Darovanie a jeho dopad na zákonné dedenie na Slovensku

Darovanie a dedenie sú dva odlišné spôsoby prevodu majetku, ktoré majú svoje špecifiká a dopady na dedičské konanie. Tento článok sa zameriava na analýzu inštitútu darovania, jeho vplyv na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a zákonné dedenie na Slovensku.

Darovanie medzi manželmi a BSM

Určite ste sa už stretli s tým, že si manželia navzájom dávali rôzne dary. Viete však ako funguje darovanie medzi manželmi z hľadiska práva? Umožňuje vôbec slovenský právny poriadok takéto darovanie a aký to má vplyv na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov? Po uzatvorení manželstva vzniká medzi manželmi štandardne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, tzv. BSM. Je však potrebné uviesť, že toto BSM nevzniká momentom uzatvorenia manželstva, ale až nadobudnutím prvej veci do vlastníctva po uzatvorení manželstva. BSM môže vzniknúť napríklad prijatím svadobného daru, ktorý venovali svadobčania mladomanželom.

Ak tretia osoba daruje majetok iba jednému z manželov, tento majetok zostane vo výlučnom vlastníctve obdarovaného manžela. Podľa Občianskeho zákonníka totiž platí, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, avšak s výnimkou vecí, ktoré jeden z manželov získal dedičstvom alebo darom. Ukážeme si to na príklade: Anna a Jozef sú manželia. Adrián je Jozefov kamarát. Adrián daruje Jozefovi mobil do jeho výlučného vlastníctva, pričom Jozef tento dar prijme. V takomto prípade daný mobil, ktorý Jozef dostal od Adriána, patrí len Jozefovi. Anna naň nemá žiaden právny nárok. Situácia by sa zmenila, ak by Adrián obdaroval Jozefa a aj Annu.

Pokiaľ ide o darovanie medzi manželmi navzájom, situácia je iná. Vráťme sa naspäť k príkladu: Jozef kúpil Anne kuchynský robot a daroval jej ho. Keďže Jozef a Anna sú manželmi a príjmy, ktoré dostávajú na svoje účty, sú príjmami patriacimi do BSM, tak kuchynský robot nie je len Annin, ale aj Jozefov. Darovanie medzi manželmi je v takomto prípade zakázané, keďže ide o darovanie veci, ktorá už patrí do BSM. Darovanie medzi manželmi je možné iba v prípade, ak jeden manžel daruje druhému vec, ktorá patrí do jeho výlučného vlastníctva alebo ktorú kúpil z vlastných zdrojov, teda zo zdrojov, ktoré nepatria do BSM. Do BSM pritom nepatrí napríklad majetok, ktorý niektorý z manželov získal pred uzatvorením manželstva, veci získané dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.

Darovanie a dedičské právo

Dedičské právo je upravené v zákonných ustanoveniach § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka. Jednou zo základných zásad slovenského dedičského práva je to, že k prechodu práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva, dochádza smrťou fyzickej osoby. Túto zomrelú osobu zákon označuje za poručiteľa. Nadobudnutie dedičstva predstavuje tzv. univerzálnu sukcesiu, čo znamená prechod všetkých práv (aktív) a povinností (pasív) poručiteľa do majetku dediča.

Prečítajte si tiež: Podmienky darovania oblečenia (Charita Martin)

Podľa spomenutého zákonného ustanovenia pritom platí, že: „(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. (2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Do prvej dedičskej skupiny teda patrí najbližšia rodina poručiteľa, t.j. manžel alebo manželka poručiteľa a jeho deti (resp. potomkovia). Vo vzťahu k deťom, resp. potomkom je však nutné poznamenať, že priamo zákon upravuje tzv. právo reprezentácie, čo zjednodušene povedané znamená, že ak dieťa poručiteľa zomrie skôr než samotný poručiteľ, na miesto tohto zosnulého dieťaťa nastupujú pri dedení jeho deti (t.j. Manžel alebo manželka poručiteľa dedí v prvej skupine zákonných dedičov iba za predpokladu, že manželstvo v čase smrti poručiteľa existovalo. V prvej skupine sú popri manželovi alebo manželke poručiteľa povolané dediť všetky poručiteľove deti, a to bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo manželstva.

