Zmluva o opakovanom dodaní tovaru a služby v kontexte zákona o DPH

V obchodnej praxi je bežné, že dodávatelia a odberatelia uzatvárajú zmluvy o opakovanom alebo čiastkovom dodávaní tovarov a služieb. Tieto zmluvy majú špecifické daňové dopady, najmä v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH). Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o pravidlách uplatňovania DPH pri opakovaných a čiastkových dodávkach, s dôrazom na zmeny, ktoré priniesla novela zákona o DPH účinná od 1. januára.

Úvod do problematiky opakovaných a čiastkových dodávok

Čiastkovým dodaním tovaru alebo služby rozumieme také dodanie, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Dôležité je zdôrazniť, že o čiastkovom dodaní tovaru alebo služby môžeme hovoriť len vtedy, ak existuje zmluva. Bez existencie zmluvy nemôže nastať čiastkové dodanie tovaru alebo služby.

Opakované dodávky sú také, ktoré sa uskutočňujú pravidelne, napríklad mesačne alebo štvrťročne, na základe dlhodobej zmluvy. Typickým príkladom je prenájom nehnuteľnosti alebo dodávka energií.

Vznik daňovej povinnosti pri opakovaných a čiastkových dodávkach

Do 31. decembra bolo vystavovanie faktúr pri opakovaných alebo čiastkových dodaniach tovarov a služieb administratívne menej náročné, pretože platiteľ „potreboval“ na splnenie zákonom stanovenej povinnosti vystaviť jednu faktúru, pričom nemusel čakať na prijatie platby, prípadne na posledný deň obdobia.

Od 1. januára nadobudla účinnosť novela zákona o DPH, ktorá priniesla zmeny v určení dňa vzniku daňovej povinnosti pri opakovaných a čiastkových dodávkach. Z § 19 ods. 3 zákona bolo vypustené slovíčko „najneskôr“, čo malo za následok zjednotenie pravidiel pre všetky druhy dodávok.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Podľa aktuálneho znenia zákona o DPH, daňová povinnosť pri opakovaných a čiastkových dodaniach tovaru alebo služby vzniká posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje, s výnimkou prípadov, kedy je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby. V takom prípade vzniká daňová povinnosť dňom prijatia platby, ale len v rozsahu prijatej platby.

Ak ide o mesačné cykly (kalendárny mesiac), za ktoré sa požaduje platba, potom § 71 ods. 1 zákona umožňuje vyhnúť sa akejkoľvek byrokracii a vystavovať jeden doklad na opakované alebo čiastočné dodanie tovaru alebo služby. Pri opakovaných a čiastkových dodávkach vznikne v rámci jedného mesiaca posledná daňová povinnosť vždy posledným dňom kalendárneho mesiaca.

Špecifické situácie a príklady

Príklad 1: Mesačný prenájom nehnuteľnosti

Platiteľ dane prenajíma nehnuteľnosť. S nájomcom má dohodnuté v zmluve, že za prenájom si bude fakturovať vždy prvý deň v mesiaci, pričom faktúra bude splatná do 10 dní od jej vystavenia.

• Deň vystavenia: 1. 3.
• Dátum dodania: 31. 3.
• Dátum splatnosti: 10. 3.

V tomto prípade sú všetky údaje na faktúre správne a v súlade so zákonom. Je dodržaná podmienka vystavenia faktúry najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti (zákon nezakazuje vystaviť faktúru pred samotným dodaním tovaru alebo služby). To, že príde platba či už začiatkom, v strede alebo koncom marca, prípadne neskôr, nie je podstatné.

Ak by sa však platiteľ dane rozhodol požadovať platbu skôr ako v mesiaci, kedy dôjde k dodaniu služby, nemôže postupovať tak, ako sa uvádza v horeuvedenom príklade.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Príklad 2: Dodávka služieb s platbou vopred

Spoločnosť má uzavretú zmluvu na dodávku služieb, pričom bude požadovať úhradu za kalendárny mesiac. V zmluve je dohodnuté, že dodávateľ vystaví faktúru v mesiaci, ktorý predchádza dodaniu služby a odberateľ uhradí faktúru do 14 dní. Spoločnosť vystavila faktúru 15. 1. na mesiac február. V tomto prípade postupuje cez zálohové faktúry. Ak by vystavila faktúru, kde by vyčíslila DPH a uviedla by na faktúre dátum dodania deň vystavenia faktúry, faktúra by bola vystavená v rozpore so zákonom o DPH. Rovnako nie je možné vystaviť faktúru v januári s dátumom dodania posledný deň februára, pretože platiteľ očakáva platbu pred dodaním služby, a to v mesiaci január. Preto správne by mal prenajímateľ vystaviť zálohovú faktúru.

Príklad 3: Prenájom s platbou vopred v plnej výške

Platiteľ dane poskytuje prenájom nehnuteľnosti. S nájomcom sa dohodol, že mu bude platiť za prenájom do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca. Nájomca uhrádza plnú výšku nájmu. Za mesiac apríl uhradil nájomca nájomné 10. 3. a prenajímateľ prijal platbu 12. 3. 2010.

