
Zmluva o dielo predstavuje jeden z najpoužívanejších zmluvných typov v slovenskej právnej praxi. Jej uplatnenie je rozsiahle, od stavebných prác a výroby na zákazku až po vývoj softvéru alebo tvorbu autorských diel. Slovenská legislatíva rozlišuje zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka a podľa Obchodného zákonníka. Ich použitie závisí od toho, či ide o vzťah medzi nepodnikateľmi alebo medzi podnikateľskými subjektmi.
V slovenskom právnom poriadku rozlišujeme dva druhy zmlúv o dielo, a to zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka a zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka. Tento právny inštitút zohráva kľúčovú úlohu v rôznych odvetviach, veľmi často napríklad v stavebníctve, pri zhotovení vecí na zákazku, v súčasnosti napríklad aj pri vývojoch softvérov a podobne. Je však dôležité podotknúť, že dielo nemusí byť len výsledkom materiálnej činnosti (napr. stavba budovy, ušitie obleku, …), ale zmluvou o dielo sa môžu spravovať aj činnosti duševnej povahy (napr. vytvorenie podrobnej analýzy možnosti rozvoja firmy).
Zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka sa uzatvára medzi dvoma subjektmi, z ktorých aspoň jeden nie je podnikateľom. Typickým príkladom je situácia, keď si manželia objednajú stavbu chaty u firmy, ktorá sa zaoberá výstavbou zrubov.
Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka predstavuje komplexnú, samostatnú úpravu vzťahov, ktorá platí len medzi podnikateľskými subjektmi. Zaraďujeme ju preto k relatívnym obchodne záväzkovým vzťahom. Subjektmi zmluvy o dielo sú zhotoviteľ a objednávateľ. Zmluva o dielo vzniká na základe dohody zmluvných strán. Charakteristická pre tento zmluvný typ je široká vzájomná spolupráca zmluvných strán smerujúca k zhotoveniu výsledku diela. Príkladom je situácia, keď účtovná firma investuje do lepšieho softvéru a osloví s jeho vývojom inú firmu.
Na to, aby bola zmluva o dielo platná a vykonateľná, musí obsahovať niekoľko podstatných náležitostí. Medzi obligatórne náležitosti, ktoré musia byť splnené, aby bola zmluva platná, patria:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Okrem uvedeného je však dobré do zmluvy nad rámec doplniť aj také ustanovenia, ktoré síce nie sú povinné, ale sú zárukou ochrany zmluvných strán. Ide napríklad o určenie lehoty, dokedy sa má plniť (t. j. určenie presného dátumu zhotovenia diela), určenie miesta plnenia (t. j. kde má zhotoviteľ dielo odovzdať, resp. kde má dielo vykonať).
Bez ohľadu na to, či je zmluva uzavretá iba ústne alebo má písomnú formu, je potrebné dohodnúť si cenu, za akú bude dielo zhotovené. Pokiaľ nie je vopred dohodnutá, je zhotoviteľ povinný vytvoriť dielo za primeranú cenu, resp. za cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Zákon pri uzatváraní zmluvy o dielo nevyžaduje písomnú formu, a to bez ohľadu na to, či sa zmluva spravuje ustanoveniami Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Zmluva o dielo teda môže byť platne uzatvorená aj ústnou dohodou medzi objednávateľom a zhotoviteľom, z ktorej im vznikajú vzájomné práva a povinnosti. Napriek tomu je v praxi vždy vhodnejšie zvoliť písomnú formu zmluvy, keďže v prípade porušenia povinností niektorej zo zmluvných strán umožňuje jednoduchšie preukazovanie dohodnutých podmienok. Ak zmluvu o dielo uzatvára so zhotoviteľom fyzická osoba a k zhotoveniu diela nedochádza na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky.
Už zo samotnej povahy zmluvy o dielo vyplýva povinnosť zhotoviteľa splniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy - vykonať dielo riadnym ukončením a odovzdaním jeho predmetu objednávateľovi. Záväzok zhotoviteľa nespočíva len vo vykonaní všetkých činností, ktoré sú nevyhnutné k dosiahnutiu predpokladaného výsledku, ale v tom, že zhotoviteľ odovzdá objednávateľovi zmluvne dohodnutý výsledok týchto činností.
Zásadne platí, že povinnosťou zhotoviteľa je vykonať dielo na vlastné náklady, t. j. zhotoviteľ nesie všetky náklady spojené s vykonaním diela až do okamihu, kedy mu vznikne právo na zaplatenie ceny diela. Ďalšou z povinností zhotoviteľa je vykonať dielo na vlastné nebezpečenstvo. Podľa Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela zhotoviteľ postupuje samostatne, s odbornou starostlivosťou. Len riadnym vykonaním diela dochádza k zániku záväzku, pričom riadnym dokončením diela sa rozumie jeho dokončenie v dohodnutej lehote a bez vád.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny diela po jeho odovzdaní, pokiaľ sa strany v zmluve nedohodli inak. Strany sa môžu dohodnúť aj na platení preddavkov, a to preddavkov pred začatím vykonávania prác, ako aj počas ich vykonávania, rozsahu zodpovedajúcom vykonaným prácam. Ďalšou povinnosťou zhotoviteľa vyplývajúcou z ustanovenia § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka je zhotoviť dielo v dohodnutom čase.
Z obsahu zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka vyplýva, že zhotoviteľ v zásade nie je povinný vykonať dielo osobne, ale môže na jeho vykonanie alebo na vykonanie jeho časti poveriť inú osobu, príp. viac osôb. Ak je ale aj táto otázka stranami v zmluve upravená, alebo z povahy diela vyplýva, že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo osobne, nesmie poveriť vykonaním diela nikoho iného.
Hlavnou povinnosťou objednávateľa je dielo prevziať. Z obsahu Obchodného zákonníka vyplýva, že uvedené sa vzťahuje na riadne vykonané dielo. Zhotoviteľ v zásade vykonáva dielo samostatne a nie je viazaný pokynmi objednávateľa, pokiaľ mu táto povinnosť priamo zo zmluvy nevplýva.
Pokiaľ objednávateľ neprevezme riadne vykonané dielo, porušuje tým povinnosť zo záväzkového vzťahu a zároveň sa dostáva do omeškania. Zhotoviteľ môže následne požadovať aj náhradu škody voči objednávateľovi. S povinnosťou objednávateľa prevziať dielo súvisí i povinnosť zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Ďalšie povinnosti objednávateľa sú najmä odovzdať zhotoviteľovi veci potrebné na vykonanie diela, ak sa tak strany v zmluve dohodli a zároveň bude znášať nebezpečenstvo škody na týchto veciach.
Medzi práva objednávateľa patrí právo odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny z dôvodu vykonania činností nezaradených do rozpočtu alebo zvýšenia účelne vynaložených nákladov. Právom objednávateľa je i kontrolovať vykonávanie diela a zároveň požadovať od zhotoviteľa odstránenie vád vzniknutých vadným vykonávaním diela a taktiež žiadať, aby zhotoviteľ vykonával dielo dohodnutým spôsobom.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
V tomto článku sa naša spoločnosť M+I Účtovná a poradenská venuje problematike určenia správneho daňového zaradenia príjmu, ktorý plynie daňovníkovi v prípade uzatvorenia zmluvy o dielo. Vymedzením predmetu zmluvy, t. j. dielom, je daná odlišnosť od iných zmlúv upravených Obchodným zákonníkom, ako aj od vzťahov upravených inými záväznými predpismi, najmä Zákonníkom práce.
Zákon o dani z príjmov ustanovuje jednotlivé druhy príjmov fyzických osôb v špecifickom rozdelení s ohľadom na zisťovanie čiastkového základu dane a vyberanie dane. Týmto sa ustanovujú osobitosti pri zdaňovaní konkrétneho druhu príjmu, zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, z kapitálového majetku a ostatných príjmov.
Takýmto vymedzeným druhom príjmu je aj príjem z podnikania ustanovený v zákone o dani z príjmov. Ide o príjmy, ktoré daňovník dosiahol napr. na základe živnostenského oprávnenia, osvedčenia alebo na základe podnikania podľa osobitných predpisov. Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky percentom z príjmov. Daňovník, ktorý sa rozhodne pri príjmoch z podnikania uplatniť výdavky percentom z príjmov, môže si navyše uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške zaplatené poistné a príspevky.
Ak zmluvu o dielo uzatvára občan - nepodnikateľ, odmenu si zdaní sám ako tzv. ostatný príjem. V prípade, že ide o jednorazovú alebo príležitostnú činnosť, 500 EUR z tohto príjmu je od dane z príjmov oslobodených. Od roku 2018 však platí, že ak si druhá strana (objednávateľ) uplatňuje vyplatenú sumu v daňových nákladoch, príjem od dane oslobodený nie je. Občan-zhotoviteľ si nemôže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane - na seba či na manželku.
Zmluva o dielo ohľadne autorského diela sa riadi autorským zákonom. Zhotoviteľ-autor ju zdaní ako príjem z podnikania. Uvedené pravidlá platia iba v prípade odmenu za vytvorenie diela - tzv. aktívny príjem. V prípade, ak ide o pasívny príjem, t. j. licenčnú zmluvu, na základe ktorej vypláca objednávateľ zhotoviteľovi-autorovi licenčné poplatky za použitie už vytvoreného diela (teda nie jeho vytvorenie), takýto príjem nepodlieha odvodom, no na druhej strane nie je možné uplatniť si nezdaniteľné časti.
Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka: Zhotoviteľ - ak ide o SZČO - platí zo svojich podnikateľských príjmov samozrejme aj riadne odvody podnikateľa do Sociálnej i zdravotnej poisťovne.
Zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka: Občan-zhotoviteľ je z odmeny (resp. jej od dane neoslobodenej časti) povinný platiť odvody sám. Ostatný príjem nepodlieha sociálnym odvodom. Zhotoviteľ platí len zdravotné odvody - a to 14% (resp. 7% v prípade poistenca so zdravotným postihnutím) z výšky odmeny. Jedenkrát ročne v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia.
Zmluva o dielo podľa autorského zákona: Platí z nej teda odvody na zdravotné i sociálne poistenie.
Zmluva o dielo sa už z titulu tohto názvu má využívať pre samostatné zhotovenie diela zo strany zhotoviteľa. V praxi sa však niekedy využíva na spôsob mixu samostatnej a závislej práce, resp. ako skryté zamestnávanie s cieľom vyhnúť sa odvodom. V prípade, ak sa totiž daný výkon uskutočnil vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, resp. podľa príkazov zamestnávateľa-objednávateľa, ide o závislú prácu a z odmeny by sa teda mali platiť rovnaké odvody a dane ako pri štandardnom zamestnávaní - t. j. cca 35% z vlastného vrecka zamestnávateľa a 13,4% zrazených z odmeny zamestnanca.
Daňový úrad pri posudzovaní takého príjmu bude skúmať, či ide o závislú činnosť. Za závislú činnosť sa môže považovať činnosť, kedy:
Naopak, za závislú činnosť by sa nemala považovať činnosť vykonávaná na základe zmluvy:
V prípade, ak správca dane vie dokázať, že nejde obsahovo o zmluvu uzatvorenú v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale o pracovnoprávny vzťah, je možné pre daňové účely príjem daňovníka prekvalifikovať a zdaniť ako príjem zo závislej činnosti.
Zhotoviteľ zodpovedá za to, že predmet zmluvy počas záručnej doby bude mať vlastnosti dohodnuté v zmluve, aj za nedostatky, ktoré by mal predmet v čase jeho odovzdania. Zhotoviteľ nezodpovedá za vady spôsobené nesprávnym používaním predmetu tejto zmluvy alebo poškodením predmetu zmluvy objednávateľom.
Pri nedodržaní termínu realizácie dodávky a montáže diela zhotoviteľom je zhotoviteľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v zmluve.