Zmluva o paušálnych výdavkoch: Vzor a uplatnenie v praxi

Alternatívne preto, lebo určitý konkrétny podnikateľský subjekt definovaný ako fyzická osoba má zo zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z. a zákona č. 191/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) možnosť rozhodnúť sa, či bude preukazovať svoje skutočné výdavky účtovnou evidenciou alebo si uplatní len paušálne výdavky a bude viesť presne vymedzenú evidenciu. Tento článok sa zameriava na problematiku paušálnych výdavkov, ich uplatňovanie a súvisiace povinnosti daňovníkov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto možnosti zjednodušenia daňových povinností pre podnikateľov.

Podstata a možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov

Podstata uplatnenia paušálnych výdavkov je v tom, že pri niektorých druhoch príjmov sa môže daňovník rozhodovať o uplatnení výdavkov v skutočnej výške a v niektorých prípadoch podľa zákona o dani z príjmov si môže uplatniť výdavky percentom z príslušného druhu príjmu. Takto daňovník môže vytvoriť viac čiastkových základov dane podľa jednotlivých druhov príjmov a následne ich súčtom vytvorí jeden základ dane z príjmov pre zdanenie jednotnou sadzbou dane. Tento spôsob uplatňovania výdavkov je zákonom umožnený pre daňovníkov v postavení fyzických osôb a len výhradne z príjmov taxatívne uvedených zákonom o dani z príjmov. To neznamená, že právnické osoby nemajú žiadnu povinnosť v súvislosti s paušálnymi výdavkami plynúcimi fyzickej osobe.

Kto si môže uplatniť paušálne výdavky?

Daňovníkom s paušálnymi výdavkami môže byť tak fyzická osoba s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident), ako aj fyzická osoba ako daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident Slovenskej republiky).

• Daňový rezident: Osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava (aspoň 183 dní v kalendárnom roku).
• Daňový nerezident: Osoba, ktorá nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike a má daňovú povinnosť len zo zdrojov na území Slovenskej republiky podľa § 16 zákona o dani z príjmov (obmedzená daňová povinnosť). U nerezidenta najčastejšie môže ísť napríklad o príjmy v stálej prevádzkarni, ako je pobočka, kancelária, dielňa, miesto predaja, technické zariadenie alebo stavenisko, ktoré trvá viac ako šesť mesiacov.

Príklad nerezidenta

Fyzická osoba s trvalým pobytom v Českej republike je daňový nerezident Slovenskej republiky. V Slovenskej republike vlastní nehnuteľnosť, ktorú prenajíma obchodnej spoločnosti. Príjmy plynúce zo zdroja v Slovenskej republike z prenájmu sú predmetom zdanenia v tuzemsku. Pre účely zdanenia sa uplatní § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona o dani z príjmov. Ten, kto uhrádza nájomné osobe do zahraničia, má povinnosť zabezpečiť daň podľa § 44 ods. Pre účely výpočtu dane z prenájmu fyzickej osobe - nerezidenta sa použije zdaniteľný príjem znížený o výdavok 25 % podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Po skončení zdaňovacieho obdobia, má zahraničná osoba - nerezident, povinnosť podať daňové priznanie z príjmov z prenájmu v tuzemsku podľa § 6 zákona o dani z príjmov a môže si uplatniť buď výdavky skutočné, alebo výdavky percentom z príjmov. Pritom daň zrazenú na zabezpečenie dane obchodnou spoločnosťou v tuzemsku si odpočíta od vypočítanej daňovej povinnosti. Ak nerezidentská fyzická osoba z Českej republiky nepodá daňové priznanie z príjmov z prenájmu, ktoré majú zdroj v tuzemsku (tieto nepodliehajú osobitnej zrážkovej dani), bude zabezpečená daň považovaná za splnenú daňovú povinnosť. Ak platiteľ príjmu (obchodná spoločnosť ako nájomca) nezrazí daň na zabezpečenie dane alebo ju zrazí v nesprávnej výške, alebo ju neodvedie včas (do 15 dní po skončení príslušného mesiaca, v ktorom bola platba nájomného realizovaná), zodpovedá za túto daň sám platiteľ príjmu vrátane sankčného postihu.

Ďalší príklad nerezidenta

Fyzická osoba s trvalým pobytom v Poľsku poskytne článok do slovenského časopisu, ktorý vydáva spoločnosť s r. o. v tuzemsku. Príspevok za článok je príjmom poľského občana, nerezidenta Slovenskej republiky, podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o dani z príjmov. Pri tomto príjme podľa § 43 ods. 2 a ods. 3 písm. Pre výpočet zrážkovej dane sa určí základ dane z príjmov za článok [príjem podľa druhu plynúci pre nerezidenta ako príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov] podľa § 43 ods. 5 písm. b), a to tak, že hrubý príjem platiteľ zníži o 25 % paušálnych výdavkov podľa § 6 ods. V tomto prípade, na rozdiel od zabezpečenia dane v predchádzajúcom príklade, je daň zrazená zrážkou považovaná za splnenie daňovej povinnosti. Opäť spoločnosť s r. o. ako platiteľ dane má povinnosť daň zraziť pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňového nerezidenta a odviesť zrazenú daň do 15 dní po skončení kalendárneho mesiaca miestne príslušnému správcovi dane. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I, kam spoločnosť s r. o.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Pre aké druhy príjmov je možné uplatniť paušálne výdavky?

Paušálne výdavky je možné uplatniť pri nasledovných druhoch príjmov:

1. z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva vykonávaných podľa zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách a zákona č. 105/1990 Zb.
2. z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmy zo živností prevádzkovaných podľa zákona č. 455/1991 Zb.
3. z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, ktorými sú napr. zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch, zákon č. 323/1992 Zb.
4. z prenájmu nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré sú prenajímané ako príslušenstvo nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.
5. z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov.
6. pri ostatnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Výška paušálnych výdavkov

Paušálne výdavky predstavujú sumu vo výške 60 % zo zdaniteľných príjmov, maximálne však vo výške 20 000 €. V prípade, ak má osoba príjmy z podnikania aj z inej samostatnej zárobkovej činnosti, platí, že paušálne výdavky si fyzická osoba uplatní vo výške 60 % z úhrnu (súčtu) týchto zdaniteľných príjmov. Uvedené znamená, že nie je možné si na jeden typ príjmu uplatniť preukázateľné výdavky a na druhý typ paušálne výdavky.

K výške paušálnych výdavkov je potrebné pripočítať aj zaplatené odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne v danom zdaňovacom období. Suma vypočítaných paušálnych výdavkov fyzickej osoby už zahŕňa všetky jeho výdavky, okrem zaplatených odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Príklady z praxe

Príklad č. 1

Podnikateľ s príjmami zo stavebnej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) dosiahne príjem 250 000 Sk. Popri tom vykoná niekoľko znaleckých posudkov na stavby v sume 80 000 Sk, z čoho dosiahne príjem podľa § 6 ods. 2 písm. c). Tento daňovník sa môže rozhodnúť pre skutočné výdavky na základe jednoduchého alebo podvojného účtovníctva alebo si zvolí možnosť podľa § 6 ods. 10 a uplatní si výdavky percentom z príjmov vo výške 60 % z úhrnu príjmov, maximálne však 20 000 eur. Ide o rovnaký druh príjmov - podľa § 6. Okrem týchto výdavkov si môže podľa § 6 ods. 10 uplatniť aj povinné výdavky za zaplatené zákonné poistné, ktoré však musí preukazovať. Ak si podnikateľ platí dôchodkové doplnkové poistenie, v roku 2004 si ešte môže pre vyčíslenie základu dane podľa § 52 ods.