Ku dňu prijatia platby vznikla daňová povinnosť a prenajímateľ je povinný vystaviť faktúru do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, t. j. do 27. 3. 2010. Následne už za apríl, kedy dôjde k opakovanému dodaniu služby, nemusí vystavovať faktúru podľa zákona, pretože nevzniká daňová povinnosť. Prijatím platby teda vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH. Treba si však uvedomiť, že daňová povinnosť vzniká len v rozsahu prijatej zálohy. Daň sa vypočíta podľa vzorca: (suma prijatej platby x 19) : 119.

Príklad 4: Prenájom s platbou vopred v čiastočnej výške

Platiteľ dane poskytuje prenájom nehnuteľnosti. S nájomcom sa dohodol, že mu bude platiť za prenájom do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca, a to zálohu vo výške 50 %. Zvyšnú časť mu doplatí do 15. dňa nasledujúceho po dodaní služby. Cena celkového nájmu je 2 380 € vrátane DPH. Za mesiac apríl uhradil nájomca nájomné 10. 3. vo výške 1 190 € a prenajímateľ prijal platbu 12. 3. 2010.

Ku dňu prijatia platby vznikla daňová povinnosť a prenajímateľ je povinný vystaviť faktúru do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, t. j. do 27. 3. 2010. Následne za apríl, kedy dôjde k opakovanému dodaniu služby, musí vystaviť faktúru, pretože vzniká daňová povinnosť na zvyšných 50 % hodnoty nájmu. Platiteľ dane vystaví faktúru najneskôr do 15. mája, pričom dátum dodania služby a vznik daňovej povinnosti nastane 30. 4. 2010.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Príklad 5: Prenájom s viacerými platbami vopred

Platiteľ dane poskytuje prenájom nehnuteľnosti. S nájomcom sa dohodol, že mu bude platiť za prenájom do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca, a to zálohu vo výške 50 %. Zvyšnú časť mu doplatí do 15. dňa nasledujúceho po dodaní služby. Cena celkového nájmu je 2 380 € vrátane DPH. Za mesiac apríl uhradil nájomca nájomné 10. 3. vo výške 500 € a prenajímateľ prijal platbu 12. 3. 2010. Následne uhradil nájomca zvyšnú časť zálohy 25. 3., t. j. 690 € a prenajímateľ prijal platbu 27. 3. 2010.

V tomto prípade vystaví prenajímateľ za mesiac marec súhrnnú faktúru podľa § 75 ods. 1 zákona o DPH, teda vyčísli z celkovej prijatej platby vo výške 1 190 €. Faktúru vystaví do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, t. j. do 15. 4. 2010. Následne za apríl, kedy dôjde k opakovanému dodaniu služby, musí vystaviť faktúru, pretože vzniká daňová povinnosť, na zvyšných 50 % hodnoty nájmu. Platiteľ dane vystaví faktúru najneskôr do 15. mája, pričom dátum dodania služby a vznik daňovej povinnosti nastane 30. 4. 2010.

Opakované a čiastkové dodávky dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov

Zákon o DPH upravuje aj špecifické prípady, kedy je platba dohodnutá za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov. V takom prípade sa tovar alebo služba považuje za dodané posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí. Toto ustanovenie paragrafu sa použije na tuzemské opakované dodávanie tovarov a služieb.

Príklad 6: Dlhhodobý prenájom nehnuteľnosti

Slovenský platiteľ dane uzavrel zmluvu na prenájom nehnuteľnosti (na území SR) so zdaniteľnou osobou na dobu 10 rokov, pričom sa dohodli, že prenajímateľ si bude fakturovať prenájom za každé dva roky, a to do 15 dní po skončení dvojročného obdobia a faktúra bude splatná do 14 dní od vystavenia. Prenájom začal 1. 4.

V takomto prípade sa uplatní výnimka a prenajímateľ bez ohľadu na to, že bude požadovať platbu až po dvoch rokoch, musí vystaviť faktúru najneskôr do 15 dní od posledného dňa 12. kalendárneho mesiaca, pretože týmto dňom vzniká daňová povinnosť za prvých dvanásť mesiacov.

Dôležité je uvedomiť si, že ak je platba dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, sleduje sa obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a nie v rámci kalendárneho roka. Napr. ak platiteľ uzavrie zmluvu od 1. 4. na 10 rokov, pričom platbu bude požadovať až po dvoch rokoch, potom daňová povinnosť bude vznikať k 31. 3. každého nasledujúceho roka a nie k 31. 12., ako by si niekto mohol myslieť.

Opakované a čiastkové dodávky služieb s miestom dodania v inom členskom štáte

Špecifické pravidlá platia aj pre opakované a čiastkové dodávky služieb, ktorých miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH (teda v inom členskom štáte) a daň je povinný platiť príjemca služby. V takom prípade vzniká daňová povinnosť posledným dňom každého kalendárneho roka.

Príklad 7: Dlhhodobé poradenské služby

Slovenský platiteľ dane uzavrel zmluvu s nemeckou poradenskou spoločnosťou. Poradenské služby sa budú poskytovať po dobu šiestich rokov. Zmluva bola uzavretá k 1. 10. Nemecká spoločnosť bude požadovať platbu po uplynutí každých dvoch rokov, a to najneskôr do 30 dní po uplynutí tejto doby.

Podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona o DPH sú splnené podmienky, aby slovenský platiteľ dane postupoval podľa tohto ustanovenia zákona. To znamená, že tuzemskej zdaniteľnej osobe vzniká v roku daňová povinnosť 31. 12. Rovnako si uplatní aj odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona, pretože zákon v týchto prípadoch nevyžaduje faktúru [§ 51 ods. 1 písm. b)], stačí, aby platiteľ dane evidoval prijatie služby v evidencii podľa § 70.

Rozdiel medzi § 19 ods. 3 písm. a) zákona a § 19 ods. 3 písm. b) zákona je v tom, že písm. b) zákona už nehovorí, že daňová povinnosť vzniká posledným dňom 12. mesiaca, ale posledným dňom každého kalendárneho roka. To znamená, že slovenský platiteľ dane vykoná tzv. „samozdanenie“ vždy k 31. 12. za každý kalendárny rok bez ohľadu na to, kedy bude za službu fakturované. Keby išlo o čiastkovú alebo opakovanú dodávku podľa písm. a), potom v horeuvedenom príklade by vznikala daňová povinnosť 30. 9. každého kalendárneho roka, až kým by neskončilo dodanie služby. Preto treba rozlišovať, či zdaniteľná osoba dodáva alebo prijíma tuzemskú čiastkovú alebo opakovanú dodávku alebo opakovanú a čiastkovú dodávku, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby a miesto dodania sa určí podľa § 15 ods.

Fakturácia pri opakovaných a čiastkových dodávkach

Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Zákon stanovuje lehotu, v ktorej má byť faktúra vyhotovená - do 15 dní po dodaní. Nesplnenie tejto lehoty je považované za porušenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o DPH, za čo môže správca dane uložiť pokutu podľa § 35 ods.

Skutočnosť, že k povinnosti platiteľa vyhotoviť faktúru s náležitosťami na účely DPH dochádza i pri prijatí platby pred dodaním tovaru alebo služby, vyplýva z ustanovení § 71 ods. 1 (pri tuzemských dodávkach), § 72 ods. 1 (pri dodaní tovaru do iného členského štátu), § 73 ods. 1 (pri dodaní služby do iného členského štátu).

Ak je platba pred uskutočnením zdaniteľného obchodu prijatá v 100 % výške, vystaví platiteľ faktúru do 15 dní od prijatia platby, pri následnom dodaní tovaru alebo služby už platiteľ nemusí vystaviť ďalšiu faktúru na účely DPH.

Zálohové platby a DPH

V obchodnej praxi je bežným javom, že dodávateľ od svojho odberateľa požaduje zaplatenie celej alebo čiastočnej úhrady za dohodnutú dodávku tovaru alebo služby ešte pred jej realizáciou, t. j. pred uskutočnením zdaniteľného obchodu. U platiteľov DPH je takýto postup pochopiteľný aj z toho dôvodu, že pri dodaní tovaru alebo služby dochádza ku vzniku daňovej povinnosti bez ohľadu na to, kedy, resp.

Z ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že keď platiteľ pred dodávkou tovaru alebo služby (pred uskutočnením zdaniteľného plnenia) požaduje od svojho odberateľa zaplatenie čiastočnej alebo plnej úhrady (t. j. žiada zaplatenie preddavku, resp. zálohy), je povinný odviesť z takejto prijatej platby DPH.

Základom dane je v súlade s § 22 ods. 1 zákona prijatá suma, ktorá zahŕňa v sebe i samotnú DPH. Platí to i v prípade, ak by dodávateľ s odberateľom nemali výslovne dohodnuté, že záloha obsahuje v sebe i DPH.

Súhrnná faktúra

V súlade s ustanovením § 75 ods. 1 zákona o DPH platiteľ môže v prípade, ak prijme jednu alebo viac platieb pred dodaním tovaru alebo služby, vyhotoviť jednu súhrnnú faktúru, a to za podmienky, že táto faktúra zahŕňa najviac obdobie jedného kalendárneho mesiaca.

Osobitné prípady

• Dodanie tovaru s montážou alebo inštaláciou: Ak pri dodaní tovaru s montážou alebo inštaláciou dochádza k prenosu miesta dodania do SR a daňová povinnosť vzniká odberateľovi v SR (v súlade s § 69 ods. 2), táto povinnosť „samozdanenia“ sa vzťahuje aj na prípadnú zálohovú platbu. V týchto prípadoch suma zálohy neobsahuje sumu dane.
• Služby s miestom dodania v inom členskom štáte: V prípade, ak platiteľ dodá službu, ktorej miesto dodania sa nachádza v inom členskom štáte (v zmysle § 15 ods. 1) a osobou povinnou platiť daň je odberateľ z iného členského štátu, záloha za túto službu (rovnako ako služba samotná) nie je predmetom dane v SR, daňová povinnosť pri nich teda nevzniká.

tags: #zmluva #o #opakovanom #dodani #vzor