Zmluva o podaní výkonu fyzickou osobou a daňové aspekty

Tento článok sa zaoberá problematikou zmlúv o podaní výkonu fyzickou osobou, pričom sa zameriava na daňové aspekty súvisiace s týmito zmluvami, najmä na zdaňovanie príležitostných príjmov a povinnosti s tým spojené. Článok analyzuje súčasnú legislatívu a výklad Finančnej správy, pričom poukazuje na možné nejasnosti a riziká pre daňovníkov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad a praktické rady pre správne uplatňovanie daňových predpisov v tejto oblasti.

Príležitostný príjem fyzickej osoby - všeobecný pohľad

Ktorákoľvek fyzická osoba si môže občas čosi privyrobiť. Takýto príjem sa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naňho oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza, neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov.

Zmluvy podľa Občianskeho zákonníka

Na tento účel sa v praxi vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka - zmluva o dielo, príkazná zmluva a často napr aj tzv. nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, nazvané niekedy aj podľa skutočného obsahu: napr. zmluva o spolupráci. Podnikateľ totiž potrebuje účtovný doklad, resp. doklady. Takýto je všeobecný výklad ľudí z praxe a podľa toho mnohí postupujeme.

Výklad Finančnej správy a jeho dôsledky

Finančná správa zverejnila informačný materiál “Zdaňovanie príležitostných príjmov”. Podľa neho je príležitostný príjem od dane oslobodený, len ak je dosiahnutý bez zmluvy resp. akéhokoľvek dokladu či vzťahu. Príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu nespĺňa definíciu príležitostného príjmu v zákone o dani z príjmov - podľa tohto výkladu všetky príjmy fyzických osôb, ktoré tieto dosiahli na základe napr. zmluvy o spolupráci podľa Občianskeho zákonníka (na základe ktorých si samozrejme tieto služby uviedli vyplácatelia-podnikatelia do daňových nákladov) nie sú oslobodené a ich príjemcovia by ich mali zdaniť v daňovom priznaní - tj zaplatiť z nich daň 19% a keďže ide o tzv. “ostatný príjem”, tak dokonca aj 14% zdravotné poistenie. Ak tak neurobili - čo v praxi samozrejme veľakrát určite neurobili, keďže všeobecný výklad v praxi je iný - čakajú ich pokuty: za prípadné nepodanie daňového priznania resp. za prípadné nezaplatenie dane.

Problém s definíciou príležitostného príjmu

Žiadna definícia príležitostného príjmu - na účely oslobodenia resp. na akékoľvek iné účely - sa v zákone nenachádza. A podnikatelia jednoducho často vyplácajú malé sumy občanom za napr. poskladanie nábytku, vymaľovanie kancelárie či napr. skompletizovanie agendy, no aby si takéto drobné výdavky za služby uviedli do daňových, potrebujú doklad: a tým je najčastejšie zmluva (a k nej doklad o úhrade zmluvnej odmeny).

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Analýza zákona o dani z príjmov

Zákon o dani z príjmov rozdeľuje príjmy fyzických osôb do 4 kategórií:

1. príjmy zo závislej činnosti (zamestnanie a dohody),
2. príjmy z podnikania, inej samostatnej činnosti a prenájmu (skrátene a nahrubo: SZČO),
3. príjmy z kapitálového majetku a
4. ostatné príjmy sú skutočne všetky ostatné - napr. príjmy z predaja bytu, výhry či príjmy zo zdedených práv.

Okrem iného však hneď prvý bod (§ 8 ods. 1 písm. a)) vymenúva, že medzi ostatné príjmy patria aj: “príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí”. Na inom mieste v zákone (§ 9) sú vymenované oslobodenia pre niektoré príjmy fyzických osôb - okrem iného je podľa § 9 ods. 1 písm. g) oslobodený aj “príjem podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a)”.

Daňové výdavky a účtovné doklady

V prípade, ak by podnikateľský subjekt, zisťujúci základ dane v zmysle § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov, vyplatil sumu za príležitostný príjem fyzickej osobe-občanovi a tento nie je zdokladovaný zmluvou prípadne iným účtovným dokladom, na základe akého dokladu by si mohol vyplatenú sumu za príležitostne obstarané služby od občanov uplatniť v daňových výdavkoch? Podmienkou uplatniteľnosti daňového výdavku je totiž v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov zaúčtovaný v účtovníctve, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii, pričom podľa účtovných predpisov je podnikateľ “povinný vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje” (§ 10 ods. 2 zákona o účtovníctve) a rovnako je povinný “doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi” (§ 6 ods.

