
Článok sa zaoberá problematikou pomoci de minimis v kontexte Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach, pravidlách a aplikácii tejto formy pomoci, pričom sa zohľadňujú relevantné právne predpisy a ich dopady na podniky a členské štáty.
Štátna pomoc je všeobecne zakázaná článkom 107 ods. 1 ZFEÚ, pretože narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru. Avšak, existujú výnimky z tohto zákazu, ktoré sú upravené v článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ. Medzi tieto výnimky patrí aj pomoc de minimis, ktorá nepodlieha notifikačnej povinnosti, pretože nespĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
Podľa článku 107 ZFEÚ sa pravidlá štátnej pomoci vo všeobecnosti uplatňujú len vtedy, keď je príjemcom pomoci "podnik". Podnikom sa rozumie každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na právne postavenie a spôsob jeho financovania. Hospodárskou činnosťou je každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru a/alebo služieb na trhu. Označenie konkrétneho subjektu za podnik teda plne závisí od povahy jeho činnosti.
Členské štáty Európskej únie sú vo všeobecnosti povinné pred poskytnutím štátnej pomoci notifikovať plánované poskytnutie štátnej pomoci Európskej komisii. Právnym predpisom upravujúcim procedurálny postup v oblasti štátnej pomoci je Nariadenie komisie ES č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva Nariadenie č. 659/1999 z 22. marca 1999, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania článku 93 Zmluvy o založení ES.
Poskytovateľom pomoci je ten, kto vykonal právny úkon oprávňujúci príjemcu na získanie pomoci. Príjemcom pomoci je ten, kto vykonáva hospodársku činnosť a v koho prospech bol vykonaný právny úkon, ktorý ho oprávňuje na získanie pomoci.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Podľa Nariadenia Komisie (EÚ) 2023/2831 z 13. decembra 2023 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní EÚ na pomoc de minimis, celková výška pomoci de minimis poskytnutá jednému podniku nesmie presiahnuť 300 000 EUR počas obdobia troch fiškálnych rokov. Toto nariadenie sa vzťahuje na poskytovanie pomoci de minimis vo všetkých sektoroch hospodárstva s výnimkou niektorých vylúčených oblastí.
Na pomoc v sektore prvovýroby poľnohospodárskych produktov sa vzťahuje Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1408/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 ZFEÚ na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva. Toto nariadenie stanovuje, že minimálna pomoc predstavuje pomoc, ktorá neprekročí v prepočte súhrnne 50 000 EUR pre jedného podnikateľa v sektore poľnohospodárskej výroby za obdobie troch fiškálnych rokov. Kumulatívna výška minimálnej pomoci, ktorú členský štát poskytuje podnikom pôsobiacim v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov v období troch fiškálnych rokov, nesmie presiahnuť vnútroštátnu hornú hranicu stanovenú v prílohe I k nariadeniu, pričom pre Slovensko je stanovená jej výška na 56,89 mil. EUR.
Na minimálnu pomoc v sektore rybného hospodárstva sa vzťahuje Nariadenie Komisie č. 717/2014 z 27. júna 2014 o uplatňovaní článkov 107 a 108 ZFEÚ na pomoc de minimis v sektore rybolovu a akvakultúry. Výška minimálnej pomoci, ktorú je možné poskytnúť jedinému podniku v sektore rybolovu a akvakultúry, nesmie presiahnuť 40 000 EUR v priebehu obdobia troch fiškálnych rokov, v prípade, že má členský štát zriadený vnútroštátny centrálny register štátnej a minimálnej pomoci. Kumulatívna výška pomoci, ktorú môže členský štát poskytnúť podnikom pôsobiacim v prvovýrobe produktov rybolovu a akvakultúry v priebehu ľubovoľného obdobia troch fiškálnych rokov, nesmie presiahnuť vnútroštátnu hornú hranicu stanovenú v prílohe nariadenia.
Poskytnutie minimálnej pomoci podľa Nariadenia Komisie (EÚ) 2023/2832 z 13. decembra 2023 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu sa vzťahuje iba na pomoc udelenú na poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Podnik, ktorý je príjemcom pomoci, musí byť písomne alebo v elektronickej podobe poverený službou všeobecného hospodárskeho záujmu, na ktorú sa pomoc poskytuje.
Finančné riaditeľstvo SR vypracovalo Schému minimálnej pomoci DM - 34/2024 (Schéma pomoci de minimis poskytovanej formou úľavy na dani alebo odpustením daňového nedoplatku na dani podľa § 70 alebo formou úľavy zo sankcie alebo odpustenia sankcie podľa § 157 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorá nadobudla platnosť 24.6.2024 a účinnosť 1.7.2024. Existujú aj ďalšie schémy, ako napríklad Schéma DM-12/2018 v znení dodatku č. 2, ktoré upravujú poskytovanie pomoci de minimis formou úľavy na dani alebo odpustením daňového nedoplatku.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Pomoc de minimis nie je štátnou pomocou, pretože nespĺňa všetky kritériá stanovené v čl. 107 ods. 1 ZFEÚ. Medzi tieto kritériá patrí:
Všetky vyššie uvedené kumulatívne kritéria musia byť splnené súčasne.
Podľa čl. 3 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013, sa nariadenie nevzťahuje na pomoc poskytnutú podnikom vo všetkých sektoroch okrem tých, ktoré sú podľa čl. 107 ods. 1 ZFEÚ. Podľa čl. 3 ods. 5 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013, sa pomoc de minimis nesmie použiť na podporu vývozu do tretích krajín alebo členských štátov, a to ani vtedy, ak je pomoc priamo spojená s vyvážanými množstvami, so zriadením a prevádzkou distribučnej siete alebo s inými bežnými vývoznými činnosťami.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe