Zmluva o dočasnom vyslaní: Komplexný prehľad pre zamestnávateľov a zamestnancov

V posledných rokoch, najmä na Slovensku, pozorujeme nárast počtu zamestnancov pochádzajúcich z krajín mimo Európskej únie. To vedie k tomu, že zamestnávatelia sa čoraz viac zaoberajú právnymi aspektmi spojenými s ich zamestnávaním. Jednou z kľúčových tém je dočasné vyslanie zamestnancov, ktoré upravujú slovenské a európske právne predpisy. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o dočasnom vyslaní, jej podmienky, povinnosti a súvisiace aspekty, a to s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto zložitej oblasti. Informácie sú spracované jasnou, zrozumiteľnou a prehľadnou formou.

Čo je to vyslanie zamestnanca?

Vyslaný zamestnanec je definovaný ako zamestnanec, ktorý počas vymedzeného obdobia vykonáva prácu na území iného členského štátu EÚ, než je štát, v ktorom bežne pracuje. To znamená, že zamestnanec má v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce v jednom členskom štáte EÚ, avšak počas určitej doby bude dočasne vykonávať prácu v inom členskom štáte EÚ. Ako vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdneho dvora, občania tretích krajín, ktorí sú legálne zamestnaní s miestom výkonu práce v Slovenskej republike (v EÚ), môžu byť svojim zamestnávateľom pri poskytovaní služieb vyslaní do iného členského štátu EÚ bez toho, aby v tomto hostiteľskom štáte podliehali administratívnym obmedzeniam.

Právny rámec

Dočasné vyslanie zamestnancov je upravené predovšetkým v:

  • Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v aktuálnom znení)
  • Zákone o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov (zákon č. 351/2015 Z. z.)
  • Smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb
  • Smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.

Modely cezhraničného vyslania

Podľa ustanovenia § 5 ods. 4 Zákonníka práce, do úvahy prichádzajú tri modely cezhraničného vyslania:

  1. Vyslanie na základe konkrétnej obchodnej zmluvy (napr. zmluvy o dielo): Slovenský zamestnávateľ vysiela zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie.
  2. Vyslanie v rámci skupiny (holdingu): Zamestnanec je vyslaný na iné pôsobisko v rámci skupiny (holdingu).
  3. Cezhraničné dočasné pridelenie: Domáci zamestnávateľ cezhranične dočasne pridelí zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi.

Podmienky vyslania

Pre platné a legálne vyslanie zamestnanca je potrebné splniť niekoľko podmienok:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

  • Súhlas zamestnanca: Zamestnanec musí s cezhraničným vyslaním súhlasiť, čo sa potvrdzuje písomnou dohodou o cezhraničnom vyslaní.
  • Písomná dohoda: Dohoda musí obsahovať minimálne:
    • Deň začatia a skončenia vyslania
    • Druh práce počas vyslania
    • Miesto výkonu práce počas vyslania
    • Mzdové podmienky počas vyslania
  • Žiadosť o prenosný dokument A1: V dostatočnom predstihu pred začatím vyslania je potrebné požiadať o vystavenie prenosného dokumentu A1.
  • Rešpektovanie pracovných podmienok: Musí byť rešpektované tzv. tvrdé jadro pracovných podmienok štátu dočasného výkonu práce.

Tvrdé jadro pracovných podmienok

Tvrdé jadro pracovných podmienok zahŕňa:

  • Dĺžku pracovného času a odpočinok
  • Dĺžku dovolenky
  • Minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas
  • Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
  • Pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky
  • Rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie
  • Pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania.
  • Podmienky, za ktorých možno zamestnanca dočasne prideliť (dodržanie maximálnej doby dočasného pridelenia, zákaz dočasného pridelenia na rizikovú prácu štvrtej kategórie).
  • Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ak ide o vyslanie zahraničnou agentúrou dočasného zamestnávania k užívateľskému zamestnávateľovi na územie Slovenskej republiky.

Povinnosti zamestnávateľa pred vyslaním

Ešte pred samotným vyslaním zamestnanca (zamestnanca bežne pracujúceho v SR) ho musí domáci zamestnávateľ (zamestnávateľ so sídlom v SR, ktorý vysiela zamestnanca do iného členského štátu) informovať o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte vyslania. Pri vyslaní, ktorým je cezhraničné dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi, musí uvedené náležitosti obsahovať aj dohoda o dočasnom pridelení.

Prenosný dokument A1

Prenosný dokument A1 („Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa“) je kľúčový dokument pri vysielaní zamestnancov. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne ho vystaví v lehote do 45 dní odo dňa doručenia žiadosti po splnení všetkých podmienok vyslania vysielajúcim zamestnávateľom a zašle ho vysielajúcemu zamestnávateľovi.

Podmienky vyslania skúmané Sociálnou poisťovňou

Sociálna poisťovňa pri posudzovaní žiadosti o A1 skúma:

  • Predpokladanú dobu vyslania do zahraničia, ktorá nesmie presiahnuť 24 mesiacov.
  • Či vyslaný zamestnanec nenahrádza iného vyslaného zamestnanca.

