Zmluva o poskytovaní právnej pomoci medzi Slovenskou republikou a Českou republikou: Komplexný prehľad

Slovenská republika a Česká republika, ako dva samostatné štáty s bohatou spoločnou históriou, upravujú svoje vzájomné vzťahy v oblasti justície prostredníctvom rozsiahlej zmluvy o právnej pomoci. Táto zmluva, podpísaná v Prahe 29. októbra 1992, predstavuje základný kameň pre spoluprácu justičných orgánov oboch krajín v občianskych a trestných veciach. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o obsahu a význame tejto zmluvy, s dôrazom na jej praktické aspekty a dopad na občanov oboch krajín.

Právny rámec a základné princípy

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach bola podpísaná 29. októbra 1992 v Prahe. Národná rada Slovenskej republiky s ňou vyslovila súhlas a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval. Zmluva bola predbežne vykonateľná od 1. januára 1993 a nadobudla platnosť 5. aprílom 1993.

Zmluva vychádza z princípu rovnocennosti a vzájomnej výhodnosti. Štátni občania jednej zmluvnej strany požívajú na území druhej zmluvnej strany rovnakú právnu ochranu v osobných a majetkových veciach ako štátni občania druhej zmluvnej strany. Majú právo obracať sa na orgány druhej zmluvnej strany pôsobiace v občianskych a trestných veciach, vystupovať pred nimi, podávať žiadosti a návrhy a vykonávať iné procesné úkony za rovnakých podmienok. Ustanovenia zmluvy o štátnych občanoch sa vzťahujú primerane aj na právnické osoby zriadené podľa právneho poriadku jednej zo zmluvných strán, ktoré majú sídlo na území niektorej zo zmluvných strán.

Definície a ústredné orgány

Pre účely zmluvy sa výraz "občianske veci" označuje veci, ktoré prejednávajú a rozhodujú súdy zmluvných strán v občianskom súdnom konaní. Výraz "justičný orgán" označuje každý štátny orgán jednej zo zmluvných strán príslušný na prejednanie vecí upravených touto zmluvou. Ústrednými justičnými orgánmi sú v Slovenskej republike Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a v Českej republike Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky a Generálna prokuratúra Českej republiky.

Právna pomoc v občianskych veciach

Zmluvné strany si poskytujú právnu pomoc výkonom jednotlivých úkonov, najmä spisovaním, zasielaním a doručovaním listín, vykonávaním ohliadok, odnímaním a odovzdávaním vecných dôkazov, zisťovaním adries, získavaním znaleckých posudkov, výsluchom účastníkov, obvinených, svedkov, znalcov a iných osôb. Ústredné justičné orgány si na žiadosť poskytujú informácie o svojich právnych predpisoch, ako aj informácie o ich právnej praxi a o iných právnych úkonoch.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Zmluvné strany právnu pomoc v občianskych veciach vykonávajú v rozsahu, za podmienok a spôsobom uvedeným v príslušných mnohostranných dohovoroch Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného, ak nie je na ich doplnenie v prvej a druhej časti tejto zmluvy stanovené inak.

Doručovanie písomností

Pri doručovaní písomností v občianskych veciach postupujú zmluvné strany podľa haagskeho Dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine vo veciach občianskych a obchodných z 15. novembra 1965. Justičné orgány sa pri doručovaní písomností stýkajú navzájom priamo. Písomnosti určené na doručenie adresátom, ktorí majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, možno zasielať aj priamo poštou podľa predpisov platných pre poštový styk. Zmluvné strany nebudú požadovať náhradu žiadnych nákladov za úkony vykonané v súvislosti s doručovaním písomností. Ak dožiadaný justičný orgán nie je príslušný na vybavenie dožiadania, zašle dožiadanie príslušnému justičnému orgánu a vyrozumie o tom dožadujúci justičný orgán. Ak nie je známa presná adresa osoby uvedenej v dožiadaní, vykoná dožiadaný justičný orgán potrebné opatrenia na jej zistenie. Ak nemôže adresu zistiť, upovedomí o tom dožadujúci justičný orgán a súčasne dožiadanie vráti.

