Skúsenosti s integráciou mentálne postihnutých žiakov do bežnej školy

Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím je komplexná a citlivá téma, ktorá si vyžaduje individuálny prístup. Tento článok sa venuje špecifikám vzdelávania týchto detí v bežnom školskom prostredí, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, od legislatívnych rámcov až po praktické skúsenosti pedagógov.

Úvod do problematiky mentálneho postihnutia

Mentálne postihnutie je definované ako závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie kognitívnych, jazykových, pohybových a sociálnych schopností. Súčasne ide o obmedzenie schopnosti prispôsobiť sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Na Slovensku je podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím dlhodobo vyšší, než je priemer v zahraničí.

Integrácia žiakov s mentálnym postihnutím do bežných škôl

Integrácia žiakov s mentálnym postihnutím do bežných škôl je komplexný proces, ktorý si vyžaduje individuálny prístup a prispôsobenie učiva možnostiam a schopnostiam každého žiaka. V školskom roku 2011/2012 bolo na jednej zo slovenských škôl evidovaných 245 žiakov, z ktorých 32 bolo integrovaných, vrátane 12 žiakov s mentálnym postihnutím.

Legislatíva a systém vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím

Legislatíva v oblasti vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vrátane žiakov s mentálnym postihnutím, prešla v posledných rokoch viacerými zmenami. Dôležité je, aby sa školy a učitelia orientovali v platnej legislatíve a dodržiavali ju.

Školský zákon umožňuje vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím formou integrácie v bežných školách. Žiak v integrácii postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP) alebo podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia (VP). Zákon najprv uvádza IVP a následne aj možnosť iného VP.

Prečítajte si tiež: Recenzie na rehabilitáciu v Prievidzi

Pre žiakov s mentálnym postihnutím sú určené špeciálne vzdelávacie programy, ktoré zohľadňujú ich špecifické potreby a možnosti. Tieto programy sú rozdelené podľa stupňa mentálneho postihnutia:

• Variant A: Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant B: Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant C: Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.

Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa týchto vyššie uvedených vzdelávacích programov - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP).

Ukončením posledného ročníka ZŠ žiak s mentálnym postihnutím nadobudne primárne vzdelanie - teda ako keby ukončil prvý stupeň ZŠ. Nenadobudne nižšie sekundárne vzdelanie (druhý stupeň ZŠ) a preto nebude môcť pokračovať vo vzdelávaní v bežnej strednej škole. Pre prijatie do bežnej strednej školy je povinným predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie sekundárne vzdelanie, ktoré on nebude mať. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole.

Individuálny výchovno-vzdelávací plán (IVVP)

Kľúčovým nástrojom pre integráciu žiakov s mentálnym postihnutím je IVVP, ktorý by mal byť "šitý na mieru" potrebám, možnostiam a schopnostiam žiaka. IVVP by mal byť stručný, jasný a zameraný na ciele, ktoré je žiak reálne schopný dosiahnuť. Dôležité je, aby IVVP motivoval žiaka k lepším výsledkom a zároveň nebol pre neho prekážkou. Učitelia matematiky a slovenského jazyka povinne vypracúvajú IVVP pre integrovaných žiakov, v ostatných predmetoch tak robia podľa potreby. Počas roka sa IVVP môže upravovať podľa tempa a schopností žiaka a na konci školského roka sa písomne vyhodnotí. Pre začleneného žiaka je veľmi dôležitý jeho IVV plán! Musí byť žiakovi „ušitý,, presne na mieru, aby zodpovedal jeho možnostiam, vedomostiam a schopnostiam a zároveň, aby ho motivoval k lepším výsledkom. IVVP je stručný a v niekoľkých bodoch hovorí o tom, čo chceme toho žiaka v danom školskom roku naučiť. Stručne a jasne, nie rozsiahle všeobecné učebné plány, ktoré nič neriešia, iba pridávajú učiteľovi množstvo zbytočnej byrokratickej práce. IVVP plán sa robí na školský rok. Má vystihovať v danom predmete to podstatné, čo je pre žiaka dôležité. To najlepšie vie jeho učiteľ, ktorý žiaka pozná. Takýto IVVP plán má každý integrovaný žiak bez ohľadu na to, či sa jedná o žiaka s poruchami učenia alebo o žiaka s mentálnym postihom. Povinne IVVP plán robia učitelia matematiky a slovenského jazyka. V ostatných predmetoch len vtedy, ak to učiteľ považuje za potrebné! V týchto predmetoch iba primerane prispôsobí obsah vyučovania možnostiam žiaka. Jeho postihnutie vždy zohľadňuje pri vyučovaní - pri výklade napr. robí iba časť poznámok, pri skúšaní požaduje iba minimum vedomostí, primerané diktáty, previerky, zadáva mu primeranú domácu úlohu a pod. Nikdy neznižuje dôstojnosť žiaka, naopak snaží sa ho povzbudzovať a pozitívne motivovať. Počas roka sa IVV plán môže upravovať podľa tempa a schopností žiaka. Na konci školského roka IVV plán učiteľ písomne vyhodnotí, zhodnotí, čo sa podarilo splniť, prípadne čo sa nepodarilo a prečo.

Špecifiká vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím

Vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje ich individuálne potreby a možnosti. Dôležité je, aby učitelia boli trpezliví, empatickí a mali dostatok vedomostí a skúseností s prácou s týmito žiakmi. Nikdy by ma nenapadlo brat to, ze sa budu takto postihnutemu dietatu ucitelky venovat viac ako mojmu 😯 . Neviem, ci existuju take nazory, mne to pride pritiahnute za vlasy. Ja by som toto uvitala, dokonca keby som sa mala rozhodovat medzi skolkou s integrovanymi detmi s nejakym postihnutim a skolkou s iba zdravymi detmi, volim tu prvu. A presne z dovodu aky si napisala, aby moje deti vedeli, ze zivot prinasa aj toto, ze zdravie si treba vazit, ze nie vsetci kamarati uz vedia chodit, atd. Osobne si myslim ze takato „znamost“ nase zdrave deti velmi posunie a rozsiri im obzory.

Prečítajte si tiež: Osobný bankrot: Pohľad veriteľa

Pri vyučovaní žiakov s mentálnym postihnutím je potrebné používať metódy a formy vyučovania, ktoré sú pre nich zrozumiteľné a motivujúce. Dôležité je zamerať sa na praktické činnosti a využívať vizuálne pomôcky.

Pri hodnotení a klasifikácii žiakov s mentálnym postihnutím je potrebné zohľadňovať ich postihnutie a hodnotiť ich len z toho minima učiva, ktoré ich chceme naučiť. Dôležité je, aby bol žiak klasifikovaný tak, aby zažíval pocit úspechu. Integrovaní žiaci dostávajú rovnaké vysvedčenia ako všetci ostatní žiaci, s doložkou o individuálnom vzdelávacom pláne. Veľmi citlivo musí hodnotiť tak, aby bol žiak klasifikovaný len z toho minima učiva, ktoré ho chceme naučiť. U týchto žiakov určite platí, že menej je niekedy viac! Učiteľ musí posúdiť, či skúšať viac ústne alebo písomne a snažiť sa viesť žiaka tak, aby aj on mohol zažívať pocit úspechu - ten úžasný pocit, ktorý ho poženie k novým cieľom a bude zlepšovať jeho vzťah k škole, k učiteľom a k životu samotnému! Integrovaní žiaci /všetci/ dostávajú rovnaké vysvedčenia ako všetci ostatní žiaci! To má zmysel nielen z hľadiska organizácie vyučovania, ale aj psychologického vplyvu na žiaka, že má rovnaké vysvedčenia ako ostatní! Takto sa dá citlivo v triede riešiť aj jeho inakosť - nie mu vždy pripomínať, že je iný, že sa iné učí ako ostatní, že má iné vysvedčenie ako iní žiaci, že on nemôže mať niektorý predmet, aj keď by ho veľmi rád mal a pod. O tom, že postupuje podľa individuálneho plánu, hovorí doložka na vysvedčení. Doložka vysvetľuje aj klasifikáciu začleneného žiaka.

Pracovné vyučovanie má byť pre žiaka s mentálnym postihnutím hlavným vyučovacím predmetom, pretože sa v budúcnosti bude živiť rukami, nie hlavou. Preto musí získať čo najlepšie pracovné zručnosti a návyky, aby ich potom mohol v budúcom živote čo najviac využiť. Tejto skutočnosti by malo zodpovedať aj materiálno-technické a priestorové vybavenie školy. Pracovné vyučovanie má pre toto dieťa aj rehabilitačný význam a vo vyšších ročníkoch je pre neho zároveň predprofesionálnou prípravou na jeho budúce povolanie.

