Zmluva o Európskej únii a jej Implementácia v Slovenskom Právnom Poradí

Tento článok sa zaoberá Zmluvou o Európskej únii a jej vplyvom na slovenské právne predpisy, s dôrazom na princípy publikácie a záväznosti právnych aktov.

Úvod

Integrácia Slovenska do Európskej únie priniesla so sebou potrebu harmonizácie vnútroštátneho práva s právom EÚ. Zmluva o Európskej únii (ďalej len "zmluva") zohráva kľúčovú úlohu v tomto procese. Je dôležité porozumieť, ako sa táto zmluva implementuje do slovenského právneho poriadku a aký má vplyv na platnosť a záväznosť právnych predpisov.

Zbierka zákonov Slovenskej republiky a Úradný vestník EÚ

Ústava Slovenskej republiky konkretizuje ako ústavne relevantnú formu uverejnenia zákona jeho vyhlásenie. Podmienkou formálnej platnosti zákonov je uverejnenie zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Podobný režim sa vzťahuje aj na medzinárodné zmluvy a právne záväzné akty medzinárodnej organizácie. Medzi tieto právne záväzné akty medzinárodnej organizácie bude potrebné zaradiť aj tie právne akty, ktoré z pohľadu práva Európskej únie sú pre Slovenskú republiku záväzné.

Slovenské ústavné publikačné právo je založené na princípe formálnej platnosti všeobecne záväzných právnych predpisov, čo znamená naviazanie platnosti právneho predpisu na jeho formálne uverejnenie. Ústava Slovenskej republiky konkretizuje ako ústavne relevantnú formu uverejnenia zákona jeho vyhlásenie, pričom konkrétny spôsob vyhlásenia upravuje, na základe predmetného ústavného článku, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podmienka formálnej platnosti zákona je teda naplnená jeho uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Podobný režim sa vzťahuje aj na medzinárodné zmluvy a právne záväzné akty medzinárodnej organizácie. Medzi ne budú od 1. mája zaradené aj právne akty Európskej únie.

Úradný vestník EÚ (Official Journal) sa stal od 1. mája súčasťou nášho právneho poriadku. V súčasnosti je vydávaním Official Journal poverený Úrad pre oficiálne publikácie Európskych spoločenstiev, ktorý zabezpečuje tlač i distribúciu oficiálnej verzie úradného vestníka do všetkých členských štátov Európskej únie. Na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu by mal od 1. júla byť na internete voľne prístupný aj neoficiálny text úradného vestníka rozšírený aj o ďalšie právne informácie (pravdepodobne pod názvom Eurolex), ktorého praktické používanie by malo byť zabezpečené v jednotlivých rezortoch. Vzhľadom na porovnateľný význam Zbierky zákonov a úradného vestníka EÚ musí štát zabezpečiť ich porovnateľnú distribúciu. Prístupnosť Official Journal pre slovenské ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a iné orgány subjekty má zabezpečiť ministerstvo spravodlivosti. Zo štátneho rozpočtu na rozširovanie vestníka EÚ pôjde tento rok vyše 4 miliónov korún a v ďalších rokoch sa počíta s 3 miliónmi Sk.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Formálna Platnosť Aktov EÚ a Vnútroštátne Právo

Formálnu platnosť záväzných aktov Európskej únie však nerieši a v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdneho dvora nemôže ani riešiť vnútroštátne právo, ale len právo Európskej únie. V zmysle toho princíp formálnej platnosti záväzných aktov Európskej únie je splnený dňom ich publikácie v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Táto skutočnosť pre členský štát Európskej únie zakladá povinnosť naplniť zmysel formálnej podmienky platnosti právnych predpisov, a ten je v našom právnom poriadku aj vymedzený v § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Pri plnení tejto úlohy by štát mal prijať relevantné opatrenia v úzkej súčinnosti s príslušnými orgánmi Európskej únie, ktoré by v konečnom efekte boli porovnateľné so sprístupnením Zbierky zákonov Slovenskej republiky.

Zverejňovanie Zmlúv a Zodpovednosť

Podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, sa zmluvy povinne zverejňujú. Namiesto zmluvy sa v určených prípadoch vymedzených v § 5a ods. 16. uznesením č. 365 z 1. mája. Informácie, ktoré sa podľa § 8 a nasl. zákona o slobode informácií nesprístupňujú (napr. osobné údaje), sa pri zverejňovaní zmluvy anonymizujú. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako vydavateľ Obchodného vestníka nezodpovedá za zverejnenie údajov, ktoré sa nesprístupňujú.

Povinná osoba, resp. účastník zmluvy, ktorý zasiela zmluvu na zverejnenie v LISTINNEJ PODOBE, vyplní formulár k zmluve. Ak povinná osoba, resp. účastník zmluvy zašle povinne zverejňovanú zmluvu elektronicky, nezasiela ju už v listinnej podobe! V opačnom prípade vydavateľ nezodpovedá za duplicitné zverejnenie tej istej povinne zverejňovanej zmluvy.

Lisabonská Zmluva a jej Ratifikácia

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 13. decembra bola podpísaná v Lisabone Zmluva pozmeňujúca a doplňujúca Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, č. 809 z 10. júla (ďalej len 'zmluvy'). Tieto dve zmluvy majú rovnakú právnu silu.

Prezident Slovenskej republiky zmluvu ratifikoval 26. júna 2008. Ratifikačná listina bola uložená 24. septembra. Zmluva nadobudne platnosť 1. decembra 2009 v súlade s článkom 6 ods. 2. Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť v ten istý deň, t.j. 1. decembra 2009.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Kľúčové Zmeny Zavedené Lisabonskou Zmluvou

Lisabonská zmluva priniesla rozsiahle zmeny do fungovania Európskej únie. Niektoré z kľúčových zmien zahŕňajú:

• Posilnenie Demokratického Princípu: Rozšírenie právomocí Európskeho parlamentu a zapojenie národných parlamentov do rozhodovacieho procesu.
• Zmena Hlasovania v Rade: Od 1. novembra sa uplatňuje nový systém hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Prechodné ustanovenia o vymedzení kvalifikovanej väčšiny uplatniteľné do 31. októbra, ako aj ustanovenia uplatniteľné od 1. novembra.
• Nová Inštitucionálna Štruktúra: Vytvorenie funkcie stáleho predsedu Európskej rady a Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
• Rozšírenie Oblasti Spolupráce: Zahrnutie nových oblastí do právomocí EÚ, ako napríklad energetika, klimatická zmena, vesmírna politika a cestovný ruch.
• Zjednodušenie Rozhodovacieho Procesu: Rozšírenie riadneho legislatívneho postupu (spolurozhodovania) na väčšinu oblastí.
• Posilnená Spolupráca: Zavedenie mechanizmov pre posilnenú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblastiach, kde nie je dosiahnutá dohoda na úrovni celej Únie.

Zásady a Ciele Únie

Zmluva o Európskej únii stanovuje základné zásady a ciele, ktorými sa Únia riadi. Medzi tieto patrí:

• Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie.
• Únia vytvára vnútorný trh. Usiluje sa o trvalo udržateľný rozvoj Európy, ktorý je založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, na vysoko konkurencieschopnom sociálnom trhovom hospodárstve, ktorého cieľom je plná zamestnanosť a sociálny pokrok, a na vysokej úrovni ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia.
• Únia rešpektuje bohatstvo svojej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a dbá na zachovávanie a rozvoj európskeho kultúrneho dedičstva.
• Cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov. Prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnej úcte medzi národmi, k voľnému a spravodlivému obchodu, k odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva.
• Únia vytvára priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb v spojení s primeranými opatreniami týkajúcimi sa kontroly na vonkajších hraniciach, azylu, prisťahovalectva a predchádzania a boja proti trestnej činnosti.

Rozdelenie Kompetencií

Vymedzenie právomocí Únie sa spravuje zásadou prenesenia právomocí. Únia koná iba v medziach právomocí, ktoré jej členské štáty preniesli v zmluvách na dosiahnutie cieľov stanovených v týchto zmluvách. Akékoľvek právomoci, ktoré Únii neboli v zmluvách prenesené, patria členským štátom. Výkon právomocí Únie sa spravuje zásadami subsidiarity a proporcionality.

Implementácia Lisabonskej Zmluvy do Právneho Poradí

Implementácia Lisabonskej zmluvy do slovenského právneho poriadku si vyžiadala zmeny v mnohých oblastiach práva. Tieto zmeny sa týkali ústavného práva, správneho práva, občianskeho práva, trestného práva a ďalších oblastí. Cieľom týchto zmien bolo zabezpečiť súlad slovenského práva s právom EÚ a umožniť efektívne fungovanie Slovenska v rámci Európskej únie.

Zmeny v Jednotlivých Oblastiach Práva

Hospodárska a Menová Politika

Členské štáty koordinujú svoje hospodárske politiky v rámci Únie. Na tento účel Rada prijme opatrenia, najmä rozsiahle usmernenia pre tieto politiky. Na členské štáty, ktorých menou je euro, sa vzťahujú osobitné ustanovenia.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Sociálna Politika

Únia uznáva a podporuje úlohu sociálnych partnerov na úrovni Únie, pričom berie do úvahy rozmanitosť vnútroštátnych systémov. Podporuje dialóg medzi sociálnymi partnermi s cieľom uľahčiť prijatie spoločných dohôd.

Vnútorný Trh

Únia vytvára vnútorný trh. Vnútorný trh zahŕňa priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmlúv.

Priestor Slobody, Bezpečnosti a Spravodlivosti

Únia vytvára priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb v spojení s primeranými opatreniami týkajúcimi sa kontroly na vonkajších hraniciach, azylu, prisťahovalectva a predchádzania a boja proti trestnej činnosti.

Zrušenie Článkov a Nahradenie Textov

Zmluva o Európskej únii prešla rozsiahlymi zmenami, ktoré zahŕňali zrušenie niektorých článkov a nahradenie textov. Napríklad, články 1 a 2 boli vypustené, a text článku 4 sa stal článkom 97b. Tieto zmeny mali za cieľ zjednodušiť a sprehľadniť zmluvu, ako aj prispôsobiť ju novým výzvam a cieľom Únie.

tags: #zmluva #o #europskej #unii #vestnik #zbierka