Príležitostná činnosť vs. zmluvný vzťah

V ustanovení § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sú uvedené ako ostatné príjmy len príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. ZDP nedefinuje v základných pojmoch, resp. ani na inom mieste neupresňuje, ktoré príjmy sú príjmami z príležitostných činností. Pre správne stanovenie daňovej povinnosti fyzickej osoby je nevyhnutné posúdiť, ktoré príjmy možno zaradiť medzi príležitostné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Ide teda o zásadné odlíšenie druhu príjmov práve podľa všeobecného významu slov „príležitostná činnosť“. Musí ísť jednak o „činnosť“ a nie príjem, ktorý je síce náhodný, jednorazový, ale nie je dôsledkom činnosti fyzickej osoby, a súčasne musí ísť o činnosť, ktorá je príležitostná, t. j. v protiklade s príjmom, ktorý fyzická osoba dosiahne na základe uzatvorenej zmluvy napr. podľa Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.

Ak teda fyzická osoba dosiahne iba jediný príjem v príslušnom zdaňovacom období na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej podľa Zákonníka práce, alebo autorský príjem podľa osobitného predpisu, alebo príjem za výkon činnosti, na ktorú je potrebné oprávnenie, povolenie, lebo ide o výkon podnikateľskej činnosti a vykoná túto činnosť síce len „jednorazovo“, nemôže ísť o príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Ak fyzická osoba dosiahne príjem na základe zmluvy uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho zákonníka, pričom súčasne nie sú splnené znaky závislosti a nie je možné príjem zaradiť ani medzi príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku, nie je možné takýto príjem pokladať za príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ale ide o ostatný príjem podľa § 8 ZDP - iný príjem.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Preukazovanie daňových výdavkov

Rozhodnutie o tom, akým spôsobom si zabezpečí podnikateľ výkon svojej podnikateľskej činnosti, je rozhodujúci i vo vzťahu k uplatneniu daňových výdavkov a ich preukazovaniu. Vychádzame z toho, že výkon činnosti bez zmluvného vzťahu s fyzickou osobou môže byť skôr výnimočný. Napríklad: ak fyzická osoba (nepodnikateľ) odovzdá do výkupu, ktorý vykonáva podnikateľ, iný majetok ako kovový odpad, ktorý táto fyzická osoba získala príležitostným zberom, príjem sa zaradí medzi príjmy z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, na ktoré si daňovník za podmienok ustanovených v ZDP uplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.

Avšak i v prípade existencie takéhoto nezmluvného vzťahu je potrebné, aby si podnikateľ zabezpečil preukázateľnosť výdavku vynaloženého na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich príjmov, a to tým, že vystaví doklad preukazujúci výplatu príjmu konkrétnej fyzickej osobe, ktorý zaúčtuje vo svojej účtovnej evidencii v súlade s príslušnými ustanoveniami osobitných predpisov alebo zaeviduje v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom ZDP ustanovuje, čo je daňovým výdavkom a za akých podmienok je možné výdavok uplatniť ako daňový výdavok, resp. nie je daňovým výdavkom.

Odporúčania Finančnej správy a ich interpretácia

Podľa metodikov Finančnej správy ide o vyslovene o slovíčkárenie - zákon totiž nehovorí o príležitostných príjmoch, ale o príležitostných činnostiach a príležitostnou činnosťou nie je nič, čo ste si dohodli zmluvou, pravdepodobne musí ísť o niečo naozaj neplánované v zmysle “choď vyniesť odpadky” (?). Vaše vyjadrenie interpretujem tak, že pokiaľ podnikateľ vyplatí príjem za príležitostnú výpomoc (napr. vymaľovanie kancelárie, poskladanie nábytku, administratívne práce) občanovi-nepodnikateľovi, nepotrebuje to zdokladovať 2 dokladmi (1. zmluvou ako účtovným dokladom, preukazujúcim obsah účtovného prípade a vznik záväzku 2. dokladom o úhrade záväzku), ale iba 1 dokladom (napr. hotovostným dokladom o úhrade sumy resp. výdavkovým pokladničným dokladom).

Uvedené je možné zdokladovať jedným dokladom, ak tento doklad bude mať náležitosti účtovného dokladu v súlade so znením § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a to ak ide o podnikateľa, ktorý je účtovnou jednotkou, ako aj podnikateľa, ktorý vedie daňovú evidenciu [§ 6 ods. 11 ZDP písm.

Riziká spojené s výkladom Finančnej správy

Čiže finančná správa tvrdí, že ak si chceme dať príležitostný príjem do daňových nákladov ako podnikatelia-vyplácatelia, radšej to nerobme dôkladne, tj dvoma dokladmi - zmluvou a dokladom o úhrade odmeny - ale stačí vyhotoviť iba jeden pokladničný doklad. Iba takto totiž “nechajú na pokoji” príjemcu odmeny. Či to isté platí aj pri úhrade bankovým prevodom, nevedno - veď na položke v bankovom výpise je často uvedená len suma a názov príjemcu, nevojdú sa tam teda všetky náležitosti účtovného dokladu a ako doklad na preukázanie vynaloženého daňového výdavku to ani nemusí stačiť. V každom prípade by mal byť “výkon činnosti bez zmluvného vzťahu s fyzickou osobou skôr výnimočný”.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Vlastný názor a účelové ohýbanie zákona

Ide o výklad Finančnej správy a nie citáciu zo zákona (ktorý je záväzný). Výklad a názor teda my - občania a podnikatelia - môžeme mať vlastný, s vierou, že ho presadíme, prípadne rizikom, že sa tak nestane. Podľa toho môjho ide o účelové ohnutie zákona s jediným cieľom - zoškrtať podnikateľské výdavky za príležitostné práce občanom, zdaniť aj drobné zárobky občanov a vybrať tak celkovo viac.

Dôležitý update pre rok 2018

Od r. 2018 daniari vyššieopísanú schému jednoznačne škrtli. Ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. Povinnosť postarať sa o správne zdanenie na svojej strane mal prijímateľ stále, no práve podpisom takejto zmluvy dostáva informáciu, že vyplácateľ si túto sumu uplatní v daňových nákladoch a on ju teda musí priznať v daňovom priznaní - samozrejme závisí od typu zmluvy a charakteru príjmu. No v prípade príležitostných ostatných príjmov fyzickej osoby ide o 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody.

Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty

Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podáva ten, komu to vyplýva z ustanovenia § 78 zákona o DPH. Vyplnenie tlačiva daňového priznania pre daň z pridanej hodnoty bude trvať len niekoľko minút. Na vyplnenie použite formulár daňové priznanie č. MF/007833/2025-731 zverejneným vo Finančnom spravodajcovi na rok 2025 (príspevok č.19).

Elektronické podávanie daňového priznania

Daňové priznanie je možné:

• vyplniť priamo vo Vašom počítači,
• podpísať/autorizovať pomocou kvalifikovaného elektronického podpisu (KEP) alebo uznaným spôsobom autorizácie podľa osobitného predpisu alebo
• ho podať na základe dohody o elektronickom doručovaní.

V prípade, že daňový subjekt má povinnosť, resp. chce podať daňové priznanie elektronicky, musí mať platnú autorizáciu alebo mať oprávnenú osobu s platnou autorizáciou v rozsahu, ktorý umožňuje podávať daňové priznania na portáli, ktorý prevádzkuje finančné riaditeľstvo. Podpísať daňové priznanie je možné kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo uznaným spôsobom autorizácie podľa osobitného predpisu (Zákon č. 305/2013 Z. z.).

Súhrnný výkaz

Súhrnný výkaz podáva ten, komu to vyplýva z ustanovenia § 80 zákona o DPH. Podáva sa na tlačive, ktorého vzor je ustanovený Opatrením MF SR zverejneným v zbierke zákonov pod č. 405/2019 Z. z.

Kontrolný výkaz

Platiteľ je povinný podať kontrolný výkaz elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, a to do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Ak platiteľ, ktorý splnil registračnú povinnosť nemá do uplynutia lehoty 25 dní po skončení prvého zdaňovacieho obdobia pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 alebo § 5, je povinný podať kontrolný výkaz za prvé zdaňovacie obdobie do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 4 alebo podľa § 5 ods. 3 alebo ods.

Údaje v kontrolnom výkaze

Platiteľ uvedie údaje v kontrolnom výkaze v členení podľa vzoru ustanoveného Opatrením MF SR č. MF/015393/2020-731.

tags: #zmluva #o #podani #vykonu #fyzickou #osobou