Jednota rás: Definícia a kontext v kresťanskej viere

Článok sa zaoberá definíciou jednoty rás, najmä v kontexte kresťanskej viery, a jej prejavmi v spoločnosti. Vychádza z udalostí a myšlienok prezentovaných počas spomienkovej slávnosti na obete Černovskej tragédie, kde sa zdôrazňovala potreba činorodej lásky k vlasti a národu v súzvuku s Božím zámerom.

Černovská tragédia ako symbol národného povedomia

V roku 2019 si Slovensko pripomenulo 112. výročie Černovskej tragédie, udalosti, ktorá sa hlboko zapísala do národného povedomia. Historik Martin Lacko pri tejto príležitosti zdôraznil, že obete Černovej položili životy nielen za náboženskú slobodu, ale aj za národné práva slovenského ľudu. Ich obeta ukázala svetu existenciu slovenského národa a prispela k neskoršej slobode a štátnosti.

Jednota v rozmanitosti: Kresťanský pohľad

Otec Irenej Ciutti sa v homílii zameral na tému národa a vlasti v intenciách kresťanskej a katolíckej viery. Zdôraznil, že jednota ľudstva je zachovaná vo svojej prirodzenosti, ale mnohoraká v rozdielnosti rás, národov a kultúr. Táto ideálna jednota bola narušená hriechom, keď sa človek chcel stať ako Boh. Boh však ľudstvo neopustil a prisľúbil definitívne víťazstvo nad zlom prostredníctvom Ježiša Krista.

Evanjelium potvrdzuje vôľu Stvoriteľa, aby ľudstvo bolo rôznorodé a zároveň zjednotené. Aj v Zjavení apoštola Jána sa hovorí o spáse ľudstva, ktoré bude v nebi zložené zo všetkých národov, kmeňov, ľudu a jazykov. Z toho vyplýva, že láska k svojmu národu a úcta k ostatným národom je prejavom poslušnosti voči Stvoriteľovi a rešpektovaním jeho zámeru s človečenstvom.

Vlastenectvo ako čnosť: Medzi kozmopolitizmom a šovinizmom

Láska k svojmu národu a úcta k ostatným národom je prejavom poslušnosti voči Stvoriteľovi a rešpektovaním jeho zámeru s človečenstvom: „V tejto viere nachádza svoje opodstatnenie aj čnosť vlastenectva. Ide tu skutočne o čnosť, tá sa vždy vymedzuje medzi krajnosťami. Aj čnosť vlastenectva sa vymedzuje medzi krajnosťami: na jednej strane je to akýsi kozmopolitizmus, globalizmus bez úcty a lásky k svojim vlastným, k domovu, k materskej kultúre a na druhej strane je to šovinizmus či nenávistný exkluzivizmus. Obe krajnosti majú tendenciu totalitnej nenávisti. Jedni nenávidia všetkých okolo, ktorí nie sú „my“, a tí druhí nenávidia patriotov, vlastencov a všetko, čo pripomína korene. Obe krajnosti sú však produktom starého Božieho nepriateľa, toho istého hada, ktorý už v raji sľúbil našim prarodičom skvelú perspektívu samovládnutia a samorozhodovania o dobre a zle, o živote a smrti. Aj on, ktorý je Božou opicou, napodobňuje Stvoriteľa, ako to robia opice, a chce ľudstvo zjednotiť. Ale bez Boha. Chce nám nahovoriť, že národy sú prežitok a ich existencia nie je opodstatnená. Chce nám nahovoriť, že láska k svojim, k rodnej zemi a rodnej reči je zastaranou, romantickou záležitosťou. Chce nás presvedčiť, že ľudstvo sa môže zjednotiť už tu na zemi v jednej kultúre, jednej ekonomike a v jednom náboženstve. To však nie je jednota Kristova. Jednota Kristova je totiž jednota mnohých národov s jediným princípom jednoty, a tým je Kristus, ktorý žije v Cirkvi. Aby prirodzený poriadok ľudstva dosiahol svoj vrchol v Novom Jeruzaleme, aby tam mohli Božieho Baránka chváliť všetky národy, potom my máme prirodzenú úlohu chrániť, zveľaďovať a milovať ten svoj národ. A keď hovorím prirodzenú, myslím tým danú a chcenú Bohom, za túto prirodzenosť vloženú do srdca človeka Stvoriteľom vyliali krv tí, na ktorých sa dnes rozpamätúvame. Neurobili nič zlé, nič iné, iba počúvali hlas vo svojom srdci, hlas od Boha. A preto boli zabití silou, ktorá sa chcela povýšiť nad toho druhého.“

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Láska k národu ako prejav Božej vôle

Otec Irenej vyzdvihol potrebu činorodej lásky k vlasti, k národu, ktorá je v súzvuku s Božím zámerom a Božou vôľou: „Ako kresťania veríme, že smerujeme k jednote Božieho ľudu, k jednote mnohých národov. A ako kresťania sa nemusíme a nesmieme hanbiť za príslušnosť k svojmu rodu a svojmu národu. To nie je hanba, že sme Slováci, to je Božie vôľa, a preto aj naša láska. Áno, láska. Láska k Bohu a k jeho stvoreniu nás zaväzuje k láske k národu a vlasti. Z tejto lásky pramení aj úcta k našej štátnosti. Lebo byť národom znamená, že si môžeme povedať: ,To sme my.‘ Mať vlasť znamená, že si môžeme povedať: ,Sme doma.‘ A mať svoj štát znamená, že si môžeme povedať: ,Sme vo svojom.‘ Aby však aj tí druhí stáli o naše priateľstvo, musíme aj my, aj oni vedieť, kto sme a kde sme doma. Nikto nebude o nás stáť, ak budeme bez tváre, bez identity, bez osobitostí a hlavne bez hrdej viery. Bez tohto všetkého by sme mohli byť akurát beztvarou masou, materiálom či teritóriom na ľahké ovládnutie. A súčasnosť nám ukazuje, že toto nebezpečenstvo je celkom blízko. Ktosi nám totiž sústavne vštepuje komplex malosti a submisivity. Ktosi nás chce presvedčiť, že my Slováci sme zaostalí, pretože ešte občas chodíme do kostola. Ktosi nás neustále zaraďuje do stredoveku, lebo ctíme prirodzený poriadok človečenstva. Ktosi chce rozhodovať o tom, čo musí byť a čo nesmie byť pravdou. A ktosi diktuje, na ktoré časy, udalosti a osobnosti z našich dejín sa nesmieme ani pýtať. Ale tento ktosi nie je Boh. Lebo Boh stvoril prirodzený poriadok vecí i živých bytostí. Boh riadi dejiny v udalostiach národov i jednotlivcov. Boh nás volá k jednote založenej na Kristovej obeti a v jeho sláve, lebo dejiny budú zavŕšené v konečnej spáse národov."

Hrozba extrémizmu a potreba prevencie

V súčasnosti sa hrozba extrémizmu stala vysoko aktuálnou. Zahŕňa rôzne formy a prejavy, ktoré so sebou nesú nebezpečenstvo priameho ohrozenia riadneho fungovania demokratickej spoločnosti. Väčšina obyvateľstva si pojem extrémizmus spája najmä s prejavmi rasizmu a xenofóbie, pretože rasovo motivované útoky stále boli a naďalej sú aktuálnym problémom.

Do boja proti extrémizmu, resp. už do samotného predchádzania, treba zapojiť celú spoločnosť - nielen mocenské orgány a orgány štátnej správy. Viac ako inde je tu potrebné klásť dôraz na prevenciu. Dôvodom je spätosť tohto druhu kriminality s určitou ideológiou, ktorá sa snaží o nábora radikalizáciu.

Formy extrémizmu

Extrémizmus sa prejavuje v rôznych formách, vrátane:

  • Pravicový extrémizmus: Spája sa s rasizmom, xenofóbiou a násilím voči menšinám.
  • Ľavicový extrémizmus: Zameriava sa na boj proti kapitalizmu, štátnej moci a presadzuje neobmedzenú slobodu jednotlivca.
  • Náboženský extrémizmus: Prejavuje sa fundamentalizmom a intoleranciou voči iným náboženstvám.

Aktivity extrémistických skupín

Extrémistické skupiny využívajú rôzne taktiky, ako napríklad:

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

  • Manifestácie a verejné protesty.
  • Zakladanie internetových stránok s rasistickým alebo xenofóbnym obsahom.
  • Distribúcia kníh a hudobných CD s rasistickými alebo xenofóbnymi textami.
  • Fyzické útoky na osoby s odlišnými názormi alebo príslušníkov menšín.

Prevencia extrémizmu

Prevencia extrémizmu je komplexný proces, ktorý si vyžaduje účasť viacerých orgánov, organizácií a inštitúcií. Dôležité je:

  • Výchova k tolerancii a rešpektu k odlišnostiam.
  • Podpora multikultúrneho dialógu.
  • Boj proti rasizmu a diskriminácii.
  • Monitorovanie a potláčanie extrémistických aktivít.
  • Spolupráca s mimovládnymi organizáciami a ďalšími subjektmi, ktoré sa zaoberajú touto problematikou.

Zákony a dokumenty

Na Slovensku existuje viacero zákonov a dokumentov, ktoré sa zaoberajú problematikou extrémizmu a intolerancie, vrátane:

  • Trestný zákon.
  • Zákon o zhromažďovacom práve.
  • Zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
  • Národný plán prevencie všetkých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.

Ekumenická spiritualita a jednota

Vassula, laická osoba z gréckej ortodoxnej cirkvi, bola pozvaná na ekumenické sympózium v mieste zvanom Farfa neďaleko Ríma. Toto sympózium bolo organizované sestrami svätej Brigity. Vassula mala zastupovať hľadisko jednoty z pohľadu laika. Počas svojho príhovoru zdôraznila dôležitosť ekumenickej spirituality a jednoty medzi kresťanmi. Poukázala na to, že rozdelenie medzi cirkvami je hriech a že je potrebné usilovať sa o zmierenie a jednotu.

Vassula zdôraznila, že Boh si vybral konkrétny národ s konkrétnym štátnym celkom a zriadením, aby z neho povolal Vykupiteľa sveta, Ježiša Krista. Evanjelium potvrdzuje vôľu Stvoriteľa, aby ľudstvo bolo rôznorodé, a predsa zjednotené. Láska k svojmu národu a úcta k ostatným národom je prejavom poslušnosti voči Stvoriteľovi a rešpektovaním jeho zámeru s človečenstvom.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #jednote #ras #definícia