
Zmluva o pôžičke je dôležitý právny dokument, ktorý upravuje vzťah medzi veriteľom a dlžníkom pri poskytovaní finančnej výpomoci. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o pôžičke, jej právnu úpravu, podstatné náležitosti, ako aj rozdiely oproti iným typom zmlúv.
Zmluva o pôžičke je upravená v ustanoveniach § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Môžu ju uzatvárať fyzické osoby, ale aj podnikatelia. Dôležité je, že Obchodný zákonník neupravuje zmluvu o pôžičke, a preto sa aj v prípade zmluvy medzi dvoma podnikateľmi riadi táto zmluva Občianskym zákonníkom.
Zmluvnými stranami sú veriteľ a dlžník. Veriteľ sa zaväzuje požičať dlžníkovi veci určené podľa druhu, najčastejšie peniaze. Dlžník sa naopak zaväzuje vrátiť veriteľovi vec toho istého druhu. To znamená, že dlžník nevracia presne tú istú vec, ktorú si požičal, ale vec rovnakého druhu.
Občiansky zákonník nevyžaduje písomnú formu zmluvy o pôžičke. Stačí ústna dohoda. Avšak, v záujme predchádzania sporom a zvýšenia šancí na vymoženie požičaných vecí, je vhodnejšie uzatvoriť písomnú zmluvu.
Zmluva o pôžičke by mala obsahovať nasledovné náležitosti:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Zmluva o pôžičke môže byť úročná alebo bezúročná. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na úroku, platí, že sa uzatvorila zmluva o pôžičke bez úrokov. Výšku úrokov právne predpisy SR neupravujú, avšak nemala by byť v hrubom nepomere s poskytnutými vecami, inak by išlo o úžeru.
Úroky z omeškania sú sankciou pre dlžníka za omeškanie s vrátením pôžičky. Ich výška je stanovená nariadením vlády SR.
Zmluva o pôžičke zaniká predovšetkým splnením, teda vrátením požičaných vecí spolu s dohodnutým úrokom. Ďalším spôsobom zániku je odpustenie dlhu veriteľom. Po vrátení požičaných vecí má dlžník právo vyžiadať si od veriteľa kvitanciu, ktorá potvrdzuje splatenie dlhu.
Hoci sa pôžička a úver môžu zdať podobné, existujú medzi nimi rozdiely:
Výpožička sa od pôžičky líši tým, že sa ňou prenecháva individuálne určená vec (napr. automobil), ktorá sa po skončení výpožičky musí vrátiť v tom istom stave. Na rozdiel od pôžičky je výpožička bezodplatná.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Od 1. januára 2025 nadobudol účinnosť zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, ktorý zaviedol daň z finančných transakcií (DFT). Daňovníkom DFT je právnická osoba, ktorá vykonáva finančné transakcie a je používateľom poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie.
S účinnosťou od 1. januára 2026 je daňovníkom právnická osoba, ktorá vykonáva finančné transakcie a je používateľom poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie:
Dôležité je, že od 1. januára 2026 fyzická osoba - podnikateľ už nie je daňovníkom DFT.
Platiteľom DFT je:
Platiteľ dane je povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť takto vybraté dane za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období. V rovnakej lehote je povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške dane.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Stálou prevádzkarňou sa rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť v tuzemsku.
Za stálu prevádzkareň sa považuje aj:
Zákon o DFT definuje subjekty, ktoré nie sú daňovníkmi DFT. Ide napríklad o:
V súlade s § 12 ods. 6 zákona o DFT právnická osoba podľa § 3 ods. 2 písm. a), d) a e) oznámi platiteľovi dane, že nie je daňovníkom podľa tohto zákona. Spôsob a formu preukázania a oznámenia určí platiteľ dane (banka).
Elektronická forma doručovania dokumentov je možná len po vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pri elektronickej forme doručovania má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnanca. Daňový doklad, ktorý bude po vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom, doručený elektronickými prostriedkami, nemožno dodatočne meniť ani upravovať (napr. needitovateľný formát pdf. príp. vyšší stupeň ochrany - šifrovanie); doklad musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa (tento podpis oprávnenej osoby verifikuje správnosť údajov uvedených na potvrdení).
Nárok na NČZDM z dôvodu starostlivosti o vyživované maloleté dieťa vzniká v tom prípade, ak sa manželka počas zdaňovacieho obdobia starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku.
S účinnosťou od 1.1.2025 bola prijatá novela č. 290/2024 Z. z. zákona o rodičovskom príspevku, ktorá upravila definíciu dieťaťa v § 3 ods. 2 písm. d), kedy ide o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie a na základe rozhodnutia príslušného orgánu nie je prijaté na predprimárne vzdelávanie do materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna materská škola“), najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie.
Ak dieťa dovŕšilo tretí rok veku do 31.08.2025, právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie má od školského roku 2025/2026, t. j. od 01.09.2025. Z uvedeného vyplýva, že nárok na NČZD na manželku vzniká za mesiace január až august 2025 (nárok preukáže rodným listom). Od septembra 2025 by vznikol nárok iba v prípade, ak by dieťa nebolo prijaté na predprimárne vzdelávanie (do škôlky).
Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na manželku za rok 2025 sa za manželku (manžela) daňovníka v súlade s § 11 ods. 4 písm. a) ZDP považuje aj manželka (manžel), ktorá žije s daňovníkom v domácnosti a v príslušnom zdaňovacom období sa stará o vyživované maloleté dieťa s odkazom na § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.
Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera (NČZDM) započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zákonom ustanovených výnimiek.
Podľa usmernenia FR SR č. 33/2025 platí pre zdaňovacie obdobie roku 2025 predpísaný vzor tlačiva "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch POT395v23". Počnúc rokom 2026 je určený nový vzor potvrdenia o zdaniteľných príjmoch, ale ten použije zamestnávateľ až o rok, kedy bude vystavovať Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2026 - POT395v26 (usmernenie FR SR č. 42/2025).
Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, a zároveň tomuto zamestnancovi na jeho žiadosť vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2025, má povinnosť taktiež vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste. Týmto dokladom však nie je „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch", ale "Doklad o ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2025”. Túto povinnosť si musí zamestnávateľ splniť v termíne do 30.
Súčasťou platu zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia (príplatky). Zákonom garantovaná minimálna výška príplatkov závisí vo verejnej správe od hodinovej sadzby funkčného platu zamestnanca, ale aj od sumy platnej minimálnej mzdy - príplatok sa určuje sa ako príslušné % zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Nakoľko výška hodinovej minimálnej mzdy je od 1.1.2026 vo výške 5,259 €, zákonom garantované najnižšie sumy príplatkov boli pre rok 2026 zvýšené.
Od 1.1.2026 sa progresivita v zdaňovaní sprísňuje a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%.
Nový spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa použije prvýkrát pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026 a to tak, že preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane v 4.
Dňa 18.12.2025 bolo zverejnené metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/14/2014 s platnosťou od 1.1.2026. Z čl. 2 ods. 2 MU vyplýva, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného zamestnávateľom svojim zamestnancom [pod kódom 1O], ale novinkou je, že len v prípade "papierových" potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Po zavedení elektronickej PN, Národné centrum zdravotníckych informácií, má informácie o dátume začiatku a skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinné poskytovať tieto informácie zdravotnej poisťovni. V nadväznosti na § 24 ods. 2 ZZP sa tak ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca. Pozor tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.ky.