Uznávaný znalecký posudok v plnej výške: Podmienky a aspekty

Článok sa zaoberá problematikou uznávaného znaleckého posudku v plnej výške, pričom zohľadňuje relevantné právne predpisy a ich interpretáciu v kontexte slovenského právneho systému. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach a aspektoch, ktoré ovplyvňujú uznanie znaleckého posudku v plnej výške.

I. Trestný zákon a jeho vývoj

Trestný zákon č. 140/1961 Zb., ktorý je účinný od 1. januára 1962, prešiel v dôsledku rozsiahleho počtu noviel pomerne zložitým vývojom. Rozsiahle politické, spoločenské a ekonomické zmeny po roku 1989 boli sprevádzané dynamickou a početnou legislatívou. Zmeny sa dotkli aj úpravy postavenia jednotlivca vo vzťahu k štátu, právnických osôb i štátu, najmä na ochranu základných práv a slobôd vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd (č. 460/1992 Zb.).

V tomto období bol trest odňatia slobody chápaný ako ultima ratio. Dôraz bol kladený na zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom vyspelých demokratických krajín a na reakciu na prebiehajúci proces integrácie vo svete a v Európe, ktorého súčasťou je aj Slovenská republika. Išlo predovšetkým o zosúladenie s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a požiadavkami vyplývajúcimi z integračných procesov.

V rokoch 1990 - 1996 boli prijaté viaceré medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súčasnosti sú predkladané dva základné právne predpisy (Trestný zákon a Trestný poriadok), ktoré sú predkladané súčasne do legislatívneho procesu.

Zvýšenie počtu trestných sudcov

Navrhuje sa zvýšenie počtu trestných sudcov na každý okresný súd v sídle krajského súdu (spolu 32 sudcov), keďže na tieto súdy prejde vecná príslušnosť rozhodovať v 1. stupni o trestných činoch. V prípade vzatia do väzby obvineného alebo obžalovaného rozhoduje sudca pre prípravné konanie a v skrátenom vyšetrovaní sudca, ktorý bude rozhodovať o vine a treste v hlavnom pojednávaní (zaznamenávacia technika - napr. diktafón).

Prečítajte si tiež: Práva zamestnanca s čiastočným invalidným dôchodkom

Odmeňovanie sudcov

32 sudcov okresných súdov bude odmeňovaných podľa zákona č. 385/2000 Z. z. Zaradenie do I. platovej skupiny a 4. platového stupňa (podľa platovej tabuľky platnej od 1. 1. cie).

• 32 osôb x 38 955 Sk x 14 mesiacov ………………………………………………. 17 452 tis. Sk
• 32 osôb x 1 623 Sk x 12 mesiacov …………………………………………………. 623 tis. Sk
• SPOLU: …………………………………………………………………………………… 18 075 tis. Sk
• Poistné (37,5 %) …………………………………………………………………………. 6 778 tis. Sk
• 32 osôb x 50 tis. Sk……………………………………………………………………… 1 600 tis. Sk
• 32 osôb x 100 tis. Sk ……………………………………………………………………… 3 200 tis. Sk
• 68 súdov x 5 x 20 tis. Sk (záznamová technika) 6 800 tis. Sk
• SPOLU: ………………………………………………………………………………….. 11 600 tis. Sk
• prostriedky ………………………………………………………………. 18 075 tis.
• ……………………………. 6 778 tis.
• vybavenie …………………………………………… 11 600 tis. Sk
• SPOLU: ………………………………………………………………………………. 36 453 tis. Sk
• 32 osôb x 38 955 Sk x 14 mesiacov 17 452 tis. Sk
• 32 x 1 623 Sk x 12 mesiacov 623 tis. Sk
• spolu 18 075 tis. Sk
• 2/ Poistné (37,5% z miezd) 6 778 tis. Sk
• (32 osôb x 50 tis. Sk) 1 600 tis. Sk
• (32 osôb x 100 tis. Sk) 3 200 tis. Sk
• Rekapitulácia (v tis. Sk)

Zosúladenie s európskym právom

Európska dohoda o pridružení v oblasti zbližovania existujúcich a budúcich legislatívnych prepisov SR s predpismi Spoločenstva. Negociačná pozícia v 24. kapitole - Spravodlivosť a vnútorné veci. Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K.3 Zmluvy o Európskej únii o boji proti organizovanej trestnej činnosti. Spoločný postup z 24.2.1997 prijatý Radou podľa čl. K.3 Zmluvy o Európskej únii o zriadení siete styčných sudcov s cieľom zlepšiť justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi Európskej únie. Rámcové rozhodnutie Rady zo 6. decembra 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazovaní, zaistení a konfiškácii nástrojov a výnosov z trestnej činnosti. Rámcové rozhodnutie Rady z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch. Rámcové rozhodnutie Rady z 19. júla 2002 o boji proti terorizmu. Rámcové rozhodnutie Rady z 28. novembra 2002 o vykonávacom príkaze na zaistenie majetku a dôkazov.

II. Ochrana všeobecne uznávaných pravidiel medzinárodného práva

Do účelu Trestného zákona bola doplnená aj ochrana všeobecne uznávaných pravidiel medzinárodného práva, ktoré sú vyjadrené v medzinárodnoprávnych dokumentoch. Dôvodom je zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom vyspelých demokratických krajín a reakcia na prebiehajúci proces integrácie vo svete a v Európe, ktorého súčasťou je aj Slovenská republika, a taktiež ochrana ľudských práv a základných slobôd. Túto skutočnosť bolo potrebné vyjadriť aj v Trestnom zákone, ktorého uplatňovanie môže byť z hľadiska ich porušovania a ochrany podstatné.

III. Základy trestnej zodpovednosti

V tejto hlave sú upravené základy trestnej zodpovednosti, ako aj vymedzenie páchateľa, spolupáchateľa a účastníka trestného činu. Zdôrazňuje sa princíp zákazu retroaktivity, ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie. Vždy sa rozhoduje o trestnom čine, ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší.

Miestna a osobná pôsobnosť Trestného zákona

Zákon spresňuje miestnu pôsobnosť Trestného zákona na území Slovenskej republiky a spresňuje, čo sa považuje za územie Slovenskej republiky, resp. kedy sa tiež považuje trestný čin spáchaný na území Slovenskej republiky. Upravuje aj osobnú pôsobnosť Trestného zákona, na základe vzťahu osoby páchateľa k Slovenskej republike, občan SR, trvalý pobyt na území SR. Vzhľadom na postavenie SR a medzinárodné zmluvy nás zaväzujú k tomu, aby aj bez podmienok miestnej a osobnej pôsobnosti u taxatívne vymedzených trestných činov bolo možné použiť tento Trestný zákon. Ide o trestné činy proti mieru a proti ľudskosti, proti republike a trestné činy vojnové. Je tu teda vyjadrená ako zásada univerzálneho pôsobenia Trestného zákona, tak aj zásada ochrany republiky.

Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok na Slovensku

V praxi môže nastať situácia, že nie je daná ani osobná ani miestna pôsobnosť Trestného zákona, avšak páchateľ bol zadržaný na našom území a nebol vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie. Zákonodarca vychádza aj z vyhlásených medzinárodných zmlúv, resp. že zásady vyššie uvedené sa neuplatnia, ak vyhlásená medzinárodná zmluva to nepripustí.

V ustanoveniach o pôsobnosti trestných zákonov bolo spresnené, že namiesto pojmu cudzina bol použitý pojem mimo územia Slovenskej republiky.

Formálne chápanie trestného činu

Oproti doterajšej právnej úprave práve v tomto ustanovení dochádza k najväčšej zmene nového Trestného zákona oproti doterajšiemu platnému zneniu. Trestný čin je chápaný výlučne formálne ako protiprávny čin, ktorý Trestný zákon označuje za trestný čin. Upúšťa sa od materiálnej stránky trestného činu, t.j. spoločenskej nebezpečnosti, ktorá sa stala formálnou kategóriou, čo vyplynulo najmä z požiadaviek praxe. Takýmto poňatím trestného činu je tiež lepšie zabezpečená ústavná zásada rovnosti pred zákonom.