Vykonávanie dôkazov

Pri vykonávaní dôkazov alebo iných procesných úkonov postupujú zmluvné strany podľa haagskeho Dohovoru o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 18. marca 1970. Justičné orgány sa pri vykonávaní dôkazov alebo iných procesných úkonov stýkajú navzájom priamo. Na uľahčenie vykonávania dohovoru ústredné justičné orgány dohodnú vzor tlačiva, ktoré budú justičné orgány používať pri žiadostiach o vykonanie dôkazov a iných procesných úkonov. Zmluvné strany nebudú požadovať náhradu nákladov za vykonanie dôkazov alebo iných procesných úkonov okrem znalečného a iných výdavkov vzniknutých v súvislosti s vykonaním znaleckých dôkazov.

Procesné úľavy a oslobodenie od poplatkov

Štátnym občanom jednej zmluvnej strany, ktorí vystupujú pred súdmi druhej zmluvnej strany, pokiaľ majú bydlisko alebo pobyt na území jednej zo zmluvných strán, nemožno uložiť zloženie zálohy na trovy konania len z toho dôvodu, že sú cudzinci alebo že na území druhej zmluvnej strany nemajú bydlisko alebo pobyt. Štátnym občanom jednej zmluvnej strany sa priznáva na území druhej zmluvnej strany oslobodenie od súdnych poplatkov a ďalšie výhody týkajúce sa poplatkov za rovnakých podmienok ako vlastným štátnym občanom. To sa vzťahuje aj na oslobodenie od platenia hotových výdavkov ustanoveného zástupcu a platenie odmeny za zastupovanie. Oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o výkon rozhodnutia.

Oslobodenie sa poskytuje na základe osvedčenia o osobných, rodinných a majetkových pomeroch žiadateľa. Toto osvedčenie vydáva príslušný orgán zmluvnej strany, na území ktorej má žiadateľ bydlisko alebo pobyt. Ak žiadateľ nemá bydlisko ani pobyt na území žiadnej zo zmluvných strán, môže osvedčenie vydať diplomatická misia alebo konzulárny úrad zmluvnej strany, ktorej je štátnym občanom. Orgán, ktorý rozhoduje o žiadosti o oslobodenie, môže od orgánu, ktorý vydal osvedčenie, žiadať doplnenie údajov alebo potrebné vysvetlenia. Ak štátny občan jednej zmluvnej strany podáva žiadosť o oslobodenie pred príslušným orgánom druhej zmluvnej strany, môže tak urobiť pred príslušným orgánom podľa miesta svojho bydliska alebo pobytu. Tento orgán postúpi žiadosť spolu s osvedčením vydaným príslušnému orgánu druhej zmluvnej strany. Žiadosť o oslobodenie možno podať súčasne s návrhom na začatie konania, pre ktoré sa oslobodenie žiada. Oslobodenie, priznané príslušným orgánom jednej zmluvnej strany, sa vzťahuje na všetky procesné úkony, ktoré vykonáva v tomto konaní orgán druhej zmluvnej strany.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zisťovanie adries a pomoc pri vymáhaní výživného

Justičné orgány si na žiadosť poskytujú pomoc pri zisťovaní adries osôb zdržujúcich sa na ich území, ak je to nutné na uplatnenie práv ich štátnych občanov. Ak sa na justičnom orgáne jednej zmluvnej strany uplatní nárok na výživné proti osobe, ktorá sa zdržuje na území druhej zmluvnej strany, justičný orgán tejto zmluvnej strane na žiadosť poskytne pomoc aj pri zisťovaní zamestnávateľa tejto osoby a výšky jej príjmu. Matričné úrady jednej zmluvnej strany zašlú justičným orgánom druhej zmluvnej strany bezplatne listiny o osobnom stave a výpisy z matrík, ako aj listiny týkajúce sa osobného stavu a spôsobilosti osôb, pokiaľ sa tieto listiny žiadajú pre potrebu súdneho konania.

Vydanie, vývoz alebo prevod vecí

Vydanie, vývoz alebo prevod vecí, platobných prostriedkov alebo pohľadávok sa vykoná podľa právneho poriadku dožiadanej zmluvnej strany. Originály spisov a listín a iné veci, ktoré boli v rámci dožiadania odovzdané, budú vrátené dožiadanej zmluvnej strane, akonáhle to bude možné s výnimkou prípadov, keď sa dožiadaná zmluvná strana vrátenia vzdá.