Príklad č. 2

Spoločník s. r. o. vykonáva prácu pre spoločnosť, z ktorej má zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b). Zamestnávateľ mu vypočíta ročný čiastkový základ dane v sume 200 000 Sk. Popri tom prenajíma vlastný rodinný dom na podnikanie inej právnickej osobe. Z prenájmu má príjem 100 000 Sk podľa § 6 ods. Spoločník s. r. o. je daňovník dane z príjmov fyzických osôb poistený zákonne u zamestnávateľa a rozhodne sa uplatniť výdavky percentom z príjmov z prenájmu vo výške 60 %, maximálne však 20 000 eur. Daňovník platí komerčné dobrovoľné pripoistenie k dôchodku. Toto poistenie nebude ovplyvňovať čiastkový základ dane v § 6.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Príklad č. 3

Dôchodca vykonáva poľnohospodársku činnosť, z ktorej dosiahne príjem podľa § 6 ods. 1 písm. a) v sume 125 000 Sk. Rozhodne sa uplatniť paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 vo výške 60 % z príjmu, maximálne však 20 000 eur. Popri týchto výdavkoch má nárok uplatniť si ešte aj povinné poistné, ktoré platia dôchodcovia, ak podnikajú. Poberateľ dôchodku má tento dôchodok oslobodený od dane z príjmov podľa § 9. Okrem toho obdrží odškodné za krivdy páchané vojnou 20 000 Sk. Tento príjem nie je predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm.

Príklad č. 4

Podnikateľ s ohlasovacou živnosťou zámočník dosiahne príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) v sume 300 000 Sk. Okrem toho mu plynie výnos zo zmenky v sume 50 000 Sk podľa § 7 ods. 1 písm. f). Ako daňovník sa rozhodne, že nebude účtovať výdavky, ale uplatní si paušálne výdavky. Podľa § 6 ods. 10 má nárok na výdavky vo výške 60 % (maximálne však 20 000 eur), pretože ide o činnosť živnostníka podľa prílohy č. - z § 7 bude celý dosiahnutý príjem 50 000 Sk, pretože výdavky pri príjmoch zo zmeniek sa podľa § 7 ods.

Príklad č. 5

Súkromný lekár - veterinár dosiahne príjem podľa § 6 ods. 1 písm. c) v sume 250 000 Sk. Ako vlastník pozemku si vypestoval ovocie, ktoré odpredal ako prebytok v sume 70 000 Sk. Z predaja prebytkov ako príležitostný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) si môže daňovník uplatniť tiež 25 % výdavku podľa § 8 ods. 9.

Evidencia pri uplatňovaní paušálnych výdavkov

Ak sa daňovník rozhodne pre uplatnenie paušálnych výdavkov, má povinnosť viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z., a to:

1. o príjmoch v časovom slede,
2. o zásobách (ak ich vedie),
3. o pohľadávkach (ak ich vedie).

Ako evidovať pohľadávky, príjmy a zásoby?

• Pohľadávka = právo na určité plnenie od kohosi, t. j. právo čosi dostať. V slovenskom daňovom práve je aj pohľadávka majetkom, ktorý sa v prípade neuhradenia zdaňuje. Ako evidovať? predmet - t. j. za čo fakturujete - napr.
• Ak sú jedinými príjmami SZČO len inkasá jeho faktúr, stačí do predchádzajúcej tabuľky pridať ešte jeden stĺpec: “Dátum úhrady” a je to. Príjmy by mali byť evidované v časovom slede - t. j. chronologicky, čo sa samozrejme odporúča aj pri evidencii pohľadávok.
• Zásoby = materiál a tovar; zásoby teda evidujú len paušalisti, ktorí čosi vyrábajú alebo predávajú. Horšie je, že pre evidenciu zásob neexistujú žiadne pravidlá (podobne ako v prípade daňovej evidencie). Podnikateľom, ktoré vedú účtovníctvo, ukladajú postup pomerne presne účtovné predpisy, pre podnikateľov, ktoré nie sú “účtovnými jednotkami”, však nie. “Z daňového hľadiska je iba dôležité, aby daňovník vedel preukázať príjmy v členení potrebnom na zistenie čiastkového základu dane z jednotlivých druhov príjmov, pokiaľ dosahuje viac druhov príjmov zdaňovaných podľa § 6 zákona.” (odpoveď z Finančnej správy). Pravdupovediac však daniarov bude vždy zaujímať, či ste všetko nakúpené aj predali aj spotrebovali, nespotrebovaný zostatok zásob totiž radi dodania (pri skončení podnikania); priebežný stav zásob v EUR sa uvádza aj v každoročnom daňovom priznaní. každý výdaj, resp. sumárny výdaj aspoň raz mesačne (na základe odberateľských faktúr, príjmových dokladov či napr.