Problémom však je to, že ak poručiteľ ešte pred smrťou previedol majetok, ktorý by inak patril do dedičstva, na inú osobu. Pritom nie je vylúčené, aby poručiteľ počas svojho života disponoval svojim majetkom podľa jeho slobodnej vôle, a teda napríklad ho previedol len na jedného z potomkov. Preto ak došlo k platnému prevodu, tzn. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, túto by bolo možné napadnúť v zásade len vtedy, ak by vykazovala nejakú vadu. Mohlo by ísť napríklad aj o nedostatok spôsobilosti na právne úkony na strane poručiteľa. V danej súvislosti však treba skonštatovať aj to, že ak by ste chceli darovaciu zmluvu napadnúť žalobou na určenie jej neplatnosti, dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, ktorá by mala spôsobiť neplatnosť zmluvy, by zaťažovalo Vás, ako žalobcu. Samotná skutočnosť, že ak by k darovaniu nedošlo, tak by ste byt, resp.

Vplyv darovania na dedičské konanie

Darovanie za života poručiteľa má vplyv na dedenie. Táto skutočnosť je korigovaná v rámci inštitútu započítania daru na dedičský podiel (tzv. kolácia) obdarovaného dediča, čim dochádza fakticky k zníženiu jeho dedičského podielu - z uvedeného vyplýva, že aj na darovanie uskutočnené za života darcu sa prihliada pri prerozdelení majetku v rámci dedičského konania, čím sa tento inštitút svojimi účinkami približuje inštitútu tzv.

Kolácia je upravená v ustanovení § 484 OZ, podľa ktorého „Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Príklad kolácie: Po poručiteľovi ostali štyria dedičia bez zanechania závetu z toho manžel a tri deti. V danom prípade dedia zo zákona v prvej dedičskej skupine rovným dielom. Jedno z detí však za života poručiteľa dostalo do daru nehnuteľnosť za 100.000 eur. Majetok po poručiteľovi po odpočítaní dlhov je vo výške 300.000 Eur. Tzv. kolačná podstata (hodnota dedičstva + dary, ktoré majú byť započítané) je v tomto prípade 400.000 eur. Z tejto kolačnej podstaty sa vypočítajú dedičské podiely jednotlivých dedičov a od dedičského podielu dediča, ktorý bol obdarovaný, sa odpočíta cena daru, ktorú dostal. Keďže dedičia sú štyria a dedia rovným dielom na každého pripadá 100.000 eur. Nakoľko jedno z detí dostalo neobvyklý dar presahujúci rámec bežného darovania vo výške 100.000 eur, tento dar sa započíta na jeho dedičský podiel, t.j. na tohto dediča nepripadá z dedičstva žiaden majetok.

Dedičia sa totiž v dedičskom konaní medzi sebou môžu vyrovnať dohodou o dedičstve (§ 482 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v ktorej sa samotní dedičia dohodnú, či ku skutočnosti darovania, prípadne v akej miere a akým spôsobom prihliadnu alebo nie. Ak by sa dedičom nepodarilo k dohode dospieť a ak poručiteľ nespísal závet, tak majetok by sa rozdelil podľa zákona a v tomto prípade by NA DAROVANIE BOLO NUTNÉ PRIHLIADAŤ (na základe § 484 Občianskeho zákonníka) a to takým spôsobom, že dedičovi sa do jeho podielu ZAPOČÍTA to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal. A ako sa takéto započítanie uskutočňuje, čo si pod tým možno predstaviť? Čo ak by takýto obdarovaný dedič medzitým zomrel? V takom prípade by na jeho miesto nastúpili jeho potomkovia a aj vo vzťahu k nim by sa muselo započítať darovanie, ktoré poručiteľ uskutočnil voči ich predkovi (zomrelému dedičovi). Teda ak by ste zomreli skôr, ako poručiteľ, tak váš podiel by zdedili vaši dedičia, no aj v ich prípade by bolo nutné prihliadať na dar, ktorý vám poručiteľ dal. Do dedičského podielu sa však nezapočítavajú bežné dary, ale iba také, ktoré nemožno považovať za obvyklé. Darovanie nehnuteľnosti však možno považovať za dar, ktorý presahuje rámec bežného darovania. Len pre komplexnosť uvádzam, že ak by poručiteľ daroval hodnotnejšiu vec vašim deťom, tak tento dar zápočtu nepodlieha. Ešte pre upresnenie aj pre iné prípady, ako je vami posudzovaný doplním, že v prípade, ak by poručiteľ spísal závet (teda dedilo by sa podľa závetu a nie podľa zákona), tak by sa započítanie urobilo iba v nasledujúcich prípadoch: a) ak by dal na to poručiteľ príkaz; alebo b) ak by bol obdarovaný dedič neodôvodnene zvýhodnený oproti neopomenuteľnému dedičovi (t. j. potomkovi poručiteľa). Dôležitá je aj otázka ceny daru: v súdnej praxi prevláda názor (napr. rozsudok NSSR z 26.07.2018, sp. zn. 3 Cdo 40/2017) že dary sa započítajú v cene, ktorú mali v čase darovania (teda nie v čase, keď sa dedičstvo prejednáva), ale súdna prax pripúšťa určité, ale súdna prax pripúšťa určité výnimky z tejto zásady.

Prečítajte si tiež: Adresy charít a možností darovania oblečenia

Ako sa vykonáva započítanie (kolácia)?

Vypočíta sa tzv. kolačná podstata (t. j. celková hodnota dedičstva + dary, ktoré majú byť započítané). Z tejto kolačnej podstaty sa vypočítajú dedičské podiely jednotlivých dedičov a od dedičského podielu dediča, ktorý bol obdarovaný, sa odpočíta cena daru, ktorý dostal. Napríklad dedí sa majetok v hodnote 500 000 EUR, sú traja dedičia - deti poručiteľa, pričom jeden z nich dostal od poručiteľa za jeho života dar, ktorý mal v čase darovania hodnotu 100 000 EUR. Kolačná podstata je teda 500 000 EUR + 100 000 EUR = 600 000 EUR, dedičský podiel každého z dedičov je 1/3, t. j. 200 000 EUR. Z podielu obdarovaného dediča sa odpočíta hodnota daru, ktorý dostal od poručiteľa za jeho života, t. j. 200 000 EUR - 100 000 EUR, on teda z dedičstva dostane len 100 000 EUR. Medzi zostávajúcich dvoch dedičov sa rozdelí zbytok, teda každý z nich dostane 200 000 EUR.

Požiadavka započítania má podľa judikatúry (napr. uznesenie NSČR z 30. 8.2017, sp. zn. 21 Cdo 1531/2016) slúžiť k spravodlivému rozdeleniu majetku dedičov. Jej cieľom je odstrániť, resp. znížiť majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ majú svoj pôvod v majetkových zdrojoch, ktoré dostali od poručiteľa. Účelom tohto inštitútu je teda dosiahnutie aspoň približného či čiastočného vyrovnania hodnoty majetku nadobudnutého jednotlivými dedičmi tak dedičstvom ako aj bezplatným prevodom za života poručiteľa. Pri dedení zo zákona sa započítanie na dedičský podiel uskutočňuje vždy a u všetkých dedičov bez rozdielu (ex offo).

Darovanie a daňové aspekty

Z hľadiska daňových aspektov sú na tom darovanie a dedenie rovnako - podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov tejto dani nepodlieha príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Podľa súčasného právneho stavu platí, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku. Rovnako aj v prípade darovania je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku (§ 9 ods. 1 písm.

V prípade nehnuteľnosti získanej dedením je podmienkou oslobodenia od dane z príjmu skutočnosť, že (i) ide o dediča v priamom rade alebo manžela a (ii) uplynulo minimálne 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa, t.j. poručiteľ bol vlastníkom nehnuteľnosti aspoň 5 rokov pred svojou smrťou.

Náklady spojené s darovaním a dedením

Súdny poplatok za konanie o dedičstve je do 3 319 eur čistej hodnoty dedičstva (po odpočítaní dlhov) 6.50 eur, do 9 958 eur čistej hodnoty dedičstva 16.50 eur a nad 9 958 eur z čistej hodnoty dedičstva 0, 2 %, najviac 165,50 eura (položka 18a prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Teda, čim menej toho poručiteľ zanechá (resp. vyporiada za života), tým nižší bude súdny poplatok, pričom aj pri nulovej hodnote dedičstva je dedič povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.50 eur. Odmena notára ako súdneho komisára za úkony vykonané v konaní o dedičstve, ktoré bolo zastavené, je 13 eur. Súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal majetok. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví (§ 175h ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku; obdobne § 187 a § 188 Civilného mimosporového poriadku). Ak konanie o dedičstve nebolo zastavené, pretože poručiteľ zanechal majetok, resp. majetok viac ako nepatrnej hodnoty, odmena notára sa vypočítava percentuálne odstupňovaným podielom zo všeobecnej hodnoty majetku závislým od výšky majetku, ktorý tvoria iba aktíva bez odpočítania dlhov poručiteľa. Za každých okolností je odmena notára najmenej vo výške 23 eur, pričom k tomu je potrebné prirátať tiež náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (bližšie pozri vyhlášku MS SR č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov). V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát (§ 140 ods. V každom prípade pri nadobudnutí nehnuteľnosti väčšej hodnoty náklady spojené s dedičským konaním prevyšujú náklady spojené s darovaním. Pri darovaní nehnuteľnosti sa platí poplatok za osvedčenie podpisu darcu na darovacej zmluvy (v priemere 2 eurá za osvedčenie podpisu v závislosti od subjektu, ktorý podpis osvedčuje - obec, obvodný úrad alebo notár). Okrem toho sa platí správny poplatok za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktorý je vo výške 66 eur - tento poplatok je možné optimalizovať, ak sa návrh podá elektronicky, v takom prípade je poplatok vo výške 33 eur a v prípade podania oznámenia o zamýšľanom návrh na vklad je možné zníženie ešte o ďalších 15 eur, t.j. výsledná suma tohto správneho poplatku môže klesnúť až na úroveň 18 eur (položka 11 prílohy zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch).

Prečítajte si tiež: Všetko o darovaní krvi a nároku na voľno

Summa summarum prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou darovania vychádza pri úplnej optimalizácii nákladov približne na 20 eur, ak nepočítame s odmenou advokáta v prípade, že zúčastnené strany si dokážu pripraviť darovaciu zmluvu a návrh na vklad svojpomocne. Pri darovacej zmluve je potrebné upozorniť na to, že darovanie je možné len za života darcu, nakoľko darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti je zo zákona absolútne neplatná (§ 628 ods.

Výhody a nevýhody darovania a dedenia

Z pohľadu nadobúdateľa (obdarovaného) je nevýhodou to, že za istých okolností sa darca môže domáhať vrátenia daru, resp. jeho peňažnej ekvivalencie - podľa ustanovenia § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Obdobná je aj právna úprava dedenia, ktorá pozná kategóriu dedičskej nespôsobilosti - podľa ustanovenia § 469 OZ „Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil“.

Darcovi možno odporučiť, aby na svojej strane zohľadnil a posúdil, či sa prípadným darovaním nevystaví nebezpečenstvu trestného stíhania pre poškodzovanie veriteľa podľa § 239 Trestného zákona. Výhodou darovania pre obdarovaného je predovšetkým to, že s výnimkou možnosti vrátenia daru a právnej neúčinnosti darovania voči veriteľom darcu, obdarovaný o tento dar už nemôže prísť - v prípade ponechania na dedenie sa situácia môže rôznymi spôsobmi modifikovať, pričom vlastník môže do svojej smrti s týmto majetkom disponovať, t.j. previesť ho inú osobu, príp. zaťažiť, môže dôjsť taktiež k rozšíreniu okruhu dedičov, vydedeniu, odkázania závetom inému dedičovi a pod. Práve z týchto dôvodov budú mať potomkovia záujem na nadobudnutí majetku ešte za života poručiteľa. Nevýhodou ponechania na dedenie pre potomkov je aj inštitút vydedenia, ktorého dôvody sú vymedzené užším spôsobom oproti dôvodom na vrátenie daru.

Čo do obsahu má závet v podstate rovnaké účinky ako darovacia zmluva - závet možno v tomto smere označiť ako darovanie pre prípad smrti. S ohľadom na náklady spojené s dedením je z tohto hľadiska lepšou alternatívou darovacia zmluva za života darcu. Navyše pre tvorbu závetu sú zákonom ustanovené prísnejšie formálne podmienky pre jeho platnosť. Ďalšou výhodou darovania ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať je to, že darovanie čo do kvantity majetku nie je zákonom nijako limitované - pri závete totiž obmedzuje testamentárnu dispozíciu kategória tzv. neopomenuteľných dedičov. Podľa ustanovenia § 479 OZ „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov“.

Ako bolo vyššie uvedené darovanie nie je na prvý pohľad žiadnym spôsobom obmedzené, t.j. vlastník majetku s ním môže za svojho života voľne nakladať a dokonca ho v celom rozsahu previesť na jedného potomka.

Dedičská zmluva ako novinka v dedičskom práve

Z navrhovaných zmien v dedičskom práve osobne vítam dedičskú zmluvu. To nosné, čo sprevádza všetky tie zmeny, je autonómia vôle poručiteľa. Ja osobne s tým súhlasím, lebo človek, ktorý si nadobudol majetok, by mal ma právo naložiť so svojím majetkom po svojej smrti v zásade ľubovoľne. Toto posilňuje zníženie povinných podielov potomkov, ako aj započítavanie darov do dedičstva len na príkaz poručiteľa. Posilniť autonómiu vôle poručiteľa považujem za spravodlivejšie ako vehementne brániť povinné podiely potomkov argumentom ochrany rodinných vzťahov a generačnej solidarity.

Dedičská zmluva je najzásadnejšou novinkou. Ide o zmluvný záväzok, ktorým poručiteľ povolá dediča. Zaujímavé je, že táto zmluva môže byť aj odplatná. Bežným príkladom je dohoda, že dedič bude poskytovať poručiteľovi zaopatrovaciu rentu alebo osobnú starostlivosť výmenou za to, že zdedí majetok.

tags: #darovanie #vplyv #na #zákonné #dedenie #Slovensko