
Článok sa zameriava na proces prípravy a ratifikácie Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie (EÚ) a s tým spojenú prípravu na členstvo. Dôraz sa kladie na aktivity Ministerstva zahraničných vecí SR (MZV SR) a ďalších inštitúcií pri zabezpečovaní hladkého vstupu do EÚ.
V období pred podpisom predvstupovej dohody prebiehala finalizácia textu zmluvy a jej formálne schvaľovanie. Európska komisia 19. februára vyjadrila súhlas so vstupom desiatich nových krajín do EÚ. Európsky parlament 9. apríla vyjadril súhlas so vstupom SR do Únie (521 hlasov za, 21 proti, 25 sa zdržalo). Návrh Zmluvy o pristúpení bol 10. apríla schválený vládou SR. Podpis zmluvy sa uskutočnil 16. apríla v Aténach.
MZV SR sa aktívne zapojilo do kampane pred referendom o vstupe SR do EÚ, ktoré sa konalo 16. a 17. mája. Za vstup hlasovalo 92,46 % zúčastnených voličov, proti vstupu bolo 6,2 % zúčastnených voličov. Národná rada SR následne schválila Zmluvu o pristúpení 1. júla a 26. augusta prezident SR R. Schuster podpísal ratifikačné listiny. Listina bola 9. septembra uložená v Ríme.
Európska komisia 5. novembra zverejnila záverečnú monitorovaciu správu o pripravenosti pristupujúcich krajín na členstvo v EÚ. Tieto správy mali viac technický charakter v porovnaní s predchádzajúcimi pravidelnými správami a zameriavali sa na plnenie prechodných záväzkov. Správy identifikovali oblasti, kde mala Európska komisia obavy a kde bolo potrebné prijať urgentné opatrenia, aby bola krajina pripravená na členstvo k dátumu vstupu. Výsledky hodnotenia SR ukázali, že z celkového počtu 140 sektorov bolo 99 sektorov hodnotených v prvej kategórii (71 %), 37 v druhej kategórii (26 %) a 4 v poslednej kategórii (3 %). Medzi oblasti s potenciálnymi problémami patrili napríklad poľnohospodárstvo (vytváranie platobnej agentúry, implementácia integrovaného administratívneho a kontrolného systému) a ochrana verejného zdravia. Európska komisia bola pripravená prijať opatrenia vo forme ochranných opatrení, podania žalôb na Súdny dvor, prípadne pozastavenia financovania.
SR pokračovala v koordinovanej a zosúladenej zahraničnej politike so Spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ a aktívne sa zapájala do technickej prípravy na začlenenie sa do procesov spojených s jej fungovaním. Dôležitou súčasťou bolo budovanie vlastných schopností viesť operácie krízového manažmentu vrátane prípravy bezpečnostnej stratégie. SR sa zúčastňovala operácie "European Union Police Mission" v Bosne a Hercegovine (5 slovenských policajtov). Účasť bola ukončená 15. decembra. Slovensko politicky podporilo vojenskú operáciu "Artemis" v Konžskej demokratickej republike, aj keď do nej nevyslalo príslušníkov. SR prispela do monitorovacej misie EÚ v bývalej Juhoslávii štyrmi pracovníkmi, ktorých pôsobenie bolo vysoko hodnotené veliteľstvom misie. SR sa zúčastnila na prácach štyroch pracovných skupín v rámci európskeho akčného plánu pre zdokonalenie európskych vojenských kapacít. SR sa aktívne podieľala na definovaní európskej bezpečnostnej a obrannej politiky vo vzťahu k potrebám EÚ a NATO. Z hľadiska hodnotenia príspevku SR, tak ako bol deklarovaný na príspevkových konferenciách v novembri 2000, SR ponúkla EÚ vyčlenenie ženijných jednotiek a jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej ochrany. V súlade so štatútom kandidátskej krajiny a ustanoveniami národnej legislatívy (zák. č. 428/2002 Z.z.) poskytovala SR humanitárnu pomoc tretím krajinám a medzinárodným organizáciám, vrátane finančných príspevkov utečencom a vnútorne presídleným osobám v rozsahu, v akom bola zo strany Rady EÚ vyzvaná pripojiť sa.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
V prípravnom období sa Slovensko prostredníctvom účasti vo výboroch, komisiách a pracovných skupinách zúčastňovalo takmer všetkých zasadnutí orgánov EÚ v pozícii aktívneho pozorovateľa. Zástupcovia SR sa aktívne zapájali do prerokúvaných otázok. Išlo najmä o účasť v Politicko-bezpečnostnom výbore, Výbore stálych zástupcov, Rade pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, Európskej rade a ďalších fórach a stretnutiach. Medzi priority patrilo presadzovanie národného záujmu SR, napríklad v oblasti dopravy. V rámci plnenia ustanovení Európskej dohody sa v prvom polroku uskutočnilo niekoľko zasadaní asociačných podvýborov. Plnenie záväzkov vyplývajúcich z Európskej dohody bolo zhodnotené na 10. zasadaní Asociačného výboru SR-EÚ, ktoré sa uskutočnilo 7. júla v Bratislave. Cieľom bolo zabezpečiť efektívnu koordináciu činností SR v rámci EÚ a určiť postup medzirezortnej koordinácie európskych záležitostí v domácich podmienkach. Na jednotlivých ministerstvách boli vytvorené rezortné koordinačné skupiny.
Zmluva o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci predstavuje dôležitý nástroj na upevňovanie vzájomnej dôvery, stability a prosperity v regióne. Zmluvy tohto typu zvyčajne obsahujú záväzky zmluvných strán rozvíjať vzájomné vzťahy v rôznych oblastiach, vrátane politickej, hospodárskej, kultúrnej a humanitárnej. Cieľom je predchádzať konfliktom a podporovať mierové riešenie sporov.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe