
Tento článok sa zameriava na problematiku zmluvy o mzdových podmienkach konateľa, pričom zdôrazňuje dôležitosť správneho nastavenia mzdových podmienok a povinností zamestnávateľa. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, zohľadňujúc legislatívne zmeny a praktické aspekty.
Novelou Zákonníka práce bol doplnený § 43 ods. 3 o vetu, ktorá rieši situáciu, keď v pracovnej zmluve nie sú priamo dohodnuté mzdové podmienky, ale sa odkazuje na kolektívnu zmluvu, ktorej účinnosť sa skončila. V takomto prípade sa mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve, a to najviac po dobu 12 mesiacov, alebo do dohodnutia nových mzdových podmienok. Tým sa legislatívne vyriešil problém s určením nárokov zamestnanca na mzdu v situáciách, keď sa výška mzdy odvíja od kolektívnej zmluvy, ktorá už nie je platná.
Ak mzdové podmienky nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, sú podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ je povinný ich dohodnúť podľa § 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce. Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť uchádzača o zamestnanie aj so mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.
V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Ak sú mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na jej ustanovenia. Inak stačí odkázať na príslušné ustanovenia Zákonníka práce.
Súčasťou platu zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia (príplatky). Zákonom garantovaná minimálna výška príplatkov závisí od sumy platnej minimálnej mzdy a určuje sa ako príslušné % zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Vo verejnej správe závisí garantovaná minimálna výška príplatkov od hodinovej sadzby funkčného platu zamestnanca, ale aj od sumy platnej minimálnej mzdy. Príplatok sa určuje ako príslušné % zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.
Progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bolo zavedené od 1.1.2013. V roku 2025 sa uplatňovali pri výpočte daňovej povinnosti dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19% a 25%. Použitie každej z nich záviselo od výšky dosiahnutého základu dane zamestnanca, pričom hraničným základom dane je suma určená ako 176,8 násobok životného minima, ktorá sa v roku 2025 uplatňovala vo výške 48 441,43 €.
Od 1.1.2026 sa progresivita v zdaňovaní sprísňuje a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%.
Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na manželku za rok 2025 sa za manželku (manžela) daňovníka v súlade s § 11 ods. 4 písm. a) ZDP považuje aj manželka (manžel), ktorá žije s daňovníkom v domácnosti a v príslušnom zdaňovacom období sa stará o vyživované maloleté dieťa s odkazom na § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.
Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera (NČZDM) započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zákonom ustanovených výnimiek.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Prijatie prvého zamestnanca je pre podnikateľa významným krokom, ktorý prináša množstvo povinností a administratívnych úkonov. Tento proces zahŕňa nielen dodržiavanie Zákonníka práce, ale aj ďalších predpisov týkajúcich sa daňovej, odvodovej a bezpečnostnej oblasti.
Medzi hlavné povinnosti zamestnávateľa patrí:
Elektronická forma doručovania mzdových dokumentov je možná len po vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pri elektronickej forme doručovania má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnanca. Daňový doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, nemožno dodatočne meniť ani upravovať a musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa.
Od 1.1.2026 platí, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného zamestnávateľom svojim zamestnancom len v prípade "papierových" potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Národné centrum zdravotníckych informácií poskytuje príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky údaje o dočasnej pracovnej neschopnosti. V nadväznosti na to sa ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca.
Každý zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom má pri nástupe do zamestnania právo, nie povinnosť, podpísať Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. Ak má daňovník viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe