Zmluva o obchodnom zastúpení: Vzor pre fyzické a právnické osoby

Zmluva o obchodnom zastúpení je dôležitý právny dokument, ktorý upravuje vzťah medzi zastúpenou osobou a obchodným zástupcom. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o obchodnom zastúpení, vrátane jej právnej úpravy, náležitostí a rozdielov oproti podobným zmluvným typom.

Čo je zmluva o obchodnom zastúpení?

Zmluva o obchodnom zastúpení je upravená v Obchodnom zákonníku. Obchodný zástupca sa zaväzuje pre zastúpenú osobu vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpenej osoby a na jej účet.

Využitie zmluvy o obchodnom zastúpení

Zmluva o obchodnom zastúpení sa využíva v rôznych situáciách, napríklad:

  • Výrobcovia a dodávatelia: Zastúpená osoba, ktorá potrebuje rozšíriť svoj predajný dosah a osloviť nových zákazníkov.
  • Obchodní zástupcovia: Fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú skúsenosti s predajom a chcú zastupovať iné spoločnosti alebo osoby.

Právna úprava zmluvy o obchodnom zastúpení

Zmluva o obchodnom zastúpení je upravená v Obchodnom zákonníku.

Rozdiel medzi zmluvou o sprostredkovaní a zmluvou o obchodnom zastúpení

Zmluva o obchodnom zastúpení predstavuje ďalší samostatný typ obchodnej zmluvy, ktorá je veľmi podobná čo do obsahu so zmluvou o sprostredkovaní. Pri zmluve o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca zaväzuje vyvíjať pre zastúpenú osobu činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpenej osoby a na jeho účet. Znie to veľmi podobne ako zmluva o sprostredkovaní. Pri zmluve o obchodnom zastúpení však ide o komplex činností vykonávaných v mene zastúpeného a na jeho účet, čo je odlišné od zmluvy o sprostredkovaní.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Príklad na rozdiel medzi zmluvou o sprostredkovaní a zmluvou o obchodnom zastúpení

Developer je záujemca, ktorý má záujem predať nehnuteľnosť tretej osobe. Realitná kancelária je sprostredkovateľ, ktorý vyvíja činnosť pre záujemcu, aby tretia osoba kúpila nehnuteľnosť. Ak uzatvoria zmluvu o sprostredkovaní, tak realitná kancelária len vyhľadáva tretiu osobu, ktorá má záujem kúpiť nehnuteľnosť. Kúpnu zmluvu však už uzatvára záujemca (developer) s treťou osobou. Ak by však developer uzatvoril s realitnou kanceláriou zmluvu o obchodnom zastúpení, môže samotná realitná kancelária uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou v mene developera a na jeho účet. Následne by realitná kancelária bola povinná odovzdať developerovi kúpnu cenu po odrátaní provízie, nakoľko kúpnu zmluvu s treťou osobou uzatvorila v jej mene a na jeho účet.

Náležitosti zmluvy o obchodnom zastúpení

Zmluva o obchodnom zastúpení by mala obsahovať nasledovné náležitosti:

  1. Identifikácia zmluvných strán: Presné označenie zastúpenej osoby a obchodného zástupcu (obchodné meno, sídlo, IČO, právna forma).
  2. Predmet zmluvy: Určenie činnosti, ktorú má obchodný zástupca vykonávať (napr. vyhľadávanie zákazníkov, uzatváranie zmlúv).
  3. Územná pôsobnosť: Vymedzenie územia, na ktorom má obchodný zástupca pôsobiť.
  4. Výška odmeny: Dohoda o provízii alebo inej forme odmeny pre obchodného zástupcu.
  5. Doba trvania zmluvy: Určenie, či sa zmluva uzatvára na dobu určitú alebo neurčitú.
  6. Práva a povinnosti zmluvných strán: Podrobné vymedzenie práv a povinností zastúpenej osoby a obchodného zástupcu.
  7. Spôsob ukončenia zmluvy: Podmienky pre vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od nej.

Praktické rady pred uzatváraním zmluvy o obchodnom zastúpení

Pred uzatvorením zmluvy o obchodnom zastúpení je dôležité:

  • Overiť si dôveryhodnosť druhej strany: Zistiť si informácie o zastúpenej osobe alebo obchodnom zástupcovi.
  • Dôkladne si prečítať zmluvu: Uistiť sa, že rozumiete všetkým podmienkam a náležitostiam zmluvy.
  • Konzultovať s právnikom: V prípade nejasností alebo pochybností sa poradiť s právnikom.

