
V posledných rokoch, najmä na Slovensku, pozorujeme nárast počtu zamestnancov pochádzajúcich z krajín mimo Európskej únie. To vedie k tomu, že zamestnávatelia sa čoraz viac zaoberajú právnymi aspektmi spojenými s ich zamestnávaním. Jednou z kľúčových tém je dočasné vyslanie zamestnancov, ktoré upravujú slovenské a európske právne predpisy. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o dočasnom vyslaní, jej podmienky, povinnosti a súvisiace aspekty, a to s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto zložitej oblasti. Informácie sú spracované jasnou, zrozumiteľnou a prehľadnou formou.
Vyslaný zamestnanec je definovaný ako zamestnanec, ktorý počas vymedzeného obdobia vykonáva prácu na území iného členského štátu EÚ, než je štát, v ktorom bežne pracuje. To znamená, že zamestnanec má v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce v jednom členskom štáte EÚ, avšak počas určitej doby bude dočasne vykonávať prácu v inom členskom štáte EÚ. Ako vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdneho dvora, občania tretích krajín, ktorí sú legálne zamestnaní s miestom výkonu práce v Slovenskej republike (v EÚ), môžu byť svojim zamestnávateľom pri poskytovaní služieb vyslaní do iného členského štátu EÚ bez toho, aby v tomto hostiteľskom štáte podliehali administratívnym obmedzeniam.
Dočasné vyslanie zamestnancov je upravené predovšetkým v:
Podľa ustanovenia § 5 ods. 4 Zákonníka práce, do úvahy prichádzajú tri modely cezhraničného vyslania:
Pre platné a legálne vyslanie zamestnanca je potrebné splniť niekoľko podmienok:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Tvrdé jadro pracovných podmienok zahŕňa:
Ešte pred samotným vyslaním zamestnanca (zamestnanca bežne pracujúceho v SR) ho musí domáci zamestnávateľ (zamestnávateľ so sídlom v SR, ktorý vysiela zamestnanca do iného členského štátu) informovať o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte vyslania. Pri vyslaní, ktorým je cezhraničné dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi, musí uvedené náležitosti obsahovať aj dohoda o dočasnom pridelení.
Prenosný dokument A1 („Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa“) je kľúčový dokument pri vysielaní zamestnancov. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne ho vystaví v lehote do 45 dní odo dňa doručenia žiadosti po splnení všetkých podmienok vyslania vysielajúcim zamestnávateľom a zašle ho vysielajúcemu zamestnávateľovi.
Sociálna poisťovňa pri posudzovaní žiadosti o A1 skúma:
Uvedené pravidlá sa rovnako vzťahujú aj na všetky osoby, ktoré sa na účely sociálneho poistenia považujú za zamestnancov, t. j. napríklad aj na konateľov spoločností s ručením obmedzeným. Keďže sociálnemu poisteniu podliehajú aj živnostníci, či iné SZČO, ak budú v krajinách EÚ vykonávať živnosť na základe živnostenského oprávnenia vydaného v SR, musia v krajine EÚ, v ktorej vykonávajú činnosť, orgánom kontroly deklarovať, že povinnosti voči sociálnemu poisteniu si plnia v SR.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Podmienka obvyklej činnosti SZČO znamená, že osoba obvykle vykonáva podstatnú časť činnosti na území vysielajúceho štátu, konkrétne určitý čas pred vyslaním, spĺňa všetky požiadavky potrebné na výkon jej činnosti vo vysielajúcom štáte a naďalej tam má prostriedky umožňujúce výkon činnosti aj po svojom návrate. V súvislosti s podmienkou výkonu činnosti určitý čas pred vyslaním sa považuje za dostatočné splnenie obdobie aspoň dvoch mesiacov, kratšie obdobie si vyžaduje individuálne posúdenie.
Pri skúmaní splnenia požiadavky výkonu podstatnej časti činnosti SZČO sa prihliada najmä na:
Počas každého vyslania (aj zahraničnej pracovnej cesty) musí mať zamestnanec/SZČO so sebou originál prenosného dokumentu A1 (PD A1), ktorý potvrdzuje, že je sociálne poistený v Slovenskej republike a platí len pre jedno konkrétne vyslanie. Sociálna poisťovňa vystaví dokument PD A1 bezplatne na obdobie maximálne 24 mesiacov. O vydanie prenosného dokumentu A1 (PD A1) je možné požiadať Sociálnu poisťovňu aj spätne. Prenosný dokument A1 (PD A1) je štandardizovaným dokumentom. Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť preklad dokumentu do štátneho jazyka štátu, do ktorého je zamestnanec vyslaný.
Keď sa zamestnancovi skončí obdobie vyslania, pre toho istého zamestnanca, toto istého zamestnávateľa a ten istý členský štát, nemôže sa povoliť žiadne nové obdobie vyslania, pokiaľ neuplynuli minimálne dva mesiace odo dňa skončenia predchádzajúceho obdobia vyslania.
Podmienkou vyslania je existujúci pracovnoprávny vzťah (pracovná zmluva aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) medzi vysielajúcim zamestnávateľom a vyslaným pracovníkom. Pred vyslaním vás zamestnávateľ (zamestnávateľ so sídlom v SR, ktorý vysiela zamestnanca do iného členského štátu) musí informovať o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte vyslania. O pracovnom čase a výmere dovolenky vás musí informovať písomne.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Zamestnávateľ s vami musí uzatvoriť písomnú dohodu, ktorá obsahuje minimálne tieto informácie: deň začatia a skončenia vyslania, druh práce počas vyslania, miesto výkonu práce počas vyslania, mzdové podmienky počas vyslania. Pri vyslaní, ktorým je cezhraničné dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi, musí uvedené náležitosti obsahovať aj dohoda o dočasnom pridelení.
Slovenský Zákonník práce upravuje cezhraničné dočasné pridelenie ako jednu z foriem vyslania v § 5 ods. 4 písm. c). Domáci zamestnávateľ môže cezhranične dočasne prideliť zamestnanca za súčasného dodržania pravidiel upravených v § 58 a nasl. Zákonníka práce.
Zákonník práce v § 58 ods. 6 hovorí, že „Dočasné pridelenie možno dohodnúť najdlhšie na 24 mesiacov.“ Nakoľko vyslanie podľa § 5 ods. 6 Zákonníka práce zahŕňa aj (cezhraničné) dočasné pridelenie (viac pozri: Definícia agentúry dočasného zamestnávania, pojdem vyslanie a dočasné pridelenie), vyvstala otázka, či sa aj na dočasné pridelenie formou vyslania vzťahuje dané obmedzenie. Domáci zamestnávateľ pri určení dĺžky cezhraničného pridelenia zároveň musí brať do úvahy aj limitácie vyplývajúce z legislatívy štátu, do ktorého bude dočasne prideľovať svojich zamestnancov.
Smernica o vysielaní zamestnancov č. 96/71 v článku 3 ods. 1 písm. d) ustanovuje povinnosť členských štátov zabezpečiť, že agentúry dočasného zamestnávania poskytujúce svoje služby z iného členského štátu budú dodržiavať rovnaké pravidlá a obmedzenia dočasného prideľovania.
Zároveň v povolení na vykonávanie činnosti sa uvádza kraj, v ktorom bude ADZ pôsobiť. ADZ by vždy mala realizovať aj dočasné pridelenie v SR, pretože ak by bola zameraná len na vysielanie zamestnancov, mohla vzbudiť aj pozornosť orgánov iných štátov z dôvodu, či ide o subjekt, ktorý je tzv. skutočne usadený v SR, t.j. cieľom vzniku takejto ADZ nie je obísť pracovnoprávne a iné predpisy štátu vyslania.
Ak slovenský zamestnávateľ vysiela zamestnanca pracovať do zahraničia, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. Zamestnanec a vysielajúci zamestnávateľ sa môžu taktiež dohodnúť na základe zásady výhodnosti, aké rozhodné právo použijú v príslušnom pracovnoprávnom vzťahu nad rámec tzv. tvrdého jadra pracovných podmienok.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) vo svojich ustanoveniach vyjadruje obmedzenie slobodnej voľby rozhodného práva. Napr. v článku 8 ods.
Novela Zákonníka práce obmedzila dĺžku vyslania zamestnancov, odlíšilo sa tzv. „krátkodobé vyslanie“ (do 12 alebo 18 mesiacov), kde sa aplikuje pracovné právo SR len v obmedzenom rozsahu tvrdého jadra a tzv. „dlhodobé vyslanie“ (nad 12 alebo 18 mesiacov), kde sa aplikuje takmer celé pracovné právo štátu, v ktorom sa práca vykonáva. Taktiež sa ustanovili pravidlá počítania doby vyslania vo vzťahu k tzv. reťazeniu vyslaní (ak vyslaného zamestnanca na tom istom mieste a s tým istým druhom práce vystrieda iný vyslaný zamestnanec).
Pri vyslaní zamestnanca zo Slovenska do Kanady je potrebné zvážiť administratívne jednoduchšie riešenie z pohľadu zamestnávateľa aj zamestnanca - ponechať pracovný pomer na TPP v centrále na Slovensku a vyslať ho do Kanady alebo uzatvoriť pracovný pomer priamo s kanadskou dcérskou spoločnosťou. Vzhľadom na vízové povinnosti je potrebné hľadať najschodnejšie a administratívne najmenej náročné riešenie.
Vo vzťahu k vyslaniu do Rakúska je dôležité obrátiť sa pre konkrétne informácie týkajúce sa vyslania do Rakúska (t.j. obmedzenie dĺžky vyslania na územie Rakúska) na styčné orgány v Rakúsku. Slovenské právne predpisy a ustanovenie § 58 ods.6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov nie je možné uplatňovať na území Rakúska. Slovenské právne predpisy môžu byť v tomto prípade uplatňované len v prípade sociálneho zabezpečenia.
Je dôležité rozlišovať medzi zahraničnou pracovnou cestou a vyslaním zamestnanca:
Vysielajúci zamestnávateľ je povinný tesne pred vyslaním notifikovať vyslaných zamestnancov. Vo viacerých krajinách sa využíva on-line forma. Zamestnávateľ preukazuje dokladmi (napr. zmluvou o dielo) oprávnenosť vyslania.
Počas doby vyslania pobočka Sociálnej poisťovne kontroluje, či sú aj naďalej splnené všetky podmienky vyslania. Za porušenie povinností ustanovených ZSP môže Sociálna poisťovňa uložiť na základe § 239 ZSP pokutu až do 16 596,96 €. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej ZSP.