Vylučuje sa tak spoločenská nebezpečnosť, ktorého používanie v justičnej praxi bolo častokrát preceňované, ba dokonca zneužívané ako v prospech tak aj v neprospech páchateľov trestnej činnosti. Formálne chápanie trestného činu umožní súčasne orgánom činným v trestnom konaní sústrediť sa na základné otázky trestného konania a to zistenie trestného činu a jeho páchateľa. To neznamená, že spoločenská škodlivosť sa úplne nevytratila, pretože ona je daná tým, že zákonodarca určité protiprávne konanie už samo o sebe označil za najvyššiu formu protiprávneho konania - trestný čin. To však neznamená, že sa nebudú hľadať možnosti, ktoré by mohli byť charakterizované ako bagateľné trestné činy.

IV. Prečiny a zločiny

Trestnými činmi sú prečiny a zločiny. Touto klasifikáciou sa Slovenská republika vracia k tradícii delenia trestných činov v medzivojnovom období. Znamená to aj návrat k pôvodnej bipartícii súdno trestných činov platnej do 1. januára 1950 (účinnosti stredného Trestného zákona).

Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek s ohľadom na deti – aktuálne zmeny

Nejde o samoúčelné delenie trestných činov. Okrem lepšej orientácie v trestnej politike štátu, lepšej dokumentácie trestnej závažnosti a škodlivosti, lepšie dokumentuje štruktúru evidovanej kriminality, podiel závažných trestných činov a ich pomer k menej závažnej kriminalite. Kategorizácia ďalej umožní podstatne odlíšiť zložitosť trestného konania o jednotlivých kategóriách trestných činov. Predpokladá sa napr. zjednodušenie trestného konania o prečinoch, napr. zjednodušené skrátené konanie a naopak sprísnenie trestného konania o obzvlášť závažných zločinoch, ktorých kategória sa tiež zavádza. Z hľadiska teoreticko-praktického však zostáva naďalej nadradeným pojmom trestný čin.

Zákonodarca ich definuje len nepriamo znakmi formálnej stránky skutkových podstát a hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý možno za jednotlivé trestné činy uložiť podľa osobitnej časti tohto zákona. Nesleduje sa zavedenie inštitútu trestných sadzieb, t.j. stanovenie presnej výšky trestu odňatia slobody ktorú súd môže páchateľovi uložiť, ako tomu je v právnych poriadkoch niektorých štátov, kde sa kategorizácia trestných činov uplatňuje. Jediným kritériom u úmyselných trestných činov je len výmera trestu odňatia slobody - jeho horná hranica, ktorý je možné za trestný čin uložiť podľa tohto zákona. Ak horná hranica trestu odňatia slobody prevyšuje 5 rokov, ide o zločin, všetky ostatné úmyselné trestné činy sú prečinom. Všetky trestné činy spáchané z nedbanlivosti sú vždy prečinom, bez ohľadu na stanovenú trestnú sadzbu. V dôsledku takéhoto riešenia odpadá i potreba v osobitnej časti tohto zákona u každého trestného činu zvlášť upresňovať či ide o zločin alebo prečin. Vždy treba hľadať odpoveď vo všeobecnej definícii prečinu alebo zločinu uvedenej v tomto ustanovení. Ak teda určitá skutková podstata v osobitnej časti tohto zákona napĺňa a trest odňatia slobody v akej výmere tento zákon s ich naplnením spája, bude možné povedať či ide o prečin alebo zločin - rýdzo formálny priestup. V praxi potom môže nastať prípad, že úmyselného trestného činu prvý odsek z hľadiska trestnej sadzby bude kvalifikovaný ako prečin a ďalšie kvalifikované skutkové podstaty už ako zločin.