Evidencia odvodov

Toto síce zákon nepredpisuje, ale keďže SZČO si od svojich príjmov môže okrem paušálnych výdavkov odpočítať aj zaplatené odvody, navrhujem v samostatnej tabuľke evidovať aj tie. Nebude toho veľa - spravidla 1-2 položky mesačne (zdravotné aj sociálne odvody) plus občas nejaký jednorazový nedoplatok.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Dôležité upozornenie

Paušálne výdavky môžu využiť iba neplatitelia DPH. Presnejšie: SZČO, ktorí neboli platiteľmi DPH buď počas celého roka alebo nimi boli iba časť roka. Ideálne v tabuľke, ktorú dokáže už dnes používať dúfam každý. Účtovníci môžu použiť svoj ekonomický softvér a príslušné zostavy vytlačiť, flexibilnejší podnikatelia využijú on-line pomôcky vo fakturačných systémoch (áno, napr.

Zdaňovanie príjmov z umeleckej tvorby a autorských honorárov

Príjem z aktivít umeleckej tvorby môže daňovník vysporiadať cez daňové priznanie alebo zrážkovou daňou. Zdaňovanie zrážkovou daňou pri aktívnych a pasívnych príjmoch sa použije vtedy, ak autor uplatní postup zdaňovania príjmov zrážkovou daňou, resp. ak autor s platiteľom príjmu neuzatvorí dohodu o nevykonaní zrážkovej dane. Pripomínam, že dohoda musí byť uzatvorená písomne vopred, najneskôr v deň výplaty autorskej odmeny. U osoby, ktorá vypláca príjem na základe dohody o nevykonaní zrážkovej dane, vzniká povinnosť voči správcovi dane oznámiť túto dohodu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda o nevykonaní zrážky uzavretá (do 31.1). Uzatvorenie takejto dohody je platiteľ dane povinný správcovi dane oznámiť na tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a uverejnilo ho na svojom webovom sídle (OZN4314v20 Oznámenie o uzatvorení dohody s daňovníkom o nevyberaní dane zrážkou podľa § 43 ods.

Ak nie je uzatvorená dohoda o nevykonaní zrážkovej dane, dochádza automaticky k zrážkovej dani. Príjem vysporiadaný zrážkovou daňou dostane autor znížený o 19% daň z príjmov, ktorú platiteľ vypočíta a odvedie. Výhodou uplatnenia zrážkovej dane je, že autori obdržia odmenu už zníženú o zrážkovú daň t. j. táto odmena je daňovo vysporiadaná a daňovník pri príjmoch z inej zárobkovej činnosti nemá povinnosť sa registrovať na daňovom úrade so žiadosťou o pridelenie DIČ. Naopak medzi nevýhody zdaňovania zrážkovou daňou patrí, že si daňovník nemôže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane (na seba a aj na manželku resp. manžela). Rovnako stráca právo na uplatnenie si daňového bonus na dieťa a nemôže si uplatniť výdavky súvisiace s touto činnosťou a tak si znížiť svoju daňovú povinnosť.

V prípade, že sa daňovník rozhodne pre zdaňovanie aktívnych príjmov (nevyužije možnosť zrážkovej dane), ako som písal vyššie, vzniká mu povinnosť registrovať sa na daňovom úrade na daň z príjmov (požiada o pridelenie DIČ) a to do konca kalendárneho mesiaca, po mesiaci, v ktorom začal dosahovať tieto príjmy. Potom postupuje tak, že autorské príjmy si zdaňuje sám prostredníctvom podania daňového priznania (za rok do 31.3, pri odklade termínu podania daňového priznania najneskôr do 30.6. Ak si uplatní skutočné (preukázateľné výdavky - jednoduché účtovníctvo, podvojné účtovníctvo alebo použije daňovú evidenciu) môže vykázať daňovú stratu, prípadne môže si v daňovom priznaní umoriť daňovú stratu z predošlých účtovných období. V daňových výdavkoch si môže uplatniť výdavky na stravné na každý deň vykonávania činnosti (t. j. aj na sobotu, nedeľu, ak preukáže, že činnosť vykonávali aj v tieto dni) a to bez preukazovania nákupu stravných lístkov alebo bez dokladu o nákupe stravy (obedov). Stačí, keď si vrámci uzávierkových operácií zaúčtuje ročnú sumu stravného za každý deň, kedy vykonával v roku činnosť. Za obdobie od si môže do daňových výdavkov zaúčtovať sumu 2,81 eur, od sumu 3,30 eur a od sumu 3,52 eur za každý deň vykonávania činnosti.

Novela zákona o autorskom zákone

Novela zákona o autorskom zákone z februára ustanovuje, že dohodnutá odmena za udelenie licencie alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia diela dohodnutým v ustanoveniach o spôsobe použitia diela. Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný predkladať autorovi najmenej raz ročne informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia diela a zároveň je povinný poskytnúť autorovi aj vyúčtovanie odmeny. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy spadajúce pod verejnú licenciu. Ak odmena nie je dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnutá odmena ani spôsob jej určenia, a ani nie je v licenčnej zmluve uvedené, že sa licencia udeľuje bezodplatne, a nevyplýva to ani z jej účelu, platí, že autor má právo na odmenu vo výške, ktorá je obvyklá v čase uzavretia licenčnej zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach. Zároveň platí ak nadobúdateľ licenciu nevyužije vôbec alebo licenciu nevyužije sčasti, nemá právo na vrátenie dohodnutej odmeny alebo jej časti, ak nie je dohodnuté inak. Príjmy autorov môžu byť aktívne a pasívne. Od 1.1.2016 platí nový Autorský zákon (zákon č. 185/2015 Z. z.). V prvom rade je potrebné správne na základe autorského zákona určiť, či sa jedná o aktívne alebo pasívne príjmy. Následne ich treba správne uviesť v daňovom priznaní.

Kedy sa oplatia paušálne výdavky?

Paušálne výdavky sa viac oplatia tým daňovníkom, ktorí nemajú dostatok skutočných výdavkov, t. j. tým, ktorí nemajú dostatok dokladov, ktoré by si mohli zaúčtovať do výdavkov (nenakupujú materiál, zásoby). Dá sa zjednodušene povedať, že paušálne výdavky sa oplatia tým daňovníkom, ktorí nemajú skutočné výdavky vyššie ako 20 tisíc eur, t. j. Paušálne výdavky sa väčšinou vyplatia daňovníkom, ktorí poskytujú služby (účtovníci, podnikatelia poskytujúci poradenstvo, programátori, … ale aj autori pri príjmoch z aktivít umeleckej tvorby ). Na uplatnenie maximálnej sumy paušálnych výdavkov (20 tisíc eur) dosiahnu tí daňovníci, ktorí mali v roku príjmy vyššie ako 33 333,34 eur. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov odpadá povinnosť viesť účtovníctvo, resp. daňovú evidenciu a stačí viesť len jednoduchú evidenciu pohľadávok, príjmov a zásob. Ďalšou výhodou paušálnych výdavkov je, že sumu 20 000 si môžete uplatniť ak ste v roku podnikali aj jeden mesiac. Sumu 20.000 (5.040) si môžete uplatniť bez ohľadu na to, koľko mesiacov v roku ste činnosť vykonávali, t. j.

Nezabudnite uviesť v Tabuľke č. 1b na strane 4 daňového priznania k dani z príjmov FO typu B údaje o zásobách a pohľadávkach na začiatku a na konci účtovného obdobia. Uplatňovanie paušálnych výdavkov vyznačte v VI. odd. daňového priznania typu B pod Tabuľkou č. 1 na strane 4 v riadku “Uplatňujem výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods.