Zmluva o poskytovaní služieb

Zmluva o poskytovaní služieb je ďalší typ zmluvy, ktorý sa často využíva v obchodnej praxi. Je dôležité rozlišovať medzi zmluvou o obchodnom zastúpení a zmluvou o poskytovaní služieb.

Čo je zmluva o poskytovaní služieb?

Zmluvou o poskytovaní služieb sa poskytovateľ zaviaže pre klienta zabezpečovať (alebo jednorazovo zabezpečiť) nejakú činnosť - poskytovať službu. Službu sa zaväzuje poskytovať v dohodnutom rozsahu a kvalite, za dojednanú odmenu a počas dohodnutého obdobia. Služba má vždy nehmotnú povahu a nikdy nevedie k zmene vlastníctva k čomukoľvek.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Využitie zmluvy o poskytovaní služieb

V praxi zmluvu o poskytovaní služieb (nazývanú aj ako zmluva o poskytnutí služieb) využíva:

a) Poskytovateľ, ktorý ponúka na zabezpečenie potrieb klienta:

  • svoju prácu (upratovanie, stráženie),
  • svoje vedomosti, schopnosti (poradenstvo, administratíva),
  • príp. možnosť využitia svojho materiálneho substrátu.

Poskytovateľom je najčastejšie podnikateľ. Nie pre všetky tieto prípady využívame zmluvu o poskytovaní služieb. Niekde sú určené iné zmluvné typy (ako zmluva o dielo v stavebníctve). Služby môže poskytovať aj nepodnikateľ (napr. sociálne služby nezisková organizácia, štátna inštitúcia, dobrovoľník).

b) Klient (zákazník), ktorý potrebuje zabezpečiť svoje súkromné potreby alebo zabezpečiť verejné potreby (subjekty verejného práva, mimovládne organizácie). Je ochotný zaplatiť za ponúkanú službu protihodnotu - odmenu.

Náležitosti zmluvy o poskytovaní služieb

V zmluve o poskytovaní služieb musíme dostatočne určito vymedziť predmet svojich záväzkov. Musí byť jednoznačné kto, komu, po akú dobu a akú službu má poskytovať a aká odmena mu za to prináleží. Zmluva o poskytovaní služieb ako inominátna (nepomenovaná) zmluva nemá zákonom vymedzené náležitosti. V závislosti od jej predmetu však obsahuje:

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

  1. Identifikácia zmluvných strán - označujeme ich ako klient (zákazník, prijímateľ) a poskytovateľ, (príp. objednávateľ a dodávateľ).
  2. Predmet zmluvy - vymedzuje záväzok poskytovateľa poskytovať klientovi nejakú službu. Súčasne záväzok klienta za službu zaplatiť.
  3. Obsah a rozsah poskytovaných služieb - používame slovný opis alebo odkaz na príslušnú normu. Podrobný rozpis môže byť v prílohách zmluvy o poskytovaní služieb.
  4. Termín plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať v určenom termíne).
  5. Doba platnosti zmluvy - určitá alebo neurčitá. Môže byť totožná s termínom plnenia.
  6. Miesto plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať na určenom mieste).
  7. Odmena (cena) - cenu určujeme pevnou sumou, spôsobom jej výpočtu, odkazom na cenový predpis alebo na cenník poskytovateľa. Výnimočne môže byť služba poskytnutá bezodplatne (charita alebo ako doplnková služba). Bezodplatnosť treba v zmluve výslovne uviesť.

Ostatné náležitosti:

  1. Podrobnejšia špecifikácia kvality poskytovaných služieb
  2. Všeobecné obchodné podmienky ako príloha zmluvy o poskytovaní služieb alebo odkaz na všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa.
  3. Splatnosť ceny (termín splatnosti, spôsob platby, spôsob fakturácie, úroky z omeškania).
  4. Reklamácie - spôsoby uplatnenia reklamácie za vadné služby (nižšej kvality alebo menšieho rozsahu). Lehoty na uplatnenie reklamácie. Záruka, ktorú poskytol poskytovateľ, alebo ktorá vyplýva z osobitného zákona. Reklamačný poriadok poskytovateľa môže byť prílohou zmluvy o poskytovaní služieb.
  5. Práva a povinnosti zmluvných strán nad rámec predmetu zmluvy
  6. Zmluvné pokuty
  7. Dôvernosť (povinnosť zachovávať mlčanlivosť o informáciách získaných pri plnení zmluvy).
  8. Zodpovednosť za škodu. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu (vyššia moc - vis maior).
  9. Spôsoby ukončenia zmluvy (dôvody na vypovedanie zmluvy, odstúpenie od zmluvy, výpovedná lehota).
  10. Komunikácia s klientom. Zadávanie pokynov poskytovateľovi. Doručovanie.
  11. Rozhodné právo (strany si dohodou zvolia právny režim zmluvy o poskytovaní služieb.

Ústna alebo písomná forma zmluvy?

Zmluva o poskytovaní služieb ako zmluva inominátna nemá obligatórne písomnú formu. V záujme zachovania právnej istoty ju však vo väčšine prípadov preferujeme. V závislosti od charakteru služby je možné zmluvu uzatvoriť aj ústnym dohovorom strán alebo iným prejavom vôle. V praxi sú to jednoduchšie služby (jednorazové). V takýchto prípadoch postačuje písomná alebo elektronická objednávka a následne faktúra (niekedy iba pokladničný blok).

Prípady, kedy je písomná forma zmluvy o poskytovaní služieb povinná:

  • Zmluvné strany (podnikateľ a fyzická osoba) sa dohodnú na režime podľa Obchodného zákonníka, aj keď by sa mali riadiť Občianskym zákonníkom. Jedná sa o tzv. fakultatívne obchody. Takáto dohoda o voľbe práva musí byť písomná.
  • Zmluva o poskytovaní služieb sa okrem právneho režimu podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka môže riadiť prioritne režimom podľa osobitného zákona. Takýto zákon môže ukladať pre určitý typ zmluvy povinne písomnú formu. Príkladom je Zmluva o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 zákona 448/2008 o sociálnych službách Z. z.

Praktické rady pred uzatváraním zmluvy o poskytovaní služieb

Na čo si dať pozor pred uzatváraním zmluvy o poskytovaní služieb:

  • Záväznosť objednávky. Odoslanie (resp. potvrdenie) objednávky považujeme za prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služieb. Objednávka navyše obsahuje údaje, ktoré dostatočne vymedzujú predmet záväzkov.
  • Poskytovateľ má často vlastné všeobecné obchodné podmienky, vlastný cenník (príp. sadzobník) aj reklamačný poriadok. Pred uzatvorením zmluvy je dôležité, aby sa klient s týmito dokumentmi oboznámil.
  • Ak plánujeme služby poskytovať (alebo odoberať) čiastkovo, využívame rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb. Táto vymedzí podmienky pre uzatváranie čiastkových zmlúv.
  • Pred uzatvorením zmluvy o poskytovaní služieb si overíme, či podmienky poskytovania danej služby nepodliehajú „regulácii“ podľa osobitného zákona.
  • Ochrana osobných údajov (GDPR). Poskytovatelia služieb v praxi nakladajú s osobnými údajmi svojich klientov. Netreba zabúdať na realizáciu opatrení v zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.
  • Ak je účastníkom zmluvy fyzická osoba - spotrebiteľ, zmluva sa riadi aj režimom tzv. spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tento režim sa použije prednostne ! A to aj v prípade, ak sa podnikateľ písomne dohodol s fyzickou osobou na režime podľa Obchodného zákonníka.
  • Subjekty verejného práva (štátne orgány a organizácie, obce, VUC a právnické osoby nimi zriadené, založené, financované alebo kontrolované) využívajú zmluvu o poskytovaní služieb na zabezpečovanie verejných potrieb. Nezabúdame, že poskytovateľ služieb musí byť vybratý v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní.
  • Ak v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb budeme prijímateľom verejných prostriedkov v sume nad 100 tis. eur, máme povinnosť registrácie v zmysle zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.
  • Nemýľme si zmluvu o poskytovaní služieb s inými zmluvnými typmi. Zmluvu posudzujeme vždy podľa jej obsahu (nie podľa názvu). Ak uzatvoríme zmluvu, ktorá je svojim obsahom napr. zmluvou o dielo, riadi sa režimom zmluvy o dielo i napriek tomu, že ju nazveme inak. Dôležité je, nepomýliť si zmluvu o poskytovaní služieb v režime nepomenovaných zmlúv s iným typom zmluvy.

Takýmito zmluvnými typmi sú:

a) Zmluvy upravené v Občianskom aj Obchodnom zákonníku:

  • Zmluva o dielo - Výsledkom zmluvy o dielo je dielo, ako hmotne alebo nehmotne zachytený výsledok činnosti zhotoviteľa. Dielo sa stáva vlastníctvom objednávateľa (napr. zhotovenie stavby, montáž nejakej veci). Služba je nehmotný proces. Jej výsledkom nie je dielo, ktoré by zostalo klientovi. Je len uspokojená nejaká jeho potreba (napr. upratanie priestorov.)
  • Kúpna zmluva - Službu si nemýlime s tovarom. Pri kúpe tovaru dochádza k prechodu vlastníctva k tovaru z predávajúceho na kupujúceho. Zmluvou o poskytovaní služieb klient iba prijíma službu, príp. súčasne využíva hmotné veci poskytovateľa. Napr. masérsky stôl vo vlastníctve maséra. Nevzniká mu však vlastníctvo k žiadnej veci.
  • Zmluva o sprostredkovaní/sprostredkovateľská zmluva - Využívaná v praxi realitnými kanceláriami.

b) Zmluvy upravené v Občianskom zákonníku: príkazná zmluva, zmluva o úschove, zmluva o ubytovaní, zmluva o preprave, poistná zmluva.

c) Zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku: mandátna zmluva, komisionárska zmluva, zmluva o kontrolnej činnosti, zasielateľská zmluva, zmluva o preprave veci, zmluva o obchodnom zastúpení.

Právna úprava zmluvy o poskytovaní služieb

Zmluva o poskytovaní služieb (alebo zmluva o poskytnutí služieb) nie je ako samostatný zmluvný typ upravená v žiadnom zákone. Zaraďuje sa medzi tzv. inominátne (nepomenované) zmluvy.

Najčastejšie ju uzatvárame podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uplatňuje sa medzi podnikateľmi navzájom alebo medzi subjektmi verejného práva a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Ak sa na tom strany písomne dohodnú aj medzi podnikateľom a fyzickou osobou.

Zmluvu o poskytovaní služieb je možné uzatvoriť aj podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Najmä medzi fyzickými osobami (nepodnikateľmi) navzájom, medzi fyzickými osobami a podnikateľmi, tiež medzi subjektmi verejného práva navzájom ako nepodnikateľmi.

Náš právny poriadok pozná aj služby, ktoré sú regulované osobitnými zákonmi. Tu platí, že zmluva o poskytovaní služieb sa riadi podmienkami vymedzenými týmto zákonom. Podmienky, ktoré osobitný zákon nevymedzuje, sa riadia Obchodným zákonníkom alebo Občianskym zákonníkom. Ako príklad uvádzame:

  • Poskytovanie sociálnych služieb v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z.
  • Poskytovanie poštových služieb v zmysle zákona č. 324/2011 Z. z.
  • Poskytovanie právnych služieb v zmysle zákona č. 586/2003 Z.

Zmluva o sprostredkovaní

Čo má obsahovať zmluva o sprostredkovaní? Právny základ zmluvy o sprostredkovaní.

Zmluva o sprostredkovaní predstavuje samostatný typ obchodnej zmluvy, ktorý je upravený v ustanoveniach § 642 až § 651 Obchodného zákonníka. Zmluvnými stranami sú sprostredkovateľ a záujemca. Jej podstatou je, že sprostredkovateľ bude vykonávať určitú činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzatvoriť určitú zmluvu, napr. kúpnu, alebo nájomnú s treťou osobou. Sprostredkovateľovi patrí za vyvíjanie tejto činnosti odmena.

Typickým príkladom, kedy sa uzatvára táto zmluva, je v prípade vzťahu developer - realitná kancelária. Developer má postavenie záujemcu, ktorý má záujem predať vybudovanú nehnuteľnosť a realitná kancelária je sprostredkovateľom, ktorá vyvíja činnosť smerujúcu k tomu, aby mohol developer uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou, ktorým je v danom prípade potencionálny kupujúci nehnuteľnosti.

Ďalšími príkladmi, kedy dochádza k využitiu zmluvy o sprostredkovaní, môže byť napr. inzercia ubytovania, kedy sprostredkovateľ (ten kto zverejnil inzerát) vyvíja činnosť smerujúcu k tomu, aby tretie osoby využili ubytovacie služby záujemcu - prevádzkovateľa ubytovacích služieb.

