
Zmluva o poskytnutí služby je dôležitý právny nástroj, ktorý upravuje vzťah medzi poskytovateľom a klientom. Definuje rozsah, kvalitu a podmienky poskytovanej služby, ako aj odmenu pre poskytovateľa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o poskytovaní služieb, jej náležitosti, využitie a právnu úpravu.
Zmluvou o poskytovaní služieb sa poskytovateľ zaväzuje pre klienta zabezpečovať (alebo jednorazovo zabezpečiť) nejakú činnosť - poskytovať službu. Službu sa zaväzuje poskytovať v dohodnutom rozsahu a kvalite, za dojednanú odmenu a počas dohodnutého obdobia. Služba má vždy nehmotnú povahu a nikdy nevedie k zmene vlastníctva k čomukoľvek.
V praxi zmluvu o poskytovaní služieb (nazývanú aj ako zmluva o poskytnutí služieb) využíva:
Poskytovateľom je najčastejšie podnikateľ. Nie pre všetky tieto prípady využívame zmluvu o poskytovaní služieb. Niekde sú určené iné zmluvné typy (ako zmluva o dielo v stavebníctve). Služby môže poskytovať aj nepodnikateľ (napr. sociálne služby nezisková organizácia, štátna inštitúcia, dobrovoľník).
V zmluve o poskytovaní služieb musíme dostatočne určito vymedziť predmet svojich záväzkov. Musí byť jednoznačné kto, komu, po akú dobu a akú službu má poskytovať a aká odmena mu za to prináleží. Zmluva o poskytovaní služieb ako inominátna (nepomenovaná) zmluva nemá zákonom vymedzené náležitosti. V závislosti od jej predmetu však obsahuje:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Zmluva o poskytovaní služieb ako zmluva inominátna nemá obligatórne písomnú formu. V záujme zachovania právnej istoty ju však vo väčšine prípadov preferujeme. V závislosti od charakteru služby je možné zmluvu uzatvoriť aj ústnym dohovorom strán alebo iným prejavom vôle. V praxi sú to jednoduchšie služby (jednorazové). V takýchto prípadoch postačuje písomná alebo elektronická objednávka a následne faktúra (niekedy iba pokladničný blok).
Zmluvu posudzujeme vždy podľa jej obsahu (nie podľa názvu). Ak uzatvoríme zmluvu, ktorá je svojim obsahom napr. zmluvou o dielo, riadi sa režimom zmluvy o dielo i napriek tomu, že ju nazveme inak. Dôležité je, nepomýliť si zmluvu o poskytovaní služieb v režime nepomenovaných zmlúv s iným typom zmluvy. Takýmito zmluvnými typmi sú:
príkazná zmluva, zmluva o úschove, zmluva o ubytovaní, zmluva o preprave, poistná zmluva.
mandátna zmluva, komisionárska zmluva, zmluva o kontrolnej činnosti, zasielateľská zmluva, zmluva o preprave veci, zmluva o obchodnom zastúpení.
Zmluva o poskytovaní služieb (alebo zmluva o poskytnutí služieb) nie je ako samostatný zmluvný typ upravená v žiadnom zákone. Zaraďuje sa medzi tzv. inominátne (nepomenované) zmluvy.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Náš právny poriadok pozná aj služby, ktoré sú regulované osobitnými zákonmi. Tu platí, že zmluva o poskytovaní služieb sa riadi podmienkami vymedzenými týmto zákonom. Podmienky, ktoré osobitný zákon nevymedzuje, sa riadia Obchodným zákonníkom alebo Občianskym zákonníkom. Ako príklad uvádzame:
Zmluvou o spolupráci si zmluvné strany dohodnú výkon činností, ktoré budú smerovať k vzájomnej spolupráci. Upravuje podmienky konkrétnej spolupráce a postupu dvoch alebo viacerých subjektov pri napĺňaní určitého cieľa. Práva a povinnosti oboch zmluvných strán sa riadia predovšetkým úpravou, ktorá je obsiahnutá priamo v zmluve. Pri otázkach, ktoré zmluva nerieši sa zmluvné strany riadia všeobecnou právnou úpravou pre obchodno-záväzkové vzťahy. Predpokladom uzavretia zmluvy o spolupráci je povinnosť účastníkov zmluvy dostatočne určiť predmet svojich záväzkov. Najčastejšie vzájomná spolupráca spočívať v poskytnutí finančného príspevku zo strany jedného podnikateľa druhému podnikateľovi, ktorý sa zaviaže podnikateľa poskytujúceho finančný príspevok propagovať. Veľmi častá je vzájomná spolupráca podnikateľov a škôl, rôznych neziskových organizácií alebo obcí. Oblasti spolupráce môžu byť rôznorodé: v obchodnej spolupráci ide najčastejšie o reklamné, propagačné, marketingové účely. Ďalšími oblasťami, kde a využíva zmluva o spolupráci sú cestovný ruch, charita, šport, veda, kultúra, vzdelávanie, ochrana životného prostredia. Zmluvou o spolupráci si zmluvné strany môžu dohodnúť vzájomné podmienky spolupráce počas organizácie podujatí a projektov, napríklad športových, školských, vedeckých, charitatívnych, či kultúrnych.
V praxi môže byť predmet zmluvy naformulovaný napríklad nasledovne:
Zmluva o spolupráci sa spravidla vyznačuje vzájomnosti vzťahov, reciprocitou. Zmluvné strany chcú dosiahnuť spoločný cieľ a súčasne majú z plnenia zmluvy aj nejaký osoh. Najčastejšie sa v praxi vyskytuje situácia, keď jedna strana sa zaviazala zabezpečovať určitú činnosť a druhá strana má povinnosť jej za to poskytovať protiplnenie. Neznamená to však, že neexistujú prípady, kedy jedna zo zmluvných strán nemá zo zmluvy žiadny profit, naopak len niečo zabezpečuje, plní si dohodnutú povinnosť.
Vo všeobecnosti platí, že zmluvné strany môžu vypovedať zmluvu na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo na záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ktorá je uzavretá na dobu neurčitú v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Neplatí to len v prípade, ak si zmluvné strany dohodli vlastný režim výpovede. Podľa občianskeho zákonníka ďalej platí, že nie je možné vypovedať zmluvu dojednanú na dobu určitú a zmluvu s jednorázovým plnením.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Zmluva o spolupráci sa najčastejšie uzatvára v režime občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, či zmluvu uzatvárajú zmluvné strany podnikatelia alebo nepodnikatelia, poprípade ak je jednou zmluvou stranou napríklad združenie, obec, verejnoprávny orgán alebo aj štát. Režim obchodného zákonníka platí pre zmluvné strany - podnikateľov, ktorí si touto zmluvou chcú upraviť vzájomné záväzkové vzťahy týkajúce sa podnikateľskej činnosti. Režim obchodného zákonníka si môžu zvoliť aj zmluvné strany, ktoré nie sú podnikateľmi alebo je podnikateľom len jedna zmluvná strana. Zároveň musí platiť, že výber režimu obchodného zákonníka je pre obe strany výhodnejší ako režim občianskeho zákonníka.
Zmluva o poskytovaní služieb sa často používa pri ubytovaní, cestovaní, telekomunikáciách a iných službách, kde sa poskytovateľ zaväzuje poskytnúť služby svojim klientom na základe vypracovania zmluvy, v ktorej je špecifikovaný predmet a podrobné podmienky poskytnutia.
Aké sú však podmienky a najmä odvody daňovníka pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní služieb?
Zmluva o poskytovaní služieb nie je v Obchodnom zákonníku samostatne špecifikovaná, preto sa na ňu vzťahujú podmienky inominátnej (nepomenovanej) zmluvy. V zmysle ust. § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka je inominátna zmluva definovaná nasledovne: „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá". Predmetom zmluvy pritom môže byť akákoľvek služba (sprostredkovanie, administratívne služby, výkon určitej práce, poskytnutie registrovaného sídla spoločnosti a mnoho ďalších).
Okrem presne špecifikovaného predmetu musí zmluva obsahovať aj ďalšie náležitosti - odmenu poskytovateľa za službu, práva a povinnosti zmluvných strán, prípadne ďalšie ustanovenia, ak sú pre zmluvné strany potrebné.
Zárobok nadobudnutý nad rámec predmetu podnikania (pri fyzickej osobe je to zárobok nad rámec výplaty za pravidelný výkon práce pre zamestnávateľa) je definovaný ako príležitostný príjem. V zákone o dani z príjmov je označený ako ostatný príjem. Prijímateľ ho podľa ust. § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov do sumy 500 EUR nezdaňuje. Pri tomto type príjmu nezáleží na charaktere zmluvy, na základe ktorej má poskytovateľ príjem. V tomto článku sa však zameriavame na zmluvu o poskytovaní služieb, podľa ktorej je vykazovaný príjem chápaný ako príležitostný. Využiť oslobodenie od dane do výšky 500 EUR príležitostného príjmu môže teda aj živnostník - ale iba v prípade, že poskytovaná služba nespadá do predmetu jeho podnikania.
Ako už bolo vyššie spomínané, daň z príležitostného príjmu do výšky 500 EUR sa neplatí, z toho vyplýva, že príjem z príležitostnej činnosti do 500 EUR sa vôbec neuvádza do daňového priznania (ani typu A ani B). Do daňového priznania typu B (kolonka "príležitostné príjmy) sa uvedie suma, ktorá prevyšuje 500 EUR. Napríklad pri príležitostnom zárobku 700 EUR sa do daňového priznania uvedie suma 200 EUR. Z tejto sumy, sa následne platí daň z príjmov v sadzbe 19% (bez uplatnenia nezdaniteľných častí) a zdravotné poistenie v sadzbe 14%. Odvody do Sociálnej poisťovne sa z ostatných príjmov neplatia.
Podľa toho o aký druh poskytovanej služby ide, si môže daňovník - poskytovateľ služby, k príjmu uplatniť výdavky, ktoré vynaložil pri poskytovaní služby. Musia byť, samozrejme, doložené doklady, ktoré ktoré vypovedajú o vynaložených výdavkoch. V zmysle ust. § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je dané: „Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie".
Predstavme si príklad živnostníčky Janky, ktorá má v Osvedčení o živnostenskom oprávnení zapísanú prekladateľskú činnosť. Príležitostne (najmä pred Vianocami alebo keď je dopyt) vyrába ozdoby. Za minulý rok tak mala príležitostný príjem z tejto činnosti 800€.
Zvyšok peňazí - 713,37€ - ostane Janke ako ostatný príjem.
Z pohľadu podnikateľa je teda výhodné uzatvoriť zmluvu o poskytovaní služieb s osobou v prípade, že ide o službu, ktorej vykonávanie je dohodnuté nepravidelne (príp. jednorázovo - napr. pri zhotovení podnikateľského plánu, pomoci pri spracovaní projektovej štúdie, prenájme hnuteľnej veci, atď.). Sumu, ktorú objednáveteľ služby investuje, si následne zaúčtuje do výdavkov. Naopak, poskytovateľ služby si zarobený príjem zdaní v daňovom priznaní iba zo sumy, ktorá prevyšuje 500 EUR. Z tejto sumy neplatí odvody do Sociálnej poisťovne, tým pádom aj jeho zárobok je vyšší.
Keďže zmluva o poskytovaní služieb nie je presne definovaná v Obchodnom zákonníku, nemôžeme presne špecifikovať ďalšie výhody plynúce z nej. Záleží najmä od druhu poskytovanej služby, situácie a povahy zmluvných strán.