
Slovenská republika od svojho vzniku aktívne budovala vlastnú zmluvnú základňu, pričom sa zameriavala na vytváranie efektívnej a komplexnej siete medzinárodných dohôd. Tento článok sa zameriava na zmluvu o malom pohraničnom styku medzi Slovenskom a Poľskom, pričom analyzuje jej podmienky a zaraďuje ju do širšieho kontextu medzinárodných zmlúv a európskej integrácie.
Medzinárodné zmluvy predstavujú dôležitý nástroj v rozvoji medzinárodných vzťahov. Poskytujú právny základ pre všestrannú medzinárodnú spoluprácu v oblastiach ako obchod, technika, sociálne veci, kultúra, humanitárna pomoc a právo. Sú prejavom vývoja medzinárodného práva a jeho najdôležitejších inštitúcií.
Slovenská republika si uvedomuje význam budovania efektívnej a komplexnej zmluvnej základne. K 31. decembru mala Slovenská republika uzavretých 1650 platných medzinárodných zmlúv. Z tohto počtu bolo 1421 dvojstranných zmlúv, z toho 39 v roku 2004, a 229 mnohostranných zmlúv, z toho 25 v roku 2004.
Tieto medzinárodné zmluvy odrážajú zahraničnopolitickú orientáciu Slovenskej republiky. Vstup Slovenska do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie sa premietol do modifikácie zmluvnej základne. V rámci negociačnej kapitoly č. 26 „Vonkajšie vzťahy“ sa uskutočnilo zosúladenie medzinárodnej zmluvnej základne SR so zmluvnou základňou Európskej únie a Európskych spoločenstiev.
Povinnosť revízie zmluvnej základne vyplynula jednak z článku 307 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, ako aj z článku 6 ods. 2 Ústavy SR. Rovnako pre SR vyplynula povinnosť uzavrieť určitý okruh nových medzinárodných zmlúv. Išlo napríklad o zrušenie zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia s USA a Japonskom, ktoré bola SR nútená vypovedať pre nezáujem druhých zmluvných partnerov modifikovať existujúce platné zmluvy.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Prioritná pozornosť bola venovaná skvalitneniu zmluvnej základne, najmä s ohľadom na vytvorenie najvýhodnejších podmienok pre medzinárodnú spoluprácu. Po súhlase druhej zmluvnej strany bola ukončená revízia zmluvnej základne s jednotlivými štátmi po sukcesii SR do zmlúv bývalej ČSFR.
V rámci predvstupového procesu SR do EÚ boli dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií súčasťou negociačnej kapitoly č. Vonkajšie vzťahy. Cieľom bolo dosiahnuť súlad týchto dohôd so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z jej členstva v Európskej únii.
Stav modifikácie dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií s tzv. štátmi americkými o vzájomnej podpore a ochrane investícií s výkladom bol podpísaný dňa 22.9. v Bruseli a platnosť nadobudol 14. júla 2004 - dňom výmeny ratifikačných listín. Dohoda s Juhosláviou bola podpísaná 9. novembra 2004 v Bratislave.
Dodatkový protokol k Dohode o podpore a vzájomnej ochrane investícií s Rumunskom je v pokročilom štádiu prípravy. MF SR zaslalo bulharskej strane list, v ktorom oznamuje, že súhlasí s takým znením Dodatkového protokolu a že zo slovenskej strany je Dodatkový protokol pripravený na podpis.
Konzultácie k modifikácii bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a Uzbekistanom sa uskutočnili na jeseň minulého roka v Taškente. Slovenská strana rokovala s EK o tomto návrhu dňa 5. 10. 2004 v Bruseli. Slovenská republika naďalej pokračuje v neoficiálnych bilaterálnych rokovaniach s Kanadou.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Konzultácie o modifikácii bilaterálnej investičnej dohody s ČR sa uskutočnili v dňoch 26. - 27. 5. 2004 v Bratislave. Strany sa dohodli na zmene článku 6 predmetnej Dohody, otvorený ostal článok 3.
Slovenská republika má 52 platných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Zmluva s Kazachstanom je od roku 2003 pripravená na podpis.
Pozornosť bola venovaná zosúlaďovaniu zmluvnej základne SR so zmluvnou základňou EÚ. Zmluvy, ktoré vyhoveli zásadám spoločnej obchodnej politiky EÚ, zostali v platnosti a v roku 2004 sa riadne vykonávali.
Ministerstvo spravodlivosti je gestorom medzinárodných dvojstranných a mnohostranných zmlúv o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov. Tieto nariadenia nahradili vo vzájomných vzťahoch medzi členskými štátmi EÚ príslušné dvojstranné a mnohostranné zmluvy.
Zmluva o malom pohraničnom styku s Poľskom umožnila občanom žijúcim v prihraničných oblastiach prekračovať hranice na základe zjednodušených pravidiel. Cieľom bolo uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v rôznych oblastiach, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Podmienky zmluvy o malom pohraničnom styku s Poľskom boli zamerané na zjednodušenie prekračovania hraníc pre osoby s trvalým pobytom v prihraničných oblastiach. Medzi hlavné podmienky patrili:
Zmluva o malom pohraničnom styku s Poľskom mala pre Slovensko niekoľko pozitívnych dôsledkov: