Zmluva o mieri a priateľstve 1978 medzi Československom a Vietnamom v kontexte RVHP a Studenej vojny

V posledných rokoch sa pozornosť venovala najmä európskej integrácii a Eurofondom, avšak pred vstupom do Európskej únie bolo Československo štyridsať rokov členom Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), čo bol integračný projekt socialistických štátov. Zmluva o mieri a priateľstve z roku 1978 medzi Československom a Vietnamom predstavuje jeden z mnohých prejavov spolupráce v rámci tohto bloku.

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP)

RVHP vznikla ako reakcia na Marshallov plán a integračné snahy Západu. Bola založená 5. - 8. januára 1949 v Moskve z iniciatívy Sovietskeho zväzu. Hlavným cieľom bolo koordinovať hospodársku politiku socialistických krajín a zabezpečiť ich ekonomickú integráciu pod vedením ZSSR. Mala vytvoriť alternatívu k západoeurópskemu hospodárskemu systému, najmä po tom, ako satelitné štáty odmietli účasť na Marshallovom pláne pod politickým tlakom Moskvy.

Medzi účastnícke štáty patrili:

  • Sovietsky zväz (ZSSR) (1949)
  • Poľsko (1949)
  • Československo (1949)
  • Maďarsko (1949)
  • Rumunsko (1949)
  • Bulharsko (1949)
  • Albánsko (1949, avšak od 60. rokov sa dištancovalo a v roku 1961 spoluprácu ukončilo)
  • Nemecká demokratická republika (NDR, vstup v roku 1950)
  • Mongolsko (1962)
  • Juhoslávia (asociované členstvo 1964)
  • Kuba (1972)
  • Vietnam (1978)

Dvojzväzkový zborník „Hlavné dokumenty Rady pre vzájomnú hospodársku pomoc“ (1981, 1983) sa zameriava na zakladajúce a základné dokumenty RVHP. Obsahuje Štatút Rady pre vzájomnú hospodársku pomoc, ktorý definuje ciele, princípy a štruktúru organizácie, dohody o spolupráci medzi členskými štátmi, ktoré stanovujú rámec pre hospodárske vzťahy, a dokumenty o orgánoch RVHP, ich kompetenciách a rozhodovacích procesoch. Druhý zväzok sa zameriava na praktické aspekty hospodárskej spolupráce v rámci RVHP a obsahuje dokumenty o obchodných vzťahoch, colných dohodách a menovej spolupráci, dohody o spoločných investičných projektoch a dokumenty o spolupráci v jednotlivých odvetviach hospodárstva. Druhý zväzok poskytuje pohľad na medzinárodné vzťahy RVHP, vrátane dokumentov o spolupráci s tretími krajinami.

Kniha "Československo v RVHP 1949-1956" od Karla Kaplana (1995) sa zaoberá prvými rokmi členstva Československa v RVHP. Kaplan analyzuje dôvody vzniku organizácie, jej fungovanie a vplyv na československé hospodárstvo v kontexte širších politických a ekonomických vzťahov medzi socialistickými krajinami. Kniha opisuje hospodársku situáciu Československa v prvých povojnových rokoch, diskusiu o zapojení sa do Marshallovho plánu a následné odmietnutie tejto možnosti pod tlakom Sovietskeho zväzu. Kaplan analyzuje, ako sa prvé roky existencie RVHP vyznačovali snahou o vytvorenie spoločných hospodárskych stratégií, ktoré však boli často narušované sovietskymi záujmami a centralizovaným rozhodovaním. Československo sa v rámci RVHP stalo dôležitým priemyselným centrom, no zároveň muselo podriadiť svoju ekonomickú stratégiu potrebám Sovietskeho zväzu.

Prečítajte si tiež: Analýza Zmluvy o priateľstve ČSR a ČĽR

Autor opisuje rôzne hospodárske dohody, ktoré boli uzavreté medzi Československom a ZSSR v rokoch 1951 až 1955, pričom zdôrazňuje, že tieto dohody často neboli výhodné pre československú ekonomiku. Kniha sa venuje aj politickým a strategickým aspektom fungovania RVHP a zdôrazňuje, že sovietske vedenie využívalo hospodársku spoluprácu ako nástroj kontroly nad socialistickými krajinami. Kaplan poukazuje na to, že členstvo v RVHP viedlo k výrazným štrukturálnym zmenám v česko-slovenskej ekonomike, ktorá sa postupne začala viac orientovať na obchod so socialistickými krajinami a stratila prístup k západným trhom. Dôležitou kapitolou knihy je obdobie eskalácie studenej vojny a jej vplyv na hospodárske vzťahy v rámci RVHP. Kaplan podrobne popisuje, ako narastajúce napätie medzi Východom a Západom ovplyvnilo obchodné vzťahy Československa a ako boli ekonomické rozhodnutia ovplyvňované politickými faktormi. V závere knihy autor rozoberá krízu RVHP v polovici 50. rokov, ktorá bola dôsledkom neefektívneho plánovania, rozdielnych hospodárskych záujmov členských štátov a narastajúceho napätia v socialistickom bloku.

Vietnam a jeho vstup do RVHP

Vietnam vstúpil do RVHP v roku 1978. Tento krok bol logickým vyústením politickej orientácie krajiny po vojne vo Vietname a posilnením väzieb so Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými štátmi. Vstup Vietnamu do RVHP bol spojený s očakávaniami hospodárskej pomoci a podpory pri obnove krajiny zničenej vojnou.