Rozdiel medzi zmluvou o sprostredkovaní a sprostredkovateľskou zmluvou

Náš právny poriadok však pozná okrem zmluvy o sprostredkovaní aj sprostredkovateľskú zmluvu. Aký je rozdiel medzi zmluvou o sprostredkovaní a sprostredkovateľkou zmluvou? Zmluva o sprostredkovaní je samostatný typ obchodnej zmluvy, ktorú uzatvárajú dvaja podnikatelia, ak chce záujemca využiť služby sprostredkovateľa za účelom uzatvorenia zmluvy s treťou osobou. Záujemcom aj sprostredkovateľom je podnikateľ. Naproti tomu, sprostredkovateľská zmluva je typom občianskej zmluvy, ktorá je upravená v ustanoveniach § 774 až § 777 Občianskeho zákonníka. Jej podstatou je tiež obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu s treťou osobou, za čo sprostredkovateľovi patrí odmena. Sprostredkovateľskú zmluvu však uzatvárajú dve fyzické osoby, nepodnikatelia. Tí si však môžu vybrať a môžu uzatvoriť namiesto sprostredkovateľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka. Podnikatelia si však vybrať nemôžu a môžu uzatvoriť len zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka. Rovnako v prípade, ak zmluvu uzatvára podnikateľ s fyzickou osobou, uzatvárajú spravidla sprostredkovateľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka. Môžu sa však dohodnúť, že uzatvoria zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka.

Od toho, či je zmluva uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, sa odvíjajú aj ďalšie záležitosti, napr. náhrada škody, premlčanie práva a pod.

Čo musí obsahovať zmluva o sprostredkovaní

Na to, aby bola zmluva o sprostredkovaní platná, musí obsahovať:

  • označenie zmluvných strán - je potrebné presne určiť, kto je záujemca (v prospech koho má byť vykonávané sprostredkovanie) a kto je sprostredkovateľ (ten, kto má vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy s treťou osobou),
  • záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy s treťou osobou - je potrebné definovať, akú činnosť má vykonávať sprostredkovateľ,
  • výška odmeny - sprostredkovateľ má nárok na odmenu za činnosť, ktorú vykonáva. Výška odmeny musí byť uvedená v zmluve. V prípade, ak nebude uvedená výška odmeny v zmluve, má sprostredkovateľ nárok na odmenu obvyklú, ktorá býva pri obdobných zmluvách v čase uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní.

Okrem týchto náležitosti, do zmluvy o sprostredkovaní môžete uviesť aj:

  • práva a povinnosti zmluvných strán - čo je sprostredkovateľ alebo záujemca povinný alebo čo nesmú. Sprostredkovateľ napr. nesmie navrhnúť záujemcovi uzatvorenie zmluvy s treťou osobou, o ktorej vie, že nesplní uzatvorenú zmluvu so záujemcom,
  • určenie, či náklady, ktoré vynaložil sprostredkovateľ, sú už zahrnuté v odmene alebo nie - sprostredkovateľovi môžu vzniknúť pri jeho činnosti náklady. Napr. realitnému agentovi môžu vzniknúť náklady na dopravu k nehnuteľnosti, ktorú chce záujemca predať tretej osobe. Sprostredkovateľ sa môže so záujemcom dohodnúť, že mu záujemca okrem odmeny preplatí aj tieto náklady. Musia to však výslovne uviesť do zmluvy. Ak v zmluve nič nie je, záujemca nie je povinný preplatiť sprostredkovateľovi náklady. Náklady sú potom zahrnuté už v odmene pre sprostredkovateľa,
  • kedy vzniká sprostredkovateľovi nárok na odmenu. Zmluvu o sprostredkovaní možno dohodnúť nie len na dobu neurčitú, ale aj na dobu určitú, napr. jeden rok. V prípade uzatvorenia zmluvy na dobu neurčitú môže ktorákoľvek zmluvná strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane. Zmluva zaniká v okamihu, keď oznámenie o ukončení zmluvy dôjde druhej zmluvnej strane. Nie je tak potrebné čakať na uplynutie výpovednej doby pri ukončení zmluvy výpoveďou. Sprostredkovateľ a záujemca sa však môžu dohodnúť na výpovednej dobe.

Tri možnosti, kedy vzniká sprostredkovateľovi nárok na odmenu (províziu)

Významnou otázkou pri zmluve o sprostredkovaní je, kedy vzniká sprostredkovateľovi nárok na odmenu za sprostredkovanie. Obchodný zákonník totiž umožňuje viacero možností. Prvou možnosťou je, že sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu až v okamihu, keď záujemca uzatvorí zmluvu s treťou osobou. Napr. ak je záujemca developer, ktorý predáva nehnuteľnosť, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu až v momente, keď developer uzatvorí kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s kupujúcou treťou osobou, ktorú mu dohodil sprostredkovateľ.

Druhou možnosťou je, že nárok na províziu vznikne sprostredkovateľovi už samotným zaobstaraním príležitosti uzatvoriť zmluvu s treťou osobou. V zmluve však musí byť uvedené, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať príležitosť uzatvoriť s treťou osobou zmluvu. Ide o prípad, ak tretia osoba sa napr. stretne so záujemcom za účelom uzatvorenia zmluvy, ale na poslednú chvíľu nedôjde k uzatvoreniu zmluvy. Ak bol sprostredkovateľ povinný len zaobstarať príležitosť pre záujemcu uzatvoriť zmluvu, má nárok na províziu aj v tomto prípade, hoci nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, no zaobstaral pre záujemcu príležitosť uzatvoriť zmluvu.

Treťou možnosťou je, že sprostredkovateľovi vzniká nárok až v okamihu, keď tretia osoba splní svoj záväzok z uzatvorenej zmluvy. Pri príklade s developerom a predajom nehnuteľnosti tak sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu až v okamihu, keď kupujúci zaplatí kúpnu cenu za nehnuteľnosť, nie už samotným uzatvorením kúpnej zmluvy, ako je tomu v pri prvej možnosti.

Na záver je potrebné poznamenať, že sprostredkovateľ nemá nárok na províziu v prípade, ak zmluva bola uzatvorená bez jeho pričinenia.

Zhrnutie na záver

Zmluva o sprostredkovaní predstavuje samostatný typ obchodnej zmluvy. Uzatvárajú ju dvaja podnikatelia - sprostredkovateľ a záujemca o sprostredkovanie. Jej podstatou je to, že sprostredkovateľ bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca možnosť uzatvoriť určitú zmluvu s treťou osobou. Za sprostredkovanie musí záujemca zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu.

Zmluva o sprostredkovaní je obdobná so sprostredkovateľskou zmluvou, ktorú uzatvárajú dve fyzické osoby, alebo prípadne podnikateľ s fyzickou osobou. Taktiež je veľmi podobná so zmluvou o obchodnom zastúpení. Pri zmluve o obchodnom zastúpení však sprostredkovateľ koná v mene a na účet zastúpenej osoby.

Typickým príkladom, kedy sa využíva zmluva o sprostredkovaní, je pri realitných kanceláriách, ktoré uzatvárajú zmluvu o sprostredkovaní s developerom, na základe ktorej vyhľadávajú klientov na kúpu nehnuteľností, ktorú vlastní developer.

Zmluva o dielo

Zmluva o dielo je upravená v Obchodnom aj Občianskom zákonníku. V aktuálnom článku si priblížime základný rozdiel medzi týmito právnymi úpravami, ktorý pomôže podnikateľom rozoznať, kedy môžu uzatvoriť zmluvu podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Predstavíme si aj podstatné náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o diela podľa Obchodného zákonníka, aby vstúpila do platnosti.

Základná charakteristika zmluvy o dielo a rozdiel oproti úprave v Občianskom zákonníku

Základnú charakteristiku zmluvy o dielo upravuje § 536 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „obchodný zákonník“). V tomto paragrafe ustanovuje, že zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje vykonávať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podstata odlišnosti zmluvy o dielo upravenej v § 631 až 643 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „občiansky zákonník“) spočíva práve v subjektoch zmluvného vzťahu. Podľa občianskeho zákonníka ide o vzťah medzi podnikateľom a občanom podľa § 536 v obchodnom zákonníku sa jedná o vzťah uzatváraný medzi podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 obchodného zákonníka. V tomto ustanovení sa za podnikateľov považujú nasledovné subjekty: osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie osobitného predpisu.

Podstatné náležitosti zmluvy o dielo

Zmluva o dielo patrí v podnikateľskej praxi k jednej z najčastejšie uzatváraných zmlúv. Je upravená v § 536 až 565 obchodného zákonníka a všetky jej ustanovenia okrem § 536 majú tzv. dispozitívnu povahu. Základnou charakteristikou zmluvy o dielo je, že zhotoviteľ, ktorý je jednou zo zmluvných strán, sa zaväzuje vykonať pre objednávateľa, ktorý je druhou zmluvnou stranou, určité dielo. Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu za toto dielo.

Podstatné náležitosti zmluvy o dielo podľa obchodného zákonníka sú nasledovné:

  • označenie zmluvných strán a údaje potrebné na ich riadnu identifikáciu,
  • dohoda o predmete plnenia - diela,
  • dohoda o cene a záväzok ju splniť.

#

tags: #zmluva #o #obchodnom #zastupeni #vzor #fyzicka

Ďalšie články