Analýza zmluvy o konečnom užívateľovi výhod: Kompletný prehľad

Úvod

Problematika konečných užívateľov výhod (KÚV) je v súčasnosti kľúčovou oblasťou v oblasti podnikania, transparentnosti a obchodovania so štátom. Tento článok poskytuje komplexnú analýzu zmluvy o konečnom užívateľovi výhod, pričom sa zameriava na jej právny rámec, povinnosti, riziká a praktické aspekty. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto komplexnú problematiku a pomôcť mu zorientovať sa v jej nástrahách.

Právny rámec a definícia konečného užívateľa výhod

S pojmom konečný užívateľ výhod sa stretávame v dvoch hlavných zákonoch:

1. Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti“): Jeho cieľom je zabrániť praniu špinavých peňazí. V tomto kontexte je identifikácia KÚV súčasťou starostlivosti o klienta, ktorú musia vykonávať banky, advokáti, notári, realitné kancelárie a audítori pri nadväzovaní obchodných vzťahov alebo realizácii určitých transakcií.

2. Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon o registri partnerov verejného sektora“): Jeho cieľom je zriadiť register, prostredníctvom ktorého možno zistiť, kto je KÚV subjektu, ktorý sa do tohto registra zapisuje.

Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod. Presné vymedzenie KÚV možno nájsť v ustanovení § 6a zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Konkrétne, KÚV je osoba, ktorá:

1. Má priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel najmenej 25 % v právnickej osobe.
2. Má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať viac ako polovicu členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby.
3. Ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode (napr. na základe zmluvy alebo iného právneho úkonu).
4. Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c), konečným užívateľom výhod je fyzická osoba, ktorá je členom vrcholového vedenia právnickej osoby.
5. Konečným užívateľom výhod je aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c), ale koná alebo rozhoduje v zhode s pokynmi alebo na základe dohody s inou osobou, ktorá spĺňa kritériá podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c).

Povinnosti vyplývajúce z identifikácie KÚV

Základná starostlivosť o klienta

Každý podnikateľ, ktorý je podľa § 5 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti povinnou osobou (napr. realitná kancelária, banka, účtovník, audítor alebo firma, ktorá má v predmete činnosti podnikateľské poradenstvo…), musí vo vzťahu ku svojmu klientovi vykonávať určité úkony za účelom odhalenia prípadnej legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Tieto úkony sa súhrnne označujú pojmom starostlivosť o klienta, pričom zákon hovorí o základnej, zjednodušenej a zvýšenej starostlivosti o klienta. Základná starostlivosť o klienta okrem iného zahŕňa aj identifikáciu KÚV a prijatie primeraných opatrení na overenie jeho identifikácie vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry klienta.

Zápis údajov o KÚV do obchodného registra

S účinnosťou od 1. 11. 2018 sú právnické osoby (podnikatelia) povinné zapisovať do obchodného registra údaje o svojom KÚV, a to v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, pohlavie, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie KÚV. Právnické osoby, ktoré boli založené do 31. 10. 2018, si túto povinnosť museli splniť najneskôr do 31. 12. 2019. Údaje o KÚV nie sú v obchodnom registri verejne prístupné, ale sú zapísané v neverejnej časti obchodného registra. Prístup k nim majú len vybrané subjekty (napr. orgány činné v trestnom konaní).

Register partnerov verejného sektora (RPVS)

Čerpanie štátnej pomoci má svoje podmienky. Jednou z nich je aj povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo verejných zdrojov, zapísať sa v RPVS. RPVS je verejným registrom, ktorý obsahuje identifikačné údaje o KÚV, t.j. skutočných vlastníkoch osôb, ktoré obchodujú alebo prijímajú finančné prostriedky od štátu a verejného sektora.

Identifikácia KÚV v RPVS

Nová právna úprava zákona č. 315/2016 Z. z. zaviedla v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou registra KÚV v zákone o verejnom obstarávaní pomerne výrazný posun. Za identifikáciu KÚV zodpovedá okrem partnera verejného sektora aj tzv. oprávnená osoba. Zákon normuje okruh oprávnených osôb, u ktorých je predpoklad splnenia profesionálnych a odborných kritérií, ktoré by mali byť zárukou pre náležité plnenie povinností spojených s výkonom tejto funkcie. Oprávnená osoba je povinná pri identifikácii KÚV a overovaní identifikácie KÚV konať nestranne a s odbornou starostlivosťou. Oprávnená osoba je ďalej povinná zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky dostupné informácie a tieto vyhodnotiť postupom podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 297/2008 Z. z.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Identifikácia KÚV sa preukazuje verifikačným dokumentom, ktorý obsahuje:

1. Odôvodnenie, na základe akých informácií postupom podľa § 11 ods. 3 zákona o RPVS bola identifikácia vykonaná.
2. Uvedenie údajov podľa § 4 ods. 3 písm. a) až g) zákona o RPVS.
3. V prípade partnera verejného sektora podľa § 4 ods. 4 zákona o RPVS aj údaje podľa § 4 ods. 3 písm. h) zákona o RPVS.

Verifikačný dokument je verejne dostupný, avšak nesmie obsahovať rodné čísla fyzických osôb.

Proces overovania KÚV v RPVS

Protischránkový zákon v ustanovení § 11 ods. 5 uvádza dikciu „identifikácia konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod sa preukazuje (…)“. Táto dikcia reflektuje potrebu jednak prvotnej identifikácie KÚV, ale aj potrebu neskoršej identifikácie. Overenie identifikácie KÚV je potrebné realizovať:

1. koniec kalendárneho roka, keďže overovať identifikáciu KÚV je potrebné aj k 31. 12.
2. uzatvorenie zmluvy (podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o RPVS),
3. plnenie zo zmluvy (podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o RPVS).

Overenie identifikácie KÚV však nie je potrebné v prípadoch uvádzaných v bodoch 5 a 6, a to za predpokladu, že overenie identifikácie KÚV bolo vykonané v posledných šiestich mesiacoch pred uzatvorením zmluvy (podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o RPVS) alebo plnením zo zmluvy (podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o RPVS).

Ak dôjde k zmene údajov zapísaných v registri týkajúcich sa KÚV, partner verejného sektora je povinný bezodkladne informovať o tom oprávnenú osobu zapísanú v registri a táto oprávnená osoba je povinná oznámiť to registrujúcemu orgánu do 60 dní odo dňa, keď k zmene došlo, a doložiť k návrhu na zápis aj verifikačný dokument.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Zákon žiadnym spôsobom neupravuje dobu platnosti verifikačných dokumentov. Z podstaty veci totiž vyplýva, že verifikačný dokument slúži na osvedčenie toho, kto je KÚV v danom čase. Pritom však platí, že ak sa zmenia skutočnosti pôvodne osvedčené verifikačným dokumentom, zákon ukladá povinnosť realizovať návrh na zmenu zapísaných údajov, s čím je zároveň spojená povinnosť vyhotoviť nový verifikačný dokument.

Ako napadnúť overenie KÚV

V prípade existencie dôvodných pochybností ohľadne osoby KÚV možno podať tzv. kvalifikovaný podnet. Právo podať kvalifikovaný podnet má každý. Kvalifikovaný podnet musí obsahovať:

1. Všeobecné náležitosti podania, a to určenie súdu, ktorému je podnet určený, označenie oznamovateľa, uvedenie predmetu čoho sa podnet týka a čo ním oznamovateľ sleduje.
2. Kvalifikovaný podnet musí byť oznamovateľom podpísaný.
3. Opis skutočností, na základe ktorých má oznamovateľ dôvodné pochybnosti o správnosti overenia. Je potrebné uviesť objektívne skutočnosti, na základe ktorých má oznamovateľ pochybnosti. Nepostačuje iba jeho subjektívny názor.

Následky nesprávneho overenia/identifikácie KÚV

Dôkazné bremeno v rámci konania o overení pravdivosti a úplnosti údajov o KÚV zapísaných v registri má partner verejného sektora (PVS). Je na ňom, aby preukázal, že údaje zapísané o KÚV v RPVS sú pravdivé a úplné. Ak PVS hodnoverne nepreukáže, že údaje o KÚV zapísané v registri sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán mu udelí nasledovné sankcie:

1. Udelenie pokuty: Partnerovi verejného sektora registrový súd (Okresný súd Žilina) uloží pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý PVS získal. Ak hospodársky prospech nemožno zistiť, súd mu uloží pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur. Pri rozhodovaní o výške pokuty registrový súd prihliada na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti.

2. Výmaz z registra: V prípade, ak PVS v konaní nepreukáže, že údaje o KÚV sú zapísané v registri správne, registrový súd rozhodne o jeho výmaze. Výmaz z RPVS a následná diskvalifikácia môže mať veľmi negatívny dopad na podnikanie PVS.

Rozdiel medzi zápisom (registráciou), zmenou a overením KÚV

• Registrácia údajov KÚV: Vykonáva sa po prvý krát spolu so vznikom podnikateľského subjektu. Spoločnosti, ktoré vznikli pred 01.11.2018, mali povinnosť registrovať údaje KÚV dodatočne.

• Zmena údajov KÚV: Vykonáva sa, ak sa zmenia údaje toho istého KÚV, alebo sa zmení samotná osoba KÚV. Už zaregistrovaným KÚV je potrebné registrovať ich prípadné zmeny - ak sa zmení osoba KÚV (pri dedení s.r.o., či predaji alebo rozdelení obchodného podielu), prípadne ak tomu istému KÚV sa zmení údaj - najčastejšie trvalý pobyt. Údaje v registroch majú byť aktuálne a pravdivé.

• Overenie KÚV: Týka sa iba subjektov registrovaných v RPVS - registri partnerov verejného sektora. Vykonáva sa vždy k 31.12.

Praktické aspekty identifikácie KÚV

Identifikácia KÚV nie je administratívna formalita, ale vyžaduje posúdenie skutočného stavu, nie len obsah deklarovaný klientom. Najčastejším prvým krokom je analýza vlastníckej štruktúry, ktorá zahŕňa výpisy z obchodných registrov, dokumenty zo zahraničných jurisdikcií, akcionárske dohody či investičné zmluvy. Súčasťou posúdenia je aj riadiaca štruktúra a analýza ekonomických práv.

Medzi najčastejšie omyly patrí prevzatie údajov od klienta bez nezávislého preverenia a spoliehanie sa na formálne vlastníctvo bez skúmania, kto vykonáva skutočnú kontrolu. Pri RPVS sa chyby objavujú aj pri neúplnej alebo nedostatočne zdokumentovanej analýze.

Riziká spojené s nesprávnou identifikáciou KÚV

Nesprávna identifikácia KÚV môže viesť k uloženiu vysokých finančných pokút, výmazu z RPVS a profesionálnym disciplinárnym následkom pre oprávnenú osobu. AML predpisy navyše počítajú s tým, že nesprávna alebo zanedbaná identifikácia KÚV môže viesť k porušeniu povinnosti starostlivosti o klienta, čo so sebou nesie riziko pokút zo strany dohliadajúcich orgánov.

tags: #zmluva #o #konecnom #uzivatelovi #vyhod #analyza