Zmluvy Európskej Únie: Kedy boli prijaté a ich význam

Európska únia (EÚ) je dynamický celok, ktorý sa neustále vyvíja a prispôsobuje novým výzvam. Jej právny základ tvoria zmluvy, ktoré definujú ciele, pravidlá a inštitúcie EÚ. Tieto zmluvy prešli v priebehu času viacerými zmenami a doplneniami, aby odrážali meniace sa potreby a ambície európskej integrácie. Tento článok sa zameriava na kľúčové zmluvy EÚ a dátumy ich prijatia, s dôrazom na ich historický a súčasný význam.

Rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami: Od Rímskej zmluvy po súčasnosť

Už viac ako pol storočia sa Európska únia zameriava na cieľ rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami. Už Rímska zmluva (1957) o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva zakotvila v článku 119 (dnes článok 141) princíp rovnakej odmeny za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty. Až do roku 1976 sa tento princíp vnímal skôr ako ekonomický cieľ, ktorého cieľom bolo vyhnúť sa rozdielom v nákladoch na prácu namiesto sociálneho a ľudsko-právneho cieľa. V roku 1976 Európsky súdny dvor v prelomovom prípade Defrenne vs. Sabena rozhodol, že článok 119 má priamy účinok a zakotvil rodovú rovnosť ako základné právo.

Amsterdamská zmluva: Dôraz na ľudské práva a rodovú rovnosť

Amsterdamská zmluva, Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (ZES), prijatá 2. októbra 1997, posilnila dôraz na ľudské práva. Článok 6, odsek 1, deklaruje, že Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom. Podľa Článku 2 sa rodová rovnosť stáva jedným z cieľov EÚ; vo všetkých aktivitách uvedených v článku 1 sa Spoločenstvo zameriava na zamedzenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.

Charta základných práv Európskej únie

Charta základných práv Európskej únie bola prijatá 7. decembra 2000 na summite v Nice a následne vyhlásená 12. decembra 2007 v Štrasburgu Európskym parlamentom, Radou a Komisiou. Podľa článku 6 ods. “1. “Rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania.

Lisabonská zmluva: Aktualizácia a posilnenie EÚ

Lisabonskú zmluvu podpísalo 27 členských štátov Európskej únie 13. decembra 2007 a nadobudla platnosť 1. decembra 2009 po ratifikácii všetkými krajinami EÚ. Táto zmluva mení, dopĺňa a aktualizuje predchádzajúce zmluvy o EÚ. Okrem toho uznáva práva, slobody a zásady stanovené v Charte základných práv, ktorá sa stáva právne záväznou. Zmluva tiež umožňuje pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Článok 2 Lisabonskej zmluvy zdôrazňuje hodnoty, na ktorých je Únia založená: úctu k ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Boj proti domácemu násiliu

Konferencia súhlasí, že vo svojom všeobecnom úsilí odstrániť nerovnosť medzi ženami a mužmi, sa Únia bude vo svojich rôznych politikách zameriavať na boj proti všetkým formám domáceho násilia.

Právo Európskej únie: Systém noriem

Legislatíva Európskej únie je tvorená zmluvami, medzinárodnými dohodami, odvodeným (sekundárnym) právom vydávaným inštitúciami EÚ a judikatúrou Súdneho dvora. Európske právo (aquis) je systém právnych noriem Európskych spoločenstiev, právnych noriem Európskej únie a noriem neprávneho charakteru, na základe ktorých bol dosiahnutý súčasný stav európskej integrácie. Právo Európskych spoločenstiev upravuje problematiku jednotného vnútorného trhu charakteristického voľným pohybom osôb, tovaru, služieb a kapitálu.

Priamy účinok a prednosť práva EÚ

Priamy účinok v práve členského štátu spočíva v priznaní práv a ukladaní povinností priamo a samostatne, bez pomoci iného právneho predpisu, pričom fyzická osoba sa môže následne dovolať konkrétneho právneho aktu Európskych spoločenstiev priamo pred súdom. Vnútroštátne právo, ktoré je s právom Spoločenstiev (komunitárnym právom) v rozpore, je nepoužiteľné a vnútroštátny zákonodarca ho musí bezpodmienečne zrušiť.

Primárne a sekundárne právo

Rozlišuje sa medzi primárnym a sekundárnym právom Spoločenstiev. Ako sekundárne právo Spoločenstiev sa označuje právo, ktoré podľa postupov stanovených v zmluvách prijímajú orgány Spoločenstiev v rámci svojej zmluvne stanovenej právomoci ako svojbytné právo, ku ktorého záväznosti nie je potrebné zvláštne vnútroštátne schvaľovanie alebo uznanie. Ako konštitučné právo Spoločenstiev je primárne právo zásadne nadradené sekundárnemu právu a slúži ako meradlo, či je sekundárne právo stanovené správne.

Rozširovanie EÚ: Zmluva z Nice a vstup Slovenska

Summit v Nice, december 2000. Pred 25 rokmi Európska únia (EÚ) schválila kľúčový dokument, ktorý umožnil jej neskoršie rozšírenie o desať krajín strednej a východnej Európy vrátane Slovenska. Dohoda o inštitucionálnej reforme EÚ bola prijatá na summite vo francúzskom Nice 11. decembra 2000. Zmluvu podpísali ministri zahraničných vecí členských štátov 26. februára 2001 a do platnosti vstúpila 1. februára 2003.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Slovenská republika sa stala členom Európskej únie 1. mája 2004. Príprava Slovenska na vstup do EÚ sa začala oficiálne 4. októbra 1993, keď premiér Vladimír Mečiar podpísal v Luxemburgu dohodu o pridružení SR k EÚ - tzv. asociačnú dohodu.

Sociálne aspekty európskej integrácie

Nové sociálne prístupy a právne relevantné hodnoty sa stali súčasťou Záverov rokovania Európskej rady ako najvyššieho politického orgánu Európskej únie na začiatku marca 2007 (7. - 9. marca 2007 Brusel) a pri príležitosti výročného samitu Európskej rady dňa 25. marca 2007 v Berlíne. Európska rada zvýraznila dôležitosť kvalitných, bezpečných pracovných pozícií, s ktorými sa spájajú pracovné a sociálne práva, najmä právo na účasť na činnosti podnikov, právo na rovné príležitosti a právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Flexikurita a sociálny dialóg

V súčasnosti sa v Európskej únii pracuje intenzívne na príprave podkladov pre hodnotenie sociálnej reality, ktorá má inšpirovať k európskej diskusii o sociálnych otázkach. Súčasťou analýz a stratégií má byť prístup k Oznámeniu o flexikurite, ktorá je kombináciou flexibility trhu práce a sociálnej ochrany. Medzi najfrekventovanejšie hodnoty sociálnej a pracovnej sféry patrí v súčasnosti i ekologická, hospodárska a sociálna kohézia (súdržnosť), ktorú požaduje Rada opätovne posilniť, a to s kľúčovou úlohou sociálneho dialógu a s postavením sociálnych partnerov.

Základné funkcie sociálneho práva Európskej únie

Základnou funkciou sociálneho práva Európskej únie v rámci medzinárodného sociálneho práva je vytvárať normatívny a regulatívny priestor na presadzovanie spoločných hodnôt, ktoré vyjadrujú dosiahnutý stav európskej a svetovej sociálnej a právnej kultúry, najmä rozvoj a ochranu ľudskej dôstojnosti, sociálnej a ekonomickej spravodlivosti, rozvíjanie sociálnych práv a ekonomických práv v systéme ľudských práv, generovanie sociálnej súdržnosti a sociálnej inklúzie atď.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #europskej #unii #bola #prijata