Zmluva o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi a jej význam pre Slovensko

Uzatvorenie zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou bolo podnetom pre ostatné registrované cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku, aby upravili vzťahy so štátom. Cítili sa byť nerovnocenné vo vzťahu ku gréckokatolíckej a rímskokatolíckej cirkvi, ktorých vzťah k štátu upravovala táto zmluva. Pod vedením Ekumenickej rady cirkví v SR a generálneho biskupa ECAV na Slovensku sa dohodli pripraviť spoločnú základnú zmluvu so štátom podľa vzoru zmluvy medzi SR a Svätou stolicou.

Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou: Rámec vzájomných vzťahov

Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou je štandardnou medzinárodnou zmluvou, na uzavretie ktorej sa vzťahujú všetky príslušné právne predpisy SR, najmä Ústava SR. Z procesného hľadiska ide o politickú medzinárodnú zmluvu prezidentského typu, ktorá po podpise na základe rozhodnutia vlády SR vyžaduje ratifikáciu slovenským prezidentom s predchádzajúcim súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky. Po obsahovej stránke predstavuje komplexnú rámcovú úpravu právnych vzťahov medzi Svätou stolicou a SR, ako aj medzi SR a Katolíckou cirkvou.

Za SR je gestorom Základnej zmluvy Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Zo strany Svätej stolice túto problematiku upravujú príslušné normy kánonického práva (kódexy oboch obradov).

História a proces uzatvorenia zmluvy

16. novembra 1999 bola v Bratislave ministrom zahraničných vecí SR Eduardom Kukanom a apoštolským nunciom v SR L. Dossenom Základná zmluva technicky parafovaná. Podpísaná bola vo Vatikáne 24. novembra 2000 predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom a štátnym tajomníkom Jeho Svätosti J. Em. Kardinálom A. Sodanom. 30. novembra 2000, uznesením č. 1159, vyslovila súhlas so Základnou zmluvou aj NRSR. Základná zmluva nadobudla platnosť až ratifikáciou prezidenta SR a následnou výmenou ratifikačných listín medzi štátnym tajomníkom Jeho Svätosti J. Em. Kardinálom A. Sodanom a prezidentom SR R. Schusterom vo Vatikáne, dňa 18. decembra 2000. Slovenská zmluva bola uzatvorená ako v poradí 137. vo svete. Publikovaná bola 23. augusta 2001 pod č. 326/2001 Z. z.

Svätá stolica ako subjekt medzinárodného práva

Pred bližším obsahom a charakteristikou tejto zmluvy je potrebné vysvetliť, čo vlastne pojem Svätá stolica predstavuje. Vyskytujú sa aj názory, ktoré považujú Svätú stolicu a Vatikánsky štát ako identické subjekty. Svätá stolica, ale nie je štát, je subjektom medzinárodného práva sui generis a vznikla ešte pred existenciou Vatikánskeho štátu. Vo vzťahu ku Katolíckej cirkvi je Svätá stolica jej najvyšším a štatutárnym zástupcom vystupujúcim v jej mene, zároveň ostáva sama o sebe osobitným subjektom medzinárodného práva a stranou medzinárodných zmlúv a vystupuje v medzinárodných vzťahoch vo svojom mene. Svätá stolica je zmluvnou stranou Základnej zmluvy a záväzky prijíma vo svojom mene i v mene Katolíckej cirkvi, v určitých prípadoch iba v mene partikulárnej Katolíckej cirkvi, pôsobiacej na území daného štátu. Svätá stolica teda nie je len samostatným medzinárodnoprávnym subjektom, ale aj zložkou Katolíckej cirkvi. Preto právo uznané Katolíckej cirkvi je súčasne právom priznaným aj Svätej stolici. Obrátene táto zásada neplatí, výnimku tvoria iba delegácie zo strany Svätej stolice.

Obsah a význam Základnej zmluvy

Základná zmluva je v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Súčasťou tejto zmluvy je aj schválenie ďalších štyroch rámcových zmlúv medzi SR a Svätou stolicou:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• Pastoračná činnosť v armáde a polícií (čl. 14 ods. 3).
• Školstvo a vyučovanie náboženstva (čl. 13 ods. 6).
• Finančné zabezpečenie Katolíckej cirkvi (čl. 20 ods. 1).
• Uplatnenie výhrad vo svedomí (čl. 7).

Ako prvá bola podpísaná Zmluva medzi SR a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR, ktorá bola uverejnená pod číslom 648/2002 Z. z. Na jej základe sa konštituoval Ordinariát ozbrojených síl v SR, teda osobitná arcidiecéza na čele s biskupom pre armádu, políciu a väzenstvo. Ďalšia bola Zmluva medzi SR a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní publikovaná v Zbierke zákonov SR formou Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 394/2004 Z. z.

Zmluva o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi: Nedokončený proces

Treťou v poradí je Zmluva medzi SR a Svätou stolicou o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi, ktorá mala ustanoviť, v akej miere bude štát uvedenú cirkev dotovať. Táto zmluva doteraz nie je schválená. Predchádzať by jej mala komplexná úprava financovania všetkých cirkví a náboženských spoločností prostredníctvom nového zákona o ich finančnom zabezpečení.

Zmluva o práve uplatňovať výhrady vo svedomí: Kontroverzná téma

Návrh Zmluvy o práve uplatňovať výhrady vo svedomí určuje rozsah a podmienky realizácie tohto práva. Výhrada vo svedomí sa bude uplatňovať iba v súlade s tým, čo určuje zmluva, pričom sa upriamuje na tieto sféry: zdravotníctvo, oblasť činnosti v ozbrojených silách, oblasť súdnictva, oblasť výchovy a vzdelávania a oblasť životného prostredia alebo bezpečnosti práce. Táto zmluva ale vyvoláva medzi politikmi, ako aj medzi verejnosťou rozporuplné reakcie. Viacerí tvrdia, že táto zmluva je diskriminačná a dáva viac práv katolíkom ako ostatným občanom. Proces jej schvaľovania nie je stále ukončený, a aj keď pred každým volebným obdobím býva pomerne diskutovanou témou, doteraz sa v rozložení daných politických strán v parlamente na Slovensku nepodarilo nájsť jej optimálne znenie, či podobu, ktorá by vyhovovala.

Zmluva medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami

Aby sa vyhovelo požiadavkám nekatolíckych cirkví na Slovensku, týkajúce sa rovnosti týchto inštitúcií s právami a postavením Katolíckej cirkvi vychádzajúcich zo Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou, bolo potrebné novelizovať platný zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení náboženských spoločností. Novelizácia vyšla v Zbierke zákonov pod číslom 394/2000. V zmysle § 4 ods. 5 tejto novely môžu tieto cirkvi a náboženské spoločnosti uzatvárať zmluvy so štátom. 11 cirkví a náboženských spoločností túto možnosť aj využilo a pripravilo návrh takejto zmluvy, ktorú schválili ich najvyššie orgány. Na základe rokovaní medzi poverenými zástupcami cirkví a vtedajším predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom, predložil 3. júla 2001 predseda Ekumenickej rady cirkví v SR Július Filo návrh zmluvy ministrovi kultúry Milanovi Kňažkovi. Po viacerých pripomienkach a úpravách, dňa 14. marca 2002 NRSR so súhlasom vzala na vedomie text tejto zmluvy. Za účasti prezidenta SR, predsedu NRSR, predsedu vlády SR a štatutárnych zástupcov dotknutých cirkví a náboženských spoločností bola dňa 14. marca 2002 podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a následne publikovaná v Zbierke zákonov pod číslom 250/2002 Z. z.

Podľa Čeplíkovej je v porovnaní so Základnou zmluvou medzi SR a Svätou stolicou Zmluva medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami vnútroštátnou zmluvou normatívneho charakteru sui generis, keďže tieto nie sú subjektmi medzinárodného práva. Zmluva súhrne formuluje právne postavenie ďalších registrovaných cirkví a náboženských spoločností na Slovensku. Dobrovičová tvrdí, že v podmienkach SR je táto zmluva výrazne atypická. Ide o nový druh vnútroštátnej zmluvy a podľa vyjadrenia hlavného experta pre prípravu tejto zmluvy, D. Dušana, je to zmluva sui generis. Zmluva tiež predpokladá uzatváranie osobitných, čiastkových zmlúv medzi štátom a týmito cirkvami v oblasti školstva, finančného zabezpečenia, výkonu pastoračnej služby v ozbrojených silách a policajných zboroch, či uplatňovania výhrad vo svedomí. Dňa 21. augusta 2003, uznesením č. 794, vláda schválila Dohodu medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Aktuálny stav a výzvy

Katolícka cirkev na Slovensku podľa predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Bernarda Bobera "klope politikom na dvere" v súvislosti s uzavretím zostávajúcich dvoch osobitných zmlúv medzi SR a Svätou stolicou. Predovšetkým ide o zmluvu o výhrade vo svedomí, ktorú sa SR v minulosti zaviazala uzavrieť, ale doteraz sa tak nestalo.