Rodičia hrajú kľúčovú úlohu vo vzdelávaní a výchove dieťaťa s mentálnym postihnutím. Je dôležité, aby spolupracovali so školou a učiteľmi a aktívne sa podieľali na tvorbe a realizácii IVVP. Rodičia by mali byť pre dieťa oporou a povzbudzovať ho k dosahovaniu jeho cieľov.

Problémy a výzvy integrácie

Integrácia žiakov s mentálnym postihnutím do bežných tried prináša so sebou aj mnohé problémy. Učitelia sa často stretávajú s ťažkosťami pri organizácii vyučovania, keďže títo žiaci sa majú učiť podľa osnov špeciálnych škôl, ktoré sa líšia od osnov bežných škôl. Štátna školská inšpekcia neodporúča integráciu detí s mentálnym postihnutím do bežných tried kvôli problémom pri organizácii vyučovania. Napriek tomu, ak sú takéto deti v škole prítomné, je potrebné ich začleniť. Žiaci s mentálnym postihnutím by sa mali vzdelávať v triedach a školách na to určených a prispôsobených. Zveriť toto vzdelávanie do bežných škôl je zbavovaním sa zodpovednosti zo strany štátu za vzdelávanie mentálne postihnutých detí. V bežnej triede nie je možné dodržať hodinové dotácie podľa osnov špeciálnych škôl. Na prvý pohľad sa to zdá jednoduché, ale ,,odborníci,, na integráciu vzdelávanie týchto žiakov tak skomplikovali, že v školách je z integrácie jeden veľký chaos a všetko sa zakrýva iba množstvom papierov. Hlavne pri integrácii žiakov s mentálnym postihom. Mnohokrát nie je na prvom mieste dieťa. Dôležitý je aj normatív na integrovaného žiaka, lebo má z neho prospech škola a prehnaná byrokracia okolo integrácie - v tej sa zase vyžívajú rôzne kontroly. A školy často integrujú, aby mali viac peňazí, píšu a papierujú, aby uspokojili kontroly. A kde je integrovaný žiak - často /nie vždy a v každej škole/ sedí bokom v poslednej lavici, je tam za hlupáka, rodičia sú nešťastní, dieťa je nešťastné, málokedy sa mu niekto povenuje, školu nenávidí, zažíva v nej iba pocit hanby, neúspechu, poníženia a samozrejme v nej často chýba. A učitelia - robia čo sa dá a snažia sa v tomto zmätku nejako zorientovať. V integrácii je bohužiaľ veľa nejasností, chaosu a omylov. Predstavy tých, ktorí tvorili legislatívu k integrácii, sú veľmi často nereálne a neuskutočniteľné. Preto učitelia v školách musia experimentovať a prispôsobovať integráciu reálnemu životu v škole a potrebám žiakov. Predovšetkým - neodporúča sa integrovať v bežnej triede dieťa s mentálnym postihnutím, lebo to spôsobuje neriešiteľné problémy pri organizácii vyučovania v danej triede. To sa dočítate v legislatíve aj v odporúčaní štátnej školskej inšpekcie. Ale čo potom s takými žiakmi, keď ich reálne v škole máme? Jednoducho ich začleniť musíme a vtedy začnú spomínané problémy s organizáciou vyučovania. Veľké problémy! Takýto žiak alebo žiaci sa majú učiť podľa osnov špeciálnych škôl. Čiže iné osnovy, iné predmety, iná časová dotácia na predmety, iné učebnice, niektoré predmety vôbec nemajú. Toto všetko zvládnuť nie že je ťažké, ale sa to jednoducho nedá! Ďalším problémom je, že o integrácii v konečnom dôsledku rozhoduje rodič! Ak aj máte napríklad v škole špeciálnu triedu a máte aj špeciálneho pedagóga a vzdelávanie v tejto triede odporučí žiakovi psychológ a ďalší odborníci, rodič povie nie a mentálne postihnuté dieťa bude naďalej v bežnej triede. A nebude v nej dokonca ani integrované, ak s tým rodič nebude súhlasiť! Žiaci s mentálnym postihnutím by sa nemali vzdelávať v bežných triedach, ale v triedach a školách na to určených a prispôsobených. Zveriť toto vzdelávanie do bežných škôl je zbavovaním sa zodpovednosti zo strany štátu za vzdelávanie mentálne postihnutých detí. V bežnej triede nie je možné dodržať hodinové dotácie podľa osnov špeciálnych škôl! Nechápem, ako si to niekto predstavuje! Napr. v 6.ročníku je integrovaný žiak alebo žiaci s mentálnym postihnutím. Mali by sa asi vzdelávať podľa učebných osnov špeciálnej školy. Potom by nemali fyziku, biológiu, anglický jazyk, nemecký jazyk, geografiu, dejepis a pod. Aj predmety ktoré majú, nesedia s hodinovými dotáciami rovnakých predmetov ostatných žiakov. Ako mu teda zostaviť rozvrh v bežnej triede? Čo bude robiť napr. cez vyučovanie týchto predmetov? Nechápem, kto prišiel na to, že títo žiaci sa nemôžu napríklad učiť cudzí jazyk! Je veľa príkladov, že takýto žiak ide s rodičmi do Anglicka a dosť sa toho za rok z daného jazyka naučí. My mu však zabránime učiť sa v škole po anglicky, aj keď to chce a baví ho to!

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Kritický pohľad na systém

Súčasný systém vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím má svoje silné aj slabé stránky. Kritici poukazujú na nedostatočné financovanie špeciálneho školstva, nedostatok kvalifikovaných učiteľov a prehnanú byrokraciu. Môžeme sa hrať na integráciu žiakov zo špeciálnych škôl, ale na integráciu sú v našom školstve všeobecne podmienky asi ako na jazdenie leňochoda na raketopláne. Absolútne žiadne. Na skutočnú integráciu je potrebných splnených veľa faktorov, od preškoľovania pedagógov, cez priestorové a materiálne podmienky, prostredie , aj to sociálne, úpravu osnov, zabezpečenie asistentov v dostatočnej miere, zabezpečenie špeciálnych pedagógov a psychológov v dostatočnej miere a mnoho ďalšieho a čo je veľmi dôležitý faktor - popri tom všetkom aj zabezpečenie dostatočného komfortu vzdelávania ostatných, "neintegrovaných" detí. Tu ide o výšku dotácií na integrovaného žiaka, ktorá je podstatne vyššia ako na toho bežného, to vie každý a dopláca na to v konečnom dôsledku žiak a často aj jeho vyučujúci a ostatní žiaci. Sú diagnózy, ktoré má zmysel integrovať, ak sú na to aspoň ako tak zvládnuteľné a optimálne podmienky z oboch strán, sú to napr. fyzické diagnózy bez mentálnej retardácie a pod., ale pre väčsinu diagnóz, kde je nejakým spôsobom diagnóza s MP s poruchami správania a pod. nie je na špec. školách o nič väčšia ako na bežných, naopak, nakoľko je tam oveľa menší počet žiakov a väčší pomer pedagóg-žiak.

Častá prax je, že každý integrovaný žiak sa automaticky musí riadiť vzdelávacím programom pre dané znevýhodnenie. Môže avšak nemusí. Zákon v niektorých prípadoch umožňuje žiakom postupovať aj podľa iného školského vzdelávacieho programu napr. ak sú v špeciálnej triede, v bilingválnom programe a pod. Ak však hovoríme o integrácii podľa § 7 ods. 5 školského zákona a tiež nového § 7a) žiak v integrácii postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP) alebo podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia (VP). Zákon najprv uvádza IVP a následne aj možnosť iného VP. Z uvedeného určite nevyplýva, že integrovaný žiak automaticky postupuje podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia. Z pohľadu inkluzívneho vzdelávania pripomíname aj Všeobecný komentár č. 4 (2016) o práve na inkluzívne vzdelávanie vydaný OSN: „Inklúzia je prístup zameraný na „celú osobu“: uznanie schopnosti učiť sa u každého človeka a stanovenie vysokých požiadaviek všetkým študentom, vrátane študentov so zdravotným postihnutím. Tento komentár poskytuje jasné línie, že nie žiak sa má prispôsobiť vopred určeným vzdelávacím programom (napr. A variant), ale program sa má prispôsobiť žiakom. To znamená presne to, čo sa deje v praxi na Slovensku - síce integrujeme deti do tried, ale vlastne ich nanovo segregujeme - obmedzením prístupu k tomu, čo majú ostatné deti, prístupu k predmetom, k obsahu, aktivitám. Samotný problém nespočíva v tom, že by pomôcky a osnovy mali byť zlé. Problém vidíme v automatickosti tohto aktu, ktorá vedie k tomu, že dieťa nevedomky nálepkujeme. Záverom preto chceme zdôrazniť bez nároku na presné vymedzenie činností a krokov, aby školy i poradenské zariadenia v integrácii postupovali vždy individuálne od dieťaťa k dieťaťu, umožňovali mu postupovať na jednej strane podľa svojej triedy, čo najviac sa zapájať do jej fungovania a zároveň v rámci IVP mu vytvárať možnosti rozvoja.

Riešenia a odporúčania

Vzhľadom na zložitosť integrácie žiakov s mentálnym postihnutím do bežných tried je potrebné hľadať riešenia, ktoré by zohľadňovali potreby týchto žiakov, ale aj možnosti školy. Jedným z možných riešení je, aby integrovaný žiak s mentálnym postihnutím mal rovnaké predmety ako trieda, do ktorej je začlenený, a učitelia by mali v každom predmete zohľadňovať jeho postihnutie. Dôležité je tiež, aby sa škola nezameriavala len na "papierovanie" a uspokojovanie kontrol, ale predovšetkým na prospech detí. Sme jednoznačne presvedčení, že aj žiaci s ľahkým mentálnym postihnutím sa môžu učiť všetky predmety v bežnej triede, ale na primeranej úrovni. To je skutočne zmysluplná integrácia takýchto žiakov. Chce to len zdravý rozum, rozumieť a chápať deti a pedagogický takt. V našej škole vidíme riešenie jedine v tom, že integrovaný žiak s mentálnym postihom bude mať rovnaké predmety ako trieda, kde je začlenený. Sme presvedčení o tom, že aj títo žiaci sa môžu učiť všetky predmety na primeranej úrovni! Učitelia však musia v každom predmete zohľadňovať jeho postihnutie. Inak sa to robiť nedá - alebo dá, ale iba na papieri! Sme povinní pracovať na prospech týchto detí, nie aby sme uspokojili kontroly, ktoré integráciu sledujú. Bohužiaľ kontroly často zaujímajú iba papiere. Preto som presvedčený, že veľa škôl v skutočnosti robí integráciu mentálne postihnutých detí iba na papieri. Celkove byrokracia v školstve v posledných rokoch veľmi rozbujnela a stáva sa pre kontrolné orgány často dôležitejšia ako žiaci samotní! Nás však zaujímajú predovšetkým deti, ich potreby, ich ťažkosti.

Je nevyhnutné rozvíjať okrem pracovných návykov aj komunikačné kompetencie, aby sa vedel v budúcom živote primerane dorozumieť v sociálnych a interpersonálnych situáciách, aby sa naučil existovať v skupine, v kolektíve, aby vedel na seba prebrať primeranú zodpovednosť.

Príklady z praxe

V praxi sa stretávame s rôznymi prístupmi k vzdelávaniu žiakov s mentálnym postihnutím. Niektoré školy sa snažia o plnú integráciu týchto žiakov do bežných tried, iné preferujú vzdelávanie v špeciálnych triedach alebo školách. Dôležité je, aby sa škola prispôsobila potrebám konkrétneho žiaka a vytvorila mu podmienky pre úspešné vzdelávanie. V našej škole venujeme integrovaným žiakom veľkú pozornosť. V školskom roku 2011/2012 máme spolu 245 žiakov, z toho počtu je 32 žiakov integrovaných /začlenených/. S poruchami učenia 20 žiakov a 12 žiakov s mentálnym postihom. Uvedomujeme si, že iba individuálny prístup a IVV plán prispôsobený každému takémuto žiakovi môže zlepšiť ich vzdelávacie výsledky, ich prístup k škole a k plneniu si školských povinností. Aj integrovaní žiaci potrebujú zažiť pocit úspechu a radosti z výsledkov svojej práce. To je možné iba vtedy, ak sa škola prispôsobí ich možnostiam a schopnostiam a učivo sa v ich IVV plánoch zmení tak, aby boli schopní ho zvládnuť. A nejde len o vyučovanie - začlenení aj bežní žiaci musia sa učiť spolu komunikovať, rešpektovať sa, navzájom sa podporovať, povzbudzovať a pomáhať si. To je celý zmysel integrácie !

tags: #skusenosti #s #integraciou #mentalne #postihnutych #ziakov