Uvedené pravidlá sa rovnako vzťahujú aj na všetky osoby, ktoré sa na účely sociálneho poistenia považujú za zamestnancov, t. j. napríklad aj na konateľov spoločností s ručením obmedzeným. Keďže sociálnemu poisteniu podliehajú aj živnostníci, či iné SZČO, ak budú v krajinách EÚ vykonávať živnosť na základe živnostenského oprávnenia vydaného v SR, musia v krajine EÚ, v ktorej vykonávajú činnosť, orgánom kontroly deklarovať, že povinnosti voči sociálnemu poisteniu si plnia v SR.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Povinnosti SZČO pred vyslaním

Podmienka obvyklej činnosti SZČO znamená, že osoba obvykle vykonáva podstatnú časť činnosti na území vysielajúceho štátu, konkrétne určitý čas pred vyslaním, spĺňa všetky požiadavky potrebné na výkon jej činnosti vo vysielajúcom štáte a naďalej tam má prostriedky umožňujúce výkon činnosti aj po svojom návrate. V súvislosti s podmienkou výkonu činnosti určitý čas pred vyslaním sa považuje za dostatočné splnenie obdobie aspoň dvoch mesiacov, kratšie obdobie si vyžaduje individuálne posúdenie.

Pri skúmaní splnenia požiadavky výkonu podstatnej časti činnosti SZČO sa prihliada najmä na:

  • Existenciu priestorov na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti (napr. prevádzka, kancelárske priestory, prenajaté priestory na podnikanie, atď.),
  • Registráciu v živnostenskom registri alebo komorách, profesijných spolkoch, atď.

Dôležitosť prenosného dokumentu A1

Počas každého vyslania (aj zahraničnej pracovnej cesty) musí mať zamestnanec/SZČO so sebou originál prenosného dokumentu A1 (PD A1), ktorý potvrdzuje, že je sociálne poistený v Slovenskej republike a platí len pre jedno konkrétne vyslanie. Sociálna poisťovňa vystaví dokument PD A1 bezplatne na obdobie maximálne 24 mesiacov. O vydanie prenosného dokumentu A1 (PD A1) je možné požiadať Sociálnu poisťovňu aj spätne. Prenosný dokument A1 (PD A1) je štandardizovaným dokumentom. Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť preklad dokumentu do štátneho jazyka štátu, do ktorého je zamestnanec vyslaný.

Skončenie obdobia vyslania

Keď sa zamestnancovi skončí obdobie vyslania, pre toho istého zamestnanca, toto istého zamestnávateľa a ten istý členský štát, nemôže sa povoliť žiadne nové obdobie vyslania, pokiaľ neuplynuli minimálne dva mesiace odo dňa skončenia predchádzajúceho obdobia vyslania.

Informácie pre vysielaných pracovníkov

Podmienkou vyslania je existujúci pracovnoprávny vzťah (pracovná zmluva aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) medzi vysielajúcim zamestnávateľom a vyslaným pracovníkom. Pred vyslaním vás zamestnávateľ (zamestnávateľ so sídlom v SR, ktorý vysiela zamestnanca do iného členského štátu) musí informovať o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte vyslania. O pracovnom čase a výmere dovolenky vás musí informovať písomne.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Zamestnávateľ s vami musí uzatvoriť písomnú dohodu, ktorá obsahuje minimálne tieto informácie: deň začatia a skončenia vyslania, druh práce počas vyslania, miesto výkonu práce počas vyslania, mzdové podmienky počas vyslania. Pri vyslaní, ktorým je cezhraničné dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi, musí uvedené náležitosti obsahovať aj dohoda o dočasnom pridelení.

Cezhraničné dočasné pridelenie

Slovenský Zákonník práce upravuje cezhraničné dočasné pridelenie ako jednu z foriem vyslania v § 5 ods. 4 písm. c). Domáci zamestnávateľ môže cezhranične dočasne prideliť zamestnanca za súčasného dodržania pravidiel upravených v § 58 a nasl. Zákonníka práce.

Obmedzenie dĺžky dočasného pridelenia

Zákonník práce v § 58 ods. 6 hovorí, že „Dočasné pridelenie možno dohodnúť najdlhšie na 24 mesiacov.“ Nakoľko vyslanie podľa § 5 ods. 6 Zákonníka práce zahŕňa aj (cezhraničné) dočasné pridelenie (viac pozri: Definícia agentúry dočasného zamestnávania, pojdem vyslanie a dočasné pridelenie), vyvstala otázka, či sa aj na dočasné pridelenie formou vyslania vzťahuje dané obmedzenie. Domáci zamestnávateľ pri určení dĺžky cezhraničného pridelenia zároveň musí brať do úvahy aj limitácie vyplývajúce z legislatívy štátu, do ktorého bude dočasne prideľovať svojich zamestnancov.

Vzťah k agentúram dočasného zamestnávania (ADZ)

Smernica o vysielaní zamestnancov č. 96/71 v článku 3 ods. 1 písm. d) ustanovuje povinnosť členských štátov zabezpečiť, že agentúry dočasného zamestnávania poskytujúce svoje služby z iného členského štátu budú dodržiavať rovnaké pravidlá a obmedzenia dočasného prideľovania.

Zároveň v povolení na vykonávanie činnosti sa uvádza kraj, v ktorom bude ADZ pôsobiť. ADZ by vždy mala realizovať aj dočasné pridelenie v SR, pretože ak by bola zameraná len na vysielanie zamestnancov, mohla vzbudiť aj pozornosť orgánov iných štátov z dôvodu, či ide o subjekt, ktorý je tzv. skutočne usadený v SR, t.j. cieľom vzniku takejto ADZ nie je obísť pracovnoprávne a iné predpisy štátu vyslania.

Rozhodné právo

Ak slovenský zamestnávateľ vysiela zamestnanca pracovať do zahraničia, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. Zamestnanec a vysielajúci zamestnávateľ sa môžu taktiež dohodnúť na základe zásady výhodnosti, aké rozhodné právo použijú v príslušnom pracovnoprávnom vzťahu nad rámec tzv. tvrdého jadra pracovných podmienok.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) vo svojich ustanoveniach vyjadruje obmedzenie slobodnej voľby rozhodného práva. Napr. v článku 8 ods.

Krátkodobé a dlhodobé vyslanie

Novela Zákonníka práce obmedzila dĺžku vyslania zamestnancov, odlíšilo sa tzv. „krátkodobé vyslanie“ (do 12 alebo 18 mesiacov), kde sa aplikuje pracovné právo SR len v obmedzenom rozsahu tvrdého jadra a tzv. „dlhodobé vyslanie“ (nad 12 alebo 18 mesiacov), kde sa aplikuje takmer celé pracovné právo štátu, v ktorom sa práca vykonáva. Taktiež sa ustanovili pravidlá počítania doby vyslania vo vzťahu k tzv. reťazeniu vyslaní (ak vyslaného zamestnanca na tom istom mieste a s tým istým druhom práce vystrieda iný vyslaný zamestnanec).

Praktické aspekty a príklady

Vyslanie do Kanady

Pri vyslaní zamestnanca zo Slovenska do Kanady je potrebné zvážiť administratívne jednoduchšie riešenie z pohľadu zamestnávateľa aj zamestnanca - ponechať pracovný pomer na TPP v centrále na Slovensku a vyslať ho do Kanady alebo uzatvoriť pracovný pomer priamo s kanadskou dcérskou spoločnosťou. Vzhľadom na vízové povinnosti je potrebné hľadať najschodnejšie a administratívne najmenej náročné riešenie.

Vyslanie do Rakúska

Vo vzťahu k vyslaniu do Rakúska je dôležité obrátiť sa pre konkrétne informácie týkajúce sa vyslania do Rakúska (t.j. obmedzenie dĺžky vyslania na územie Rakúska) na styčné orgány v Rakúsku. Slovenské právne predpisy a ustanovenie § 58 ods.6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov nie je možné uplatňovať na území Rakúska. Slovenské právne predpisy môžu byť v tomto prípade uplatňované len v prípade sociálneho zabezpečenia.

Časté otázky a problémy

  • Na aké mzdové podmienky má nárok vyslaný zamestnanec z krajiny EÚ na Slovensko? Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok musia byť pre vyslaného zamestnanca minimálne na úrovni tzv. tvrdého jadra.
  • Má vyslaný zamestnanec nárok na cestovné náhrady? Áno, aj vyslaný hosťujúci zamestnanec má v rámci tzv. tvrdého jadra nárok na poskytnutie cestovných náhrad ako pri zahraničnej pracovnej ceste.
  • Ako postupovať pri vyslaní, ktoré presiahne 24 mesiacov? Žiadosť o výnimku sa podáva vždy v prípadoch, ak je pred vyslaním vopred známe, že jeho trvanie presiahne 24 mesiacov.

Zahraničná pracovná cesta vs. Vyslanie

Je dôležité rozlišovať medzi zahraničnou pracovnou cestou a vyslaním zamestnanca:

  • Zahraničná pracovná cesta: Aktivity nesúvisiace s poskytovaním služieb.
  • Vyslanie zamestnanca: Účelom je poskytnutie služby v mieste vyslania alebo dodávka práce do miesta vyslania (v súlade s predmetom podnikania zamestnávateľa) v určitom vymedzenom období.

Notifikácia vyslaných zamestnancov

Vysielajúci zamestnávateľ je povinný tesne pred vyslaním notifikovať vyslaných zamestnancov. Vo viacerých krajinách sa využíva on-line forma. Zamestnávateľ preukazuje dokladmi (napr. zmluvou o dielo) oprávnenosť vyslania.

Kontroly a sankcie

Počas doby vyslania pobočka Sociálnej poisťovne kontroluje, či sú aj naďalej splnené všetky podmienky vyslania. Za porušenie povinností ustanovených ZSP môže Sociálna poisťovňa uložiť na základe § 239 ZSP pokutu až do 16 596,96 €. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej ZSP.

tags: #zmluva #o #docasnom #vyslani #vzor