Záväzok uzavrieť osobitnú zmluvu o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi a zmluvu ustanovujúcu rozsah a podmienky uplatnenia výhrady vo svedomí, vyplýva zo Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná ešte pred 25 rokmi. Pri príležitosti tohto výročia sa uskutočnilo medzinárodné odborné sympózium.

Bober prirovnal vzťah štátu a cirkvi k paralelným koľajam, ktoré musia spolupracovať v prospech spoločnosti. Cieľom partnerstva je vytvárať spoločenstvo založené na slobode, pravde a spravodlivosti, kde štátne a cirkevné zákony vzájomne podporujú spoločné dobro. Arcibiskup Bober potvrdil, že existuje prísľub zo strany predsedu vlády ohľadom legislatívneho riešenia otázky výhrady vo svedomí a financovania cirkví a cirkev očakáva, kedy nastane vhodný čas na jeho naplnenie.

Základná zmluva spred 25 rokov vytvára rámec vzťahov medzi SR a Svätou stolicou a zakotvuje právne postavenie Katolíckej cirkvi na Slovensku. Nadväzujú na ňu zmluvy o katolíckej výchove a vzdelávaní a o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR, ktoré boli následne uzatvárané.

Pohľad Vatikánu

Vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi arcibiskup Paul Richard Gallagher zdôraznil, že základná zmluva je aj po štvrťstoročí mimoriadne užitočná a stále platná. Podľa jeho slov zmluva vytvára základný právny rámec, v ktorom občania cítia podporu cirkvi a zároveň je rešpektovaná ich dôstojnosť ako veriacich aj občanov.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Gallagher upozornil, že v dnešnom nepokojnom svete je dôležité, aby cirkev prinášala nádej a sústredila sa na službu celému ľudstvu, s osobitným dôrazom na mladých. Štáty a civilné spoločnosti by podľa neho mali podporovať všetky iniciatívy, ktoré prispievajú k spoločnému dobru.

Vatikánsky diplomat reagoval aj na otázku o možnej návšteve Leva XIV. na Slovensku.

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Marek Eštok v príhovore na začiatku sympózia ocenil konštruktívny prístup Svätej stolice k niektorým požiadavkám SR, ktoré súvisia s vykonávaním základnej zmluvy. Vzťahy medzi SR a Svätou stolicou označil za nadštandardné s vysokou intenzitou politického dialógu.

Príhovor arcibiskupa Paula Richarda Gallaghera na sympóziu v Bratislave

Arcibiskup Gallagher vo svojom príhovore zdôraznil, že dohoda vytvorila rámec spolupráce pre spoločné dobro, ktorý slúži vzťahom medzi Svätou stolicou a Slovenskom už štvrťstoročie. Zároveň pripomenul, že každý právny nástroj je živý a niektoré z jeho ustanovení si stále vyžadujú ďalšie implementovanie a interpretáciu. Vyjadril uznanie za prácu komisií Svätej stolice, Konferencie biskupov Slovenska a orgánov Slovenskej republiky, ktoré sa naďalej konštruktívne angažujú v tomto procese, vedené spoločnou túžbou dosiahnuť riešenia.

Gallagher zasadil Základnú dohodu do širšieho kontextu zmlúv a konkordátov, ktoré sú už dlho charakteristickým rysom diplomacie Svätej stolice. Zdôraznil, že tieto dohody sa postupne vyvíjali ako nástroje regulujúce právny status cirkvi a pastoračnú činnosť v rôznych politických kontextoch a stali sa nástrojmi dôvery a kontinuity, ktorých cieľom bolo zabezpečiť stabilitu vo vzťahoch medzi Svätou stolicou a štátmi napriek meniacim sa vládam a politickým okolnostiam.

V kontexte oslabovania multilateralizmu a diplomacie založenej na dialógu arcibiskup Gallagher zdôraznil, že Svätá stolica chápe svoje diplomatické angažovanie ako službu ľudskej dôstojnosti a spoločného dobra, pričom hľadá slobodu potrebnú na to, aby cirkev mohla plniť svoje poslanie a slúžiť veriacim v rôznych geopolitických kontextoch.

Z tohto hľadiska je diplomacia Svätej stolice nástrojom jednoty, ktorý podporuje dialóg, vzájomné porozumenie a spoluprácu medzi národmi a ľuďmi, s cieľom podporovať mier a spravodlivosť.

Kľúčové ustanovenia Základnej zmluvy

Základná zmluva zakotvuje niekoľko kľúčových ustanovení, ktoré upravujú vzťahy medzi štátom a Katolíckou cirkvou na Slovensku:

• Právo Katolíckej cirkvi zriaďovať právnické osoby: Slovenská republika garantuje ochranu ich majetku a slobodu ich pôsobenia.
• Nedotknuteľnosť posvätných miest: Slovenská republika garantuje nedotknuteľnosť posvätných miest, ktoré sú v súlade s kánonickým právom určené na vykonávanie náboženských úkonov. Výnimka sa pripúšťa len v prípade bezprostredného ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku, a ak nie je možné vopred získať súhlas Katolíckej cirkvi.
• Informovanie o menovaní biskupov: Informáciu o mene a priezvisku osoby, ktorá má byť vymenovaná za biskupa, alebo informáciu o preložení a odvolaní biskupa dá Svätá stolica na vedomie pred jej zverejnením dôverným spôsobom Slovenskej republike.
• Právo na uplatňovanie výhrad vo svedomí: Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi.
• Nedotknuteľnosť spovedného tajomstva: Spovedné tajomstvo je nedotknuteľné.
• Manželstvo uzavreté podľa kánonického práva: Manželstvo uzavreté podľa kánonického práva, ktoré spĺňa aj podmienky uzavretia manželstva ustanovené právnym poriadkom Slovenskej republiky má na území Slovenskej republiky rovnaké právne postavenie a účinky ako manželstvo uzavreté občianskou formou.
• Starostlivosť o deti a ich výchova: Starostlivosť o deti a ich výchova je právom a povinnosťou rodičov. Rodičia a iné osoby a zariadenia majú právo na katolícku výchovu a vzdelávanie.
• Katolícke školy a školské zariadenia: Katolícke školy a školské zariadenia majú rovnaké postavenie ako štátne školy a školské zariadenia a sú neoddeliteľnou a rovnocennou súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky.
• Vyučovanie náboženstva: Katolícka cirkev má právo vyučovať náboženstvo na všetkých školách a školských zariadeniach, ktoré sú súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky.
• Pastoračná činnosť: Katolícka cirkev má právo vykonávať pastoračnú, duchovnú, vzdelávaciu a výchovnú činnosť vo všetkých štátnych zariadeniach.
• Vzdelávacia, výchovná, vedecko-výskumná, misijná, charitatívna, zdravotnícka a sociálna činnosť: Katolícka cirkev má právo vykonávať túto činnosť a Svätá stolica garantuje, že Katolícka cirkev sa bude podieľať na finančnom zabezpečení týchto zariadení.
• Nadobúdanie vlastníckeho práva: Katolícka cirkev môže nadobúdať vlastnícke právo k hnuteľným i nehnuteľným hmotným veciam, ako aj k nehmotným veciam, a má právo tieto veci scudzovať.
• Organizovanie kostolných zbierok: Katolícka cirkev má právo organizovať kostolné zbierky.
• Udržiavanie a obnova kultúrnych pamiatok: Zmluvné strany sa budú podieľať na udržiavaní a obnove nehnuteľností, ku ktorým má vlastnícke právo Katolícka cirkev a ktoré sú kultúrnymi pamiatkami.

Kontroverzie a kritika

Základná zmluva a s ňou súvisiace zmluvy vyvolávajú aj kritiku a kontroverzie. Niektorí právnici a politológovia tvrdia, že Katolícka cirkev má vďaka týmto zmluvám privilegované postavenie v porovnaní s ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Kritizované sú najmä ustanovenia o finančnom zabezpečení, vyučovaní náboženstva na školách a uplatňovaní výhrad vo svedomí.

tags: #zmluva #o #financnom #zabezpeceni #Katolíckej #cirkvi