Zmeny v odvodoch do umeleckých fondov

Autori a umelci budú musieť zo svojich hrubých príjmov naďalej platiť do umeleckých fondov príspevok dve percentá. Túto povinnosť mala natrvalo zrušiť vládna novela zákona o umeleckých fondoch.

Vplyv bezodplatného zapožičania majetku na daňové výdavky

Ak podnikateľ bezplatne vypožičia majetok, nemôže si v súvislosti s ním uplatniť niekoľko druhov daňových výdavkov.

Čo je zmluva o výpožičke?

Výpožička je právny vzťah, v ktorom jeden (požičiavateľ) bezodplatne odovzdá vec druhému (vypožičiavateľovi), aby ju mohol po dohodnutú dobu užívať. Na základe výpožičky je požičiavateľ povinný odovzdať vypožičiavateľovi vec v stave spôsobilom na riadne užívanie. Ak je potrebné dodržať osobitné pravidlá pre užívanie zapožičanej veci (napr. návod, manuál), je požičiavateľ povinný vypožičiavateľa s nimi oboznámiť. Neplatí to pre prípady, ak ide o pravidlá všeobecne známe. Vypožičiavateľa je lepšie upozorniť vždy, ak má zapožičaná vec určité špecifiká používania. Ak by požičiavateľ tieto informácie vypožičiavateľovi neposkytol, musel by mu uhradiť náhradu škody, ktorá by mu z tohto dôvodu vznikla. Vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec riadne a v súlade s účelom, ktorý sa v zmluve o výpožičke dohodol alebo ktorému obvykle vec slúži. Napríklad osobné auto nebude používať na prepravu nákladu. Zapožičanú vec je povinný chrániť pred poškodením, stratou alebo zničením. Vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania. Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži. Vypožičiavateľ nemôže zapožičanú vec prenechať na užívanie inému, ak to nie je v zmluve o výpožičke dovolené.

(Ne)daňové výdavky pri bezodplatnom zapožičaní veci (zmluve o výpožičke)

Vo všeobecnosti platí, že daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Novelou zákona o dani z príjmov došlo od 1.1.2017 k rozšíreniu výdavkov (nákladov), ktoré sa považujú za nedaňové, resp. daňovo neuznané. Požičiavateľ si nemôže do daňových výdavkov zahrnúť výdavky na technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti využívanej na základe zmluvy o výpožičke (napr. rekonštrukcia budovy, platby správcovskej spoločnosti, platby distribútorovi elektriny). Vypožičiavateľ si môže do daňových výdavkov (nákladov) zahrnúť len výdavky na energie, ktoré vynaloží v súvislosti s užívaním zapožičanej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti.

Vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby s paušálnymi výdavkami

Jedným zo spôsobov uplatnenia výdavkov v prípade fyzickej osoby je uplatnenie paušálnych výdavkov, t. j. výdavkov percentom z príjmov. V tomto článku sa zameriame na to, čo potrebuje fyzická osoba, ktorá uplatňuje paušálne výdavky k vyplneniu daňového priznania k dani z príjmov za rok a na názornom príklade si ukážeme ako vyplniť samotné daňové priznanie krok za krokom.

Povinnosť podať daňové priznanie a lehota

Fyzická osoba, ktorej zdaniteľné príjmy za rok presiahnu sumu 2 207,10 € alebo ktorá vykáže daňovú stratu, je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov. Za zdaniteľné príjmy sa považujú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené. Do celkovej sumy zdaniteľných príjmov sa počítajú aj príjmy dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok je 31. marec (vrátane). Fyzická osoba však môže využiť aj odklad daňového priznania, pričom si môže lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť o celé tri kalendárne mesiace alebo o celých šesť kalendárnych mesiacov (ak dosiahla príjmy zo zdrojov v zahraničí). Daň z príjmov vypočítaná na základe podaného daňového priznania je splatná v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania, t. j. 31. marca (v prípade predĺženia lehoty je daň z príjmov splatná v tomto predĺženom termíne).

#

tags: #zmluva #o #pausalnych #vydavky #vzor