Zmluva o mieri a priateľstve medzi Československom a Vietnamom

Zmluva o mieri a priateľstve medzi Československom a Vietnamom, podpísaná v roku 1978, bola jedným z konkrétnych prejavov spolupráce v rámci RVHP. Táto zmluva predstavovala formálne potvrdenie priateľských vzťahov a spolupráce medzi oboma krajinami v rôznych oblastiach, ako napríklad hospodárstvo, kultúra, veda a technika. Zmluva tiež odrážala politickú podporu Československa pre Vietnam v kontexte medzinárodných vzťahov a Studenej vojny.

Studená vojna a jej vplyv

Studená vojna bola súperením medzi dvoma mocenskými blokmi - socialistickým blokom vedeným ZSSR a demokratickým blokom vedeným USA. Vznikli dva mocenské bloky - NATO a Varšavská zmluva. NATO - Severoatlantický pakt - bol uzavretý v roku 1949 vo Washingtone. Varšavská zmluva - zmluva o priateľstve a spolupráci podpísaná v roku 1955. Členské štáty vyčlenili pod spoločné velenie časť svojich ozbrojených síl. Obidva pakty sa vyhlasovali za „obranné“ a otvorene sa pripravovali na vojenské stretnutie.

Počas studenej vojny boli hrozbou pre svetový mier lokálne konflikty, ako napríklad vojny na Blízkom východe, vojna v Kórei, vojna vo Vietname a Karibská kríza. Vojna vo Vietname (1962-1975) bola konfliktom, v ktorom Severný Vietnam, podporovaný Čínou a ZSSR, bojoval proti Južnému Vietnamu, podporovanému Francúzskom a USA. Česko-slovensko podporovalo Severnú Kóreu a dodávalo jej zbrane, muníciu, lieky a autá.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Hospodárska integrácia v rámci RVHP

Kniha „Satellites and Commissars: Strategy and Conflict in the Politics of Soviet-Bloc Trade“ od Randalla W. Stonea (1996) skúma ekonomickú integráciu medzi Sovietskym zväzom a jeho satelitnými krajinami v rámci RVHP. Stone argumentuje, že Sovietsky zväz sa snažil o ekonomickú a politickú integráciu východného bloku prostredníctvom systému dotovaného obchodu, ktorý mal podporiť stabilitu a efektívnosť socialistických štátov. V skutočnosti však sovietska politika viedla k zlyhaniam na viacerých úrovniach, predovšetkým kvôli chybnému systému plánovania a riadenia. Sovietski vyjednávači boli neefektívni, pretože boli motivovaní prevažne splnením formálnych kvantitatívnych plánových ukazovateľov, čím sa zanedbávali otázky kvality, technologickej inovácie a dlhodobých investícií. Táto štrukturálna chyba spôsobila, že aj napriek obrovským ekonomickým dotáciám zo strany ZSSR nebola dosiahnutá skutočná hospodárska integrácia, pretože satelity mali motiváciu tieto dotácie maximalizovať a zároveň sabotovať spoločné projekty, ktoré pre ne znamenali nevýhodu.

Dôležitou súčasťou ekonomickej integrácie sovietskeho bloku boli rozsiahle spoločné projekty, najmä v oblasti infraštruktúry. Sem patrili výstavba ropovodov, plynovodov, jadrových elektrární a ďalšej energetickej a dopravnej infraštruktúry. Hoci Sovietsky zväz mal formálnu kontrolu, nedokázal účinne kontrolovať implementáciu týchto rozsiahlych projektov.

Spravodajské aktivity v Česko-Slovensku

Pri pohľade na dejiny Česko-slovenských spravodajských služieb nemožno opomenúť obdobie predchádzajúce vzniku Česko-Slovenskej republiky. Založenie samostatného štátu v roku 1918 predchádzali totiž aktivity a spravodajská činnosť českých a slovenských vlastencov, získavajúcich politické, vojenské a hospodárske informácie pre zahraničnú reprezentáciu na čele s Tomášom G. Masarykom. Pod jeho patronátom vznikla 15. marca 1915 neformálna konšpiratívna organizácia Maffie - alebo Tajný výbor - ako významné centrum odboja proti habsburgskej monarchii počas 1. svetovej vojny.

Spravodajské služby oboch štátov využívali spravodajské zdroje česko-slovenskej emigrácie. Osobitný význam najmä pre Britov mala súkromná spravodajská organizácia Američana českého pôvodu Emanuela Vosku. Podobné osudy akého sa dočkal E. Voska mali aj viacerí členovia Maffie. Okrem týchto dvoch spravodajských zložiek pôsobila v Česko-slovensku od roku 1923 Spravodajská ústredňa (ZÚS) pri pražskom policajnom prezídiu. Bola to centrála kontrašpionáže, ktorú od 1. januára 1938 premenovali na Štátnu bezpečnosť (StB) a pod týmto názvom fungovala iba rok. Podliehali jej zvláštne oddelenia polície v okresných mestách, úzko spolupracujúce najmä s 2. oddelením Hlavného štábu česko-slovenskej brannej moci.

Formujúca sa česko-slovenská branná moc vytvárala svoje veliteľské- štábne štruktúry tak povediac za pochodu, pričom jej pomáhali dôstojníci francúzskej armády na čele s generálom Mauriceom Pellé ako náčelníkom Hlavného štábu v Prahe. Spravodajské ústredie 2. oddelenia Hlavného štábu tvorili dve základné skupiny. Pátracia skupina sa delila na sekciu ofenzívnu a sekciu obrannú. Štruktúra 2. oddelenia sa menila práve tak, ako dochádzalo k zmenám na poste jeho šéfa. V auguste 1927 sa jeho prednostom stal generál Vlastimil Chalupa, ktorý bol považovaný za priateľa prezidenta T. G. Masaryka.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

tags: #zmluva #o #mieri #a #priatelstve #1978