Zmluva o priateľstve a spolupráci medzi ČSR a ČĽR: Analýza Československo-Čínskych vzťahov v 50. rokoch 20. storočia

V 50. rokoch 20. storočia prežívali Československá republika (ČSR) a Čínska ľudová republika (ČĽR) obdobie intenzívnej politickej, hospodárskej a kultúrnej spolupráce. Tieto vzťahy boli úzko späté s ideologickou orientáciou oboch krajín na socialistický blok a boli pod silným vplyvom zahraničnej politiky Sovietskeho zväzu. Jedným z kľúčových momentov tohto obdobia bolo podpísanie Zmluvy o priateľstve a spolupráci medzi ČSR a ČĽR.

Vnímanie Číny v Československu v 50. rokoch

Obraz Číny v Československu v 50. rokoch 20. storočia bol silne ovplyvnený komunistickou propagandou. Vnímanie Číny formovala predovšetkým cestopisná literatúra, ktorá patrila do žánru "chválospevov na socializmus". Tieto diela, vydávané v štátnych a štátom kontrolovaných vydavateľstvách, ponúkali idealizovaný a pozitívny obraz Číny, pričom eliminovali akékoľvek negatíva. Autori, často spisovatelia, publicisti a novinári lojálni voči režimu, boli vysielaní na oficiálne návštevy do Číny a ich cestopisy mali slúžiť na mobilizáciu podpory pre ČĽR v Československu.

Vznik ČĽR a jej zahraničnopolitická orientácia

Komunistická strana Číny (KSČ) po dlhej občianskej vojne s Kuomintangom zvíťazila a 1. októbra 1949 Mao Ce-tung v Pekingu vyhlásil založenie Čínskej ľudovej republiky. KSČ sa stala jedinou vládnucou stranou a začala realizovať socialistické reformy. V zahraničnej politike sa ČĽR stala súčasťou socialistického tábora. Prvá zahraničná návšteva Mao Ce-tunga smerovala v decembri 1949 za Stalinom do Moskvy, kde bola podpísaná Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ZSSR a ČĽR. Československá republika diplomaticky uznala ČĽR už 4. októbra 1949, ako jeden z prvých troch štátov.

Politické kontakty medzi ČSR a ČĽR

Blízke a intenzívne politické kontakty medzi Prahou a Pekingom boli charakteristické pre 50. roky. Predseda čínskej vlády Čou En-laj navštívil Prahu v marci 1953 pri príležitosti štátneho pohrebu Klementa Gottwalda. Najvyšším čínskym politickým predstaviteľom, ktorý v 50. rokoch navštívil Československo, bol v januári 1956 podpredseda ČĽR maršal Ču Te. V marci 1957 navštívil Peking predseda vlády Viliam Široký a počas jeho pobytu bola podpísaná Zmluva o priateľstve a spolupráci medzi ČSR a ČĽR. Do Pekingu zavítal v októbri 1959 pri príležitosti osláv 10. výročia založenia ČĽR Václav Kopecký.

Zmluva o priateľstve a spolupráci medzi ČSR a ČĽR

Podpísanie Zmluvy o priateľstve a spolupráci medzi ČSR a ČĽR v marci 1957 bolo vyvrcholením snáh o upevnenie vzájomných vzťahov. Zmluva deklarovala vzájomnú podporu a spoluprácu v politickej, hospodárskej, kultúrnej a vedeckej oblasti. Bola výrazom solidarity medzi dvoma socialistickými krajinami a mala prispieť k posilneniu socialistického bloku. Konkrétny obsah zmluvy a jej dopad na vzájomné vzťahy si zaslúžia hlbšiu analýzu.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Vedecká a kultúrna spolupráca

Blízke politické kontakty medzi Prahou a Pekingom vytvorili rámec pre vedeckú a kultúrnu spoluprácu. V lete a na jeseň roku 1952 absolvoval niekoľkomesačný pobyt v Číne Armádny umelecký súbor Víta Nejedlého. Počas pobytu vznikol aj dokumentárny film Lidé jednoho srdce (1953, réžia: Karel Kachyňa, Vojtěch Jasný). Najväčšia československá kultúrna delegácia navštívila ČĽR v dňoch 23. septembra až 11. decembra 1955. Viacerí členovia tejto delegácie po návrate knižne vydali cestopis. Presne o rok neskôr Čínu navštívil Vladimír Mináč a Jarmila Glazarová a v priebehu druhej polovice 50. rokov tam zavítali aj ďalší československí novinári a spisovatelia, ktorí po návrate knižne zachytili svoje dojmy.

Obraz Číny v cestopisoch z 50. rokov

Z hľadiska vytvárania obrazu Číny v Československu prostredníctvom publikovaných cestopisov boli kľúčové dve návštevy: Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého v roku 1952 a československej kultúrnej delegácie v roku 1955. Tieto cestopisy mali mnohé spoločné črty - ponúkali predovšetkým pozitívny, idealistický a idealizovaný obraz Číny, plný nadšenia z budovania socializmu. Autori sa usilovali zvýšiť autenticitu svojich cestopisov prostredníctvom rozhovorov s príslušníkmi jednotlivých "pokrokových tried" socialistickej Číny (robotníkov, roľníkov, príslušníkov pracujúcej inteligencie). Ani jeden z týchto oficiálnych hostí však nehovoril po čínsky a pri kontakte s Číňanmi boli odkázaní na služby tlmočníkov.

Propagandistické stratégie v cestopisoch

Autori cestopisov využívali rôzne propagandistické stratégie na mobilizovanie podpory pre ČĽR v Československu. Opakovane zdôrazňovali spoločný zápas - budovanie socializmu a jeho ochranu pred vonkajšími nepriateľmi. Obľúbenou naratívnou stratégiou bol protiklad minulosti a súčasnosti. Založenie ČĽR 1. októbra 1949 pre nich predstavuje zlom nielen v dejinách Číny, ale aj celého sveta. Autori používali priamočiary jazyk propagandy a politických nepriateľov častovali nelichotivými označeniami. Zlá životná úroveň čínskeho obyvateľstva pred rokom 1949 bola dôkazom skorumpovanosti a neschopnosti režimu Kuomintangu. Naopak, vývoj v ČĽR vzbudzuje patetický obdiv. Autori zdôrazňovali aj morálnu nadradenosť nového zriadenia v Číne a aj socialistického tábora ako takého.

Protiklad minulosti a súčasnosti

Protiklad minulosť verzus súčasnosť autori ilustrujú často aj na osudoch konkrétnych postáv. Autori zdôrazňovali aj morálnu nadradenosť nového zriadenia v Číne a aj socialistického tábora ako takého: „S ľútosťou musím oznámiť, že brlohov niet, nevestincov niet, zlodejov a vrahov tiež niet, pirátov a pašerákov niet, nijaká žena nerobí prostitúciu, pohlavné choroby nie sú, o gangoch, zločineckých bratstvách, strašlivých sektách niet ani chýru ani slychu. V Číne si môžete nechať kufor stáť štyri dni na ulici. V Štokholme dnes možno, ale v Číne vám ho neukradne nikto“ (Mňačko, s.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #mieri #a #priatelstve #1978