Nepatrná protiprávnosť

Zavedením inštitútu nepatrnej protiprávnosti avšak výlučne u prečinov je sledovaná možnosť vylúčenia súdneho prejednávania takýchto bagateľných prečinov.

V. Príprava a pokus trestného činu

Zákonodarca sa zaoberá aj štádiami trestnej činnosti, t.j. prípravou trestného činu pred ich dokončením, ktoré z hľadiska ochrany záujmov chránených Trestným zákonom je tiež potrebné postihovať. Súčasne sú vymedzené podmienky o ich trestnosti. Nepriamo z týchto ustanovení vyplýva aj tretia vývojová fáza, ktorou je dokonanie trestného činu, t.j. naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu.

Zakotvuje sa, že príprava bude trestná len u vyššej formy trestného činu a to u zločinu.

Doterajšie obsahové vymedzenie prípravy a pokusu ostalo v podstate zachované. Rozdiel medzi prípravou a pokusom spočíva v tom, že páchateľ prípravy ešte nezačal na rozdiel od páchateľa pokusu napĺňať znaky trestného činu, ku ktorému príprava smeruje. V opačnom prípade, ak orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že ide len o prípravu, viedlo k nesprávnemu posúdeniu skutku páchateľa a napokon aj k uloženiu nesprávneho trestu. Aj na nepatrné zmeny zostali nezmenené tiež podmienky zániku trestnosti prípravy a pokusu.

Políciou podľa § 11 ods.3 písm. b), ako aj podľa ďalších ustanovení, sa rozumie akýkoľvek príslušník poverených orgánov uvedených v § 10 ods. 7 písm. ho poriadku, t.j. napr. policajtov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a pod.

VI. Zavinenie

Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu, t.j. k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu v podobe zavinenia. Doterajšie dve formy zavinenia v podobe úmyslu a nedbanlivosti zostávajú zachované. Zavinenie vo forme úmyslu na úmysel priamy a nepriamy a zavinenie vo forme nedbanlivosti na vedomú a nevedomú.

Úmysel

Podľa doterajšej právnej úpravy úmysel priamy bol definovaný tak, že páchateľ chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Týmto doplnením sa sleduje odstránenie problémov v trestnej praxi. Osoba, ktorá nechce niečo určité spôsobiť, nemôže chcieť, aby to spôsobila. Úmysel nepriamy je definovaný tak, že páchateľ vedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Uzrozumenie je vnútorný psychický stav osoby, (možno skonštatovať, že ho nechce) u ľahostajnosti páchateľa ale pripúšťa, že takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobí. Ľahostajnosť môže smerovať len k niečomu, o čom si osoba myslí, že môže vzniknúť a nie k niečomu čo vzniknúť nemôže.

Nedbanlivosť

Zákon definuje dva druhy nedbanlivosti, a to vedomú nedbanlivosť a nevedomú nedbanlivosť.

VII. Daňové výdavky a ich uznanie v plnej výške

Od 1.1.2020 sú súčasťou základu dane len po zaplatení položky uvedené v § 17 ods.19 zákona o dani z príjmov. Medzi tieto položky patria:

• kompenzačné platby u ich dlžníka vyplácané v zmysle § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z.
• výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.
• výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplácané, poukazované alebo pripisované v prospech daňovníka nezmluvného štátu - tieto výdavky sú u daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, súčasťou základu dane až po zaplatení a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov alebo § 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak mu takéto povinnosti vznikli.
• výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe podľa § 50 a § 51 zákona o športe poskytnuté počas obdobia trvania tejto zmluvy - zaplatené sponzorské bude u sponzora považované za daňový výdavok v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období za podmienky, že v tomto zdaňovacom období vykáže kladný základ dane. Za daňový výdavok sa nepovažuje sponzorské poskytnuté amatérskemu športovcovi uvedenému v § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods.
• výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm.

#

tags: #uznany #znalecky #v #plnej #vyske #podmienky