Flexibilný pracovný čas: Vzor a aspekty

Flexibilný pracovný čas sa stáva čoraz populárnejším riešením pre zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí hľadajú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Hoci pojem flexibilný pracovný čas nie je priamo definovaný v Zákonníku práce, tento zákon upravuje viacero flexibilných foriem práce. Najčastejšie sa s flexibilným pracovným časom stotožňuje pružný pracovný čas, ktorý si v tomto článku priblížime.

Pružný pracovný čas podľa Zákonníka práce

Zákonník práce definuje pružný pracovný čas ako spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť po dohode so zástupcami zamestnancov alebo na základe kolektívnej zmluvy. Pružný pracovný čas zamestnanca sa obvykle skladá z voliteľného pracovného času a základného pracovného času.

Voliteľný a základný pracovný čas

Voliteľný pracovný čas je časový úsek, v rámci ktorého je zamestnanec oprávnený sám si zvoliť začiatok a prípadne aj koniec pracovného času. Medzi dva úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom zamestnanec je povinný byť na pracovisku, ide o základný pracovný čas. Zamestnanec je však oprávnený sám si zvoliť začiatok a koniec pracovného času len v rámci voliteľného pracovného času.

Iné pružné pracovné obdobia

Zamestnávateľ je oprávnený po dohode so zástupcami zamestnancov alebo na základe kolektívnej zmluvy určiť si aj iné pružné pracovné obdobie, akým je pružný pracovný deň, pružný pracovný týždeň alebo štvortýždňové pružné pracovné obdobie. V prípade týždenného pružného pracovného času si zamestnanec volí začiatok aj koniec pracovnej zmeny. Pri týždennom pružnom pracovnom čase nemá zamestnanec stanovenú dĺžku dennej zmeny, ale iba dobu povinnej prítomnosti na pracovisku zamestnávateľa. Zostatok týždenného pracovného času odpracuje zamestnanec podľa vlastného rozhodnutia. Pri pružnom štvortýždňovom pracovnom období si zamestnanec volí začiatok a koniec pracovnej zmeny. Je povinný byť na pracovisku v základnom pracovnom čase. Pracovný čas určený zamestnávateľom musí odpracovať v rámci 4 týždňov. Dĺžka pracovnej zmeny pri pružnom pracovnom čase môže byť najviac 12 hodín.

Prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase

V súvislosti s prekážkami v práci pri pružnom pracovnom čase Zákonník práce v § 143 ods. upravuje ich posudzovanie. Prekážky v práci na strane zamestnanca sa pri uplatnení pružného pracovného času posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V prípade, ak prekážky v práci u zamestnanca zasiahnu do voliteľného pracovného času považujú sa za ospravedlnenú neúčasť v práci bez náhrady mzdy v zmysle § 143 ods. V prípade prekážok v práci na strane zamestnávateľa Zákonník práce v § 143 ods. stanovuje, ako sa postupuje. Prestávky na odpočinok a jedenie sa poskytujú zásadne v základnom pracovnom čase, teda v dobe povinnej prítomnosti zamestnanca na pracovisku, spravidla po troch hodinách od jej začiatku.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) pri flexibilných formách zamestnávania

Aj pri flexibilných formách zamestnávania majú zamestnanci právo na zaistenie BOZP. Zamestnávatelia sú povinní svojim zamestnancom vytvárať bezpečné a zdravie neohrozujúce pracovné podmienky a zodpovedajú za vzniknutú škodu pri plnení pracovných úloh. Podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky má každý zamestnanec právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a v rámci nich aj na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci (BOZP).

Základné princípy BOZP

V súlade s ústavou, so základným pracovným kódexom - Zákonníkom práce - i zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o BOZP) platí, že jedinečným a spoločným pri všetkých formách zamestnávania, teda štandardnom aj pri flexibilných, je pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Základné zásady Zákonníka práce upravujú zamestnancom právo na zaistenie BOZP a zamestnávateľom povinnosť utvárať pre zamestnancov pracovné podmienky, ktoré umožňujú (aj z hľadiska BOZP) čo najlepší výkon práce. Tieto povinnosti sú zamestnávatelia povinní plniť odo dňa vzniku pracovného pomeru. Základný princíp BOZP ustanovuje vo svojej šiestej časti Zákonník práce, podľa ktorého každý zamestnávateľ je v rozsahu jeho pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať BOZP každému svojmu zamestnancovi a na ten účel je zamestnávateľ povinný vykonávať všetky potrebné opatrenia. Konkrétne práva a povinnosti v BOZP priamo i nepriamo ďalej upravuje rad ustanovení Zákonníka práce, súbor osobitných zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP.

Legislatíva upravujúca BOZP

Medzi dôležité právne predpisy patrí zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rad nariadení vlády Slovenskej republiky regulujúcich bezpečnostné a zdravotné požiadavky pre určité tematické okruhy, napr. súbor slovenských technických noriem vrátane harmonizovaných, ktoré upravujú podrobnosti pre rôzne úseky BOZP, napr. Požiadavky na zaistenie BOZP ustanovené Zákonníkom práce, zákonom o BOZP, zákonom č. 355/2007 Z. z. a ich vykonávacími predpismi sa teda vzťahujú na oba subjekty pracovnoprávnych vzťahov a obdobných pracovných vzťahov, teda na zamestnávajúcich a na zamestnávaných.

Kto je zamestnávateľ a zamestnanec?

