, rozmnoženiny nemá naskladnené. V uvedenom prípade sa bude uplatňovať postup cez zmluvu o vytvorení diela a následné autorské licencie.
Ak však už ide o tzv. sériovú výrobu a autor/handmade výrobca predáva reprodukcie a rozmnoženiny svojich diel cez e-shop, ktoré má naskladnené, tak pôjde o klasický predaj.
Počítačový program je špecifický v tom, že nemusí spĺňať všetky pojmové znaky diela. Zákonná definícia počítačového programu je zakotvená v ust. “Počítačový program, ktorým je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení, je chránený podľa tohto zákona, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora.
Autor-fyzická osoba, ktorý si svoje autorské odmeny zdaňuje sám prostredníctvom daňového priznania, nemusí viesť účtovníctvo, postačí zjednodušená daňová evidencia príjmov a výdavkov (v prípade uplatňovania reálnych nákladov) prípadne ešte “zjednodušenejšia” evidencia pohľadávok a príjmov autora “paušalistu”.
V centrálnom registri zmlúv zverejňujú zmluvy povinné osoby podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy (napr. právnické osoby zriadené zákonom (napr. právnické osoby založené povinnými osobami podľa § 2 ods.
Podľa § 5a ods. Obmedzenia prístupu k informáciám sú uvedené v § 8 až 11 zákona. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. V § 9 ods. 3 je uvedený okruh osôb, ktorých osobné údaje povinná osoba sprístupní a rovnako je uvedený aj rozsah týchto osobných údajov (titul, meno, priezvisko, funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu).