Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu: Podmienky, dôsledky a súčasný stav

Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) bola prelomovou dohodou, ktorá mala zásadný vplyv na globálnu bezpečnosť. Uzavretá v roku 1987 medzi Spojenými štátmi americkými a Sovietskym zväzom, zakazovala výrobu, skúšky a vlastníctvo pozemných balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu s doletom od 500 do 5 500 kilometrov. Tento článok sa zaoberá podmienkami zmluvy INF, jej významom, porušovaním a následným zánikom, ako aj súčasnými dôsledkami pre medzinárodnú bezpečnosť.

Historický kontext a podmienky zmluvy INF

Zmluva INF bola podpísaná 8. decembra 1987 vtedajšími lídrami Sovietskeho zväzu a Spojených štátov, Michailom Gorbačovom a Ronaldom Reaganom. Dohoda vstúpila do platnosti 1. júna 1988. Zmluva zabezpečovala likvidáciu všetkých pozemných balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu s doletom od 500 do 1000 kilometrov a stredným doletom 1000 až 5500 kilometrov. Obmedzenia sa týkali aj odpaľovacích zariadení.

Význam zmluvy INF pre globálnu bezpečnosť

Zmluva INF mala zásadný význam pre zníženie napätia medzi Východom a Západom počas studenej vojny. Jej cieľom bolo eliminovať celú kategóriu jadrových zbraní, ktoré predstavovali hrozbu pre európske krajiny. Zmluva prispela k zlepšeniu vzťahov medzi USA a ZSSR a položila základy pre ďalšie dohody o kontrole zbrojenia.

Obvinenia z porušovania zmluvy a odstúpenie USA

V uplynulých rokoch Washington viackrát obvinil Moskvu z porušovania zmluvy INF. Konkrétne išlo o vývoj a rozmiestňovanie raketového systému 9M729, ktorý mal podľa USA prekračovať dolet povolený zmluvou. Kremeľ však tieto tvrdenia odmietal a sám vyhlasoval, že zmluvy INF sa nepridržiavajú Spojené štáty.

Spojené štáty oznámili svoje odstúpenie od zmluvy 1. februára. Rozhodnutie Washingtonu podporila aj Severoatlantická rada (NAC), hlavný politický orgán Severoatlantickej aliancie. Rada obvinila Moskvu z toho, že vyvinula a uviedla do funkčnosti raketový systém 9M729, nezodpovedajúci pravidlám INF. V reakcii na rozhodnutie Washingtonu pozastavilo plnenie zmluvy 2. februára aj Rusko. Rusko a Spojené štáty vlani vo februári odstúpili od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Stalo sa tak po tom, ako sa vzájomne obvinili z jej porušovania.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Ruské reakcie a zrušenie moratória

Po ukončení platnosti INF ruské vedenie vyhlásilo jednostranné moratórium na rozmiestňovanie rakiet stredného a krátkeho doletu. Moskva vtedy uviedla, že rakety nebude inštalovať, pokiaľ tak neurobí NATO.

Rusko sa už necíti byť viazané moratóriom na rozmiestňovanie rakiet stredného a krátkeho doletu (INF). Podľa agentúry TASS to v pondelok uviedlo ruské ministerstvo zahraničia. Poukázalo pritom na kroky Západu, ktoré podľa neho ohrozujú Rusko. Spojené štáty od príslušného dohovoru odstúpili v roku 2019, ale Moskva tvrdila, že jeho podmienky naďalej dodržiava.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov už na konci minulého roka varoval, že Moskva bude musieť upustiť od svojho moratória na rozmiestňovanie rakiet stredného a krátkeho doletu. Obvinil pritom Spojené štáty, že začali po svete tieto zbrane rozmiestňovať. Poukázal tak na údajné „destabilizujúce kroky“ zo strany USA a NATO v strategickej oblasti.

„Keďže situácia sa vyvíja smerom k reálnemu rozmiestňovaniu amerických pozemných rakiet stredného a krátkeho doletu v Európe a ázijsko-pacifickom regióne, ruské ministerstvo zahraničia konštatuje, že podmienky pre zachovanie jednostranného moratória na rozmiestnenie podobných zbraní pominuli,“ uviedlo ministerstvo vo svojom dnešnom vyhlásení.

Hrozby a reakcie na rozmiestňovanie zbraní

V lete keď Spojené štáty oznámili „epizodické“ rozmiestňovanie zbraní dlhého doletu na nemeckom území, ruský prezident Vladimir Putin pohrozil, že Rusko svoje moratórium zruší. Podľa nemeckej armády má umiestnenie amerických jadrových zbraní v Nemecku slúžiť ako odstrašujúci prostriedok v reakcii na ruské nasadenie jadrových rakiet Iskander v kaliningradskej exkláve. Ruský prezident Vladimir Putin už pred časom pohrozil, že na plánované rozmiestnenie amerických rakiet v Nemecku, počínajúc rokom , Rusko zareaguje „zrkadlovo“. Podľa Kremľa boli zbrane pre ruskú odpoveď už takmer dokončené pred rokom.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Rusko znova prilialo olej do ohňa v boji o moc na starom kontinente. Najnovšie sa vyhráža, že namieri svoje rakety na americké proriraketové základne v Česku a Poľsku, ak ich tam postavia. Varovanie prišlo v čase, keď o výstavbe amerických základní rokovali vo Varšave český premiér Mirek Topolánek s poľským premiérom Jaroslawom Kaczynským. "Zhodli sme sa na tom, že pravdepodobne na túto nótu obe krajiny odpovedia pozitívne," povedal Topolánek po stretnutí s Kaczynským.

Reakcia Česka nenechala na seba dlho čakať. "Systém protiraketovej obrany, nie je namierený proti Rusku a vzhľadom na nízky počet protirakiet, vôbec nemôže byť pre Rusko hrozbou. O tom bola ruská strana opakovane informovaná. Preto sú jej výroky poľutovaniahodné," pre HN povedal hovorca českého ministerstva obrany Andrej Čírtek.

Český premiér Mirek Topolánek kritiku šéfa nemeckej diplomacie Franka-Waltera Steinmeiera, že vraj USA v plánoch na budovanie protiraketového štítu zabúdajú na Rusko, odmieta. Podľa neho je "naivné" domnievať sa, že USA svoje zámery už s ruskou stranou nekonzultovali. "Je to pasívna obrana proti inému typu hrozby, o čom má Rusko podrobné informácie," potvrdilo slová premiéra České ministerstvo zahraničných vecí. Rétoriku pritvrdil i český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg. "Keď sa niekto vyhráža, malo by nás to skôr utvrdiť v našom názore," povedal minister.

Poľsko sa takisto bráni tvrdeniam, že tieto zariadenia majú zmeniť pomer síl v Európe. "Získať súhlas Ruska bude zrejme ťažké, ale budeme sa snažiť presvedčiť Rusov, že toto zariadenie nie je namierené proti nim," povedal poľský premiér. Systém je podľa neho namierený proti "prípadnej činnosti štátov, ktoré sa nechcú podriadiť princípom obvyklým vo svete", zdôraznil premiér. Stenamier spochybnil ohrozenie iránskymi raketami, ktorými Američania zdôvodňujú rozmiestnenie systému v strednej Európe.

Súčasný stav a snahy o kontrolu zbrojenia

Situáciu okolo INF riešili začiatkom októbra v Bruseli ministri obrany aliancie. Potom, čo americký prezident Donald Trump pred niekoľkými dňami oznámil, že Spojené štáty od dohody INF odstupujú, rokoval jeho bezpečnostný poradca John Bolton v pondelok a v utorok v Moskve, kde sa okrem iného stretol s prezidentom Vladimirom Putinom. Národné delegácie podľa jeho slov viedli námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov a tajomník amerického šéfa diplomacie Christopher Ford. Predošlé kolo rusko-amerických rozhovorov o strategickej stabilite a kontrole zbraní sa uskutočnilo v júli v Ženeve, uviedla agentúra TASS.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Okrem toho ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vlani koncom decembra vyhlásil, že Moskva je pripravená zahrnúť svoje raketové systémy Avangard a Sarmat do rusko-americkej Zmluvy o obmedzení strategických útočných zbraní (New START/SNV-III), ak bude predĺžená. Ruský prezident Vladimir Putin začiatkom decembra uviedol, že Ruská federácia je pripravená ešte do konca roka a bez predbežných podmienok predĺžiť platnosť New START/SNV-III. Pripomenul, že platnosť zmluvy sa čoskoro skončí. "Všetky naše návrhy na predĺženie platnosti tejto zmluvy sú na stole, zatiaľ sme nedostali od partnerov žiadnu reakciu," dodal Putin. Zmluva New START/SNV-III bola Moskvou a Washingtonom uzavretá v roku 2010. Podpísali ju vtedajší prezidenti USA a Ruska - Barack Obama a Dmitrij Medvedev.

Dôsledky pre medzinárodnú bezpečnosť

Zánik zmluvy INF priniesol so sebou viaceré negatívne dôsledky pre medzinárodnú bezpečnosť. Zrušenie zmluvy viedlo k novej vlne pretekov v zbrojení medzi Ruskom a USA, ako aj k zvýšenému napätiu v Európe. Existuje obava, že absencia zmluvy INF môže viesť k rozmiestňovaniu nových rakiet stredného doletu v Európe, čo by zvýšilo riziko konfliktu.

tags: #zmluva #o #likvidacii #rakiet #stredneho #a