• Zamestnávateľom je každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu (na základe pracovnej zmluvy podľa Zákonníka práce alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa § 223 a nasledujúcich Zákonníka práce) alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. v služobnom pomere vojaka, policajta a iných štátnych zamestnancov) zamestnáva čo i len jednu inú fyzickú osobu.
• Zamestnancom je každá fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu a tiež v obdobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

Aj zamestnanci pri výkone práce počas týchto situácií musia mať v plnom rozsahu zaručenú ochranu života a zdravia a zamestnávatelia sú teda povinní zabezpečiť vykonanie príslušných opatrení na zaistenie BOZP. Flexibilné formy zamestnávania sú realizované tiež na základe pracovnoprávneho vzťahu a platia pre ne teda všetky tie isté požiadavky na zaistenie BOZP ako pre zamestnávanie na základe štandardného pracovného pomeru podľa Zákonníka práce.

Domácka práca a telepráca

Domácku prácu vykonáva zamestnanec v rámci pracovného pomeru doma alebo na inom mieste dohodnutom so zamestnávateľom. Pracovné podmienky zamestnancov pri domáckej práci a telepráci nesmú byť nevýhodnejšie v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Dočasné pridelenie zamestnancov

Dočasne prideleným zamestnancom je ten zamestnanec, ktorého jeho zamestnávateľ na základe predchádzajúcej písomnej dohody a na určitý vymedzený čas pridelil na výkon práce k inému tzv. užívateľskému zamestnávateľovi. Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa, okrem iných, vzťahujú aj ustanovenia šiestej časti (§ 146 až § 150) Zákonníka práce, tzn. o BOZP.

Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca v oblasti BOZP

V záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci je BOZP súčasťou každého flexibilného pracovnoprávneho vzťahu. Cieľom je zabezpečiť, aby pri flexibilných formách zamestnávania nebolo poškodené fyzické ani psychické zdravie zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať, aby prácu vykonávali zdravotne spôsobilí a odborne spôsobilí zamestnanci, musí riadiť bezpečný stav a používanie pracovných prostriedkov, pracovných objektov a priestorov, pracovného ovzdušia a tiež používaných pracovných postupov. Musí pri tom zohľadňovať povahu pracovnej úlohy, dĺžku pracovného času, možné nebezpečné a škodlivé vplyvy na zamestnancov pôsobiacich z okolia pracovného miesta a pod. Zamestnanci musia byť oboznámení (vyškolení) s tými predpismi na zaistenie BOZP a bezpečnými pracovnými postupmi, ktoré musia pri svojej práci dodržiavať (školení musia byť pri nástupe do práce a opakovane najmenej raz za 2 roky, pri zmenách pracovného zaradenia, technológie a pod.), aby tiež boli informovaní o správaní sa a konaní po vzniku mimoriadnej udalosti (napr. tehotné ženy, matky do konca 9. mesiaca). Zamestnávateľ je povinný vykonať súbor preventívnych a ochranných opatrení ustanovených pre všetky pracovné činnosti a pracovné prostredie, napr. Tiež zamestnanci v rámci flexibilných foriem zamestnávania majú pri zaisťovaní BOZP okrem práv aj povinnosti.

Opatrenia na zvládnutie mimoriadnych udalostí

Zamestnávateľ je povinný stanoviť vopred opatrenia na zvládnutie mimoriadnych udalostí (napr. Vznik smrteľného pracovného úrazu a ťažkej ujmy na zdraví podľa § 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov).

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi poškodením zdravia alebo smrťou (pracovný úraz) pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, zodpovedá podľa Zákonníka práce zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere, resp. obdobnom pracovnom vzťahu.

Inšpekcia práce

Úlohy a kompetencie inšpektorátov práce ustanovuje zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. Ak inšpektor práce dozorom zistil vo firme porušenia predpisov, ktoré uviedol do protokolu o výsledku inšpekcie práce, uloží dozorovanému zamestnávateľovi jedno alebo viaceré nápravné opatrenia vrátane primeraných lehôt na ich realizáciu. Ide najmä o rôzne zákazy, pokuty, odobratie oprávnení, preukazov, osvedčení, návrhy a oznámenia iným orgánom. Inšpektoráty práce ukladajú aj pokuty za porušenie pracovnoprávnych predpisov.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Zmeny v definícii závislej práce

Zmeny v prijatom konsolidačnom balíčku majú vplyv aj na textáciu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Predmetný zákon zavádza s účinnosťou od 1. januára 2026 upravenú definíciu pojmu závislá práca.

Definícia závislej práce

Zavedenie definície pojmu závislá práca v texte Zákonníka práce má za cieľ zabrániť tzv. švarcsystému. Závislá práca sa od pojmu podnikanie (čo je činnosť SZČO) líši prostredníctvom znakov uvedených v ust. § 1 Zákonníka práce. Podnikanie je vymedzené zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, resp. SZČO si neuplatňuje prestávky v práci (napr. na obed), ale zamestnanec áno.Definícia platná do 31.12.Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v určenom pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Za zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, koná štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu (napr. konateľ s.r.o., predstavenstvo a.s.). Zamestnávateľ môže na konanie poveriť aj zamestnancov. Vedúci zamestnanci na jednotlivých stupňoch riadenia sú oprávnení v mene zamestnávateľa určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.Definícia platná od 1.1.Text je skrátený. Zmena pojmu závislej práce od 1. 1.

Flexibilita a moderný prístup k práci

Flexibilný pracovný čas predstavuje úpravu prospešnú pre zamestnávateľa, aj keď sa môže zdať, že možnosť rozšírenia voliteľného pracovného času má pre zamestnanca len pozitívny prínos, nakoľko mu umožňuje so svojim časom lepšie a slobodnejšie disponovať. Avšak určenie dĺžky základného pracovného času a voliteľného pracovného času je v kompetencii zamestnávateľa, ku ktorému pristúpi po dohode so zástupcami zamestnancov alebo na základe kolektívnej zmluvy. Zákonník práce predpokladá, že zamestnávateľ nemusí určiť ani základný pracovný čas.

tags: #zmluva #o #flexibilnom #pracovnom #case #vzor