Zastavenie konania pri prebiehajúcom konaní na druhej strane

Ak je začaté konanie v tej istej veci medzi tými istými účastníkmi pred justičnými orgánmi oboch zmluvných strán, justičný orgán, na ktorom sa konanie začalo neskôr, konanie zastaví. Obdobne to platí o právoplatne rozhodnutej veci.

Uznávanie a výkon rozhodnutí

Zmluva upravuje aj uznávanie a výkon rozhodnutí v občianskych veciach. Upravuje uznávanie rozhodnutí vo veciach majetkových, nemajetkových, rozvodov a rozhodnutí o vyživovacej povinnosti.

Podmienky uznania

Podmienky, za ktorých sa rozhodnutia uznávajú, sú definované v článku 22 zmluvy. Rozhodnutie sa neuzná, ak:

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

• podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej sa rozhodnutie vydalo, je pre konanie príslušný iný orgán;
• účastníkovi konania, proti ktorému sa rozhodnutie vydalo, nebola riadne doručená predvolanie alebo návrh na začatie konania, alebo mu nebola poskytnutá možnosť účasti na konaní;
• v tej istej veci medzi tými istými účastníkmi bol už skôr vydaný právoplatný rozsudok orgánom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať;
• medzi tými istými účastníkmi bola v tej istej veci skôr začatá konanie pred orgánom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať;
• na konanie nebola daná výlučná právomoc orgánov zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie žiada.

Na výkon týchto rozhodnutí sa obdobne použijú ustanovenia článku 23 písm.a) a c) a článku 24 tejto zmluvy o výkone rozhodnutia v majetkových veciach. Právoplatné rozhodnutia o rozvodoch manželstva jednej zmluvnej strany sa uznávajú na území druhej zmluvnej strany v súlade s haagským Dohovorom o uznávaní rozvodov a zrušení manželského spolužitia z 1. júna 1970.

Rozhodnutia, ktoré podliehajú uznaniu

Uznávajú sa:

• rozsudky a uznesenia vydané justičnými orgánmi v občianskych veciach;
• notárske zápisnice;
• rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní.

Výnimky z uznania

Rozhodnutie sa neuzná, ak:

• zmluvná strana, na území ktorej sa o uznanie alebo výkon žiada, sa domnieva, že uznanie alebo výkon neohrozí jej zvrchovanosť alebo bezpečnosť alebo nebude v rozpore s jej verejným poriadkom.

Proces uznania a výkonu

Návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. Súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23, a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon.

Uznávanie rozhodnutí o vyživovacej povinnosti

Právoplatné a vykonateľné rozhodnutia o vyživovacej povinnosti, ktoré vydali justičné orgány jednej zmluvnej strany, ako aj nimi schválené zmiery v týchto veciach, sa uznávajú a vykonávajú na území druhej zmluvnej strany v súlade s haagským Dohovorom o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti z 2. októbra 1973.

Náhrada trov konania

Ak účastníkovi bolo právoplatným rozhodnutím uložené na území jednej zmluvnej strany nahradiť trovy konania druhého účastníka, príslušný súd druhej zmluvnej strany nariadi výkon rozhodnutia na vymoženie týchto trov na návrh oprávneného bezplatne. Návrh na výkon rozhodnutia o náhrade trov konania sa podáva priamo na príslušnom súde druhej zmluvnej strany. Súd, ktorý rozhoduje o povolení výkonu podľa ustanovenia odseku 1, sa obmedzí na zistenie, či rozhodnutie o trovách je právoplatné a vykonateľné. Súd zmluvnej strany, na území ktorej preddavkoval trovy konania štát, požiada príslušný súd druhej zmluvnej strany, aby trovy a poplatky vymohol. Súd vymoženú sumu zašle súdu druhej zmluvnej strany.

Právna pomoc v trestných veciach

Zmluvné strany právnu pomoc v trestných veciach, odovzdávanie trestného stíhania, vydávanie na trestné konanie alebo výkon trestu a odovzdávanie odsúdených vykonávajú v rozsahu, za podmienok a spôsobom uvedeným v príslušných mnohostranných dohovoroch Rady Európy, ak nie je na ich doplnenie v prvej a štvrtej časti tejto zmluvy ustanovené inak.

Vzájomná pomoc v trestných veciach

Zmluvné strany si poskytujú právnu pomoc v trestných veciach podľa európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci vo veciach trestných z 20. apríla 1959. Justičné orgány sa pri poskytovaní právnej pomoci v trestných veciach stýkajú navzájom priamo. Písomnosti určené na doručenie adresátom, ktorí majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, možno zasielať adresátom aj priamo poštou podľa predpisov platných pre poštový styk. Ak adresa osoby, na ktorú sa má vzťahovať úkon právnej pomoci, nie je v dožiadaní uvedená presne alebo ak sa ukáže, že je nesprávna, dožiadaný justičný orgán podľa možnosti zistí správnu adresu.

Podmienky poskytnutia právnej pomoci

Dožiadanie sa nevykoná, ak:

• vykonanie dožiadania je v rozpore s právnym poriadkom dožiadanej zmluvnej strany.

Na žiadosť dožadujúceho orgánu dožiadaný orgán včas oznámi dožadujúcemu orgánu a zúčastneným osobám miesto a čas vybavenia dožiadania. Zástupca dožadujúceho orgánu môžu byť prítomní pri vybavení dožiadania, pokiaľ s tým dožiadaný orgán súhlasí. Zmluvné strany sa vzájomne bezodkladne informujú o konečných a právoplatných rozhodnutiach vydaných ich justičnými orgánmi v trestných veciach proti štátnym občanom druhej zmluvnej strany. Na žiadosť si zašlú odpis takého rozhodnutia. Zmluvné strany nebudú vykonávať prevoz vlastných štátnych občanov. Zmluvné strany nebudú požadovať náhradu nákladov spojených s poskytovaním právnej pomoci s výnimkou znalečného. Náklady, ktoré vznikli dožiadanej zmluvnej strane v súvislosti s prevozom, uhrádza dožadujúca zmluvná strana.

Odovzdanie a prevzatie trestného stíhania

Odovzdanie a prevzatie trestného stíhania štátneho občana jednej zmluvnej strany justičným orgánom druhej zmluvnej strany sa uskutočňuje podľa Európskeho dohovoru o odovzdávaní trestného konania z 15. mája 1972. Justičné orgány sa pri vykonávaní dohovoru stýkajú prostredníctvom ústredných justičných orgánov.

Dokumenty potrebné pre odovzdanie trestného stíhania

Medzi dokumenty, ktoré sa pri odovzdaní trestného stíhania vyžadujú, patria:

• opis skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie;
• právna kvalifikácia skutku;
• prehlásenie poškodeného, pokiaľ je potrebné na začatie trestného konania.

Nároky poškodených na náhradu škody uplatnené pred odovzdaním trestného stíhania na justičných orgánoch dožadujúcej zmluvnej strany budú prejednávané v konaní na území dožiadanej zmluvnej strany. Ak obvinený v čase podania žiadosti o prevzatie trestného stíhania je vo väzbe na území dožadujúcej zmluvnej strany, prevezie sa na územie dožiadanej zmluvnej strany, a ak je na slobode, dožadujúca zmluvná strana, ak je to potrebné , urobí primerané opatrenia podľa svojho právneho poriadku na jeho návrat na územie dožiadanej zmluvnej strany.

Vydávanie osôb na trestné stíhanie

Vydávanie štátnych občanov zmluvných strán na trestné konanie alebo výkon trestu sa uskutočňuje podľa európskeho dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957.

Záverečné ustanovenia

Zmluva podlieha ratifikácii a môže byť ktoroukoľvek zo zmluvných strán vypovedaná.

Nové nástroje v právnej pomoci vo vzťahu k USA

Okrem bilaterálnych zmlúv, Slovenská republika využíva aj nové nástroje v právnej pomoci vo vzťahu k USA, ktoré nadobudli platnosť 1. januára 2011. Medzi tieto nástroje patrí Právny nástroj medzi USA a SR o extradícii a Právny nástroj medzi USA a SR o právnej pomoci.

Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia

Dôležitým aspektom cezhraničnej spolupráce je aj zamedzenie dvojitého zdanenia. Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a majetku, podpísaná vo Washingtone 1. októbra 1973, je stále platná a upravuje zdaňovanie príjmov a majetku medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými.

Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch

Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch (ozn. č. 32/1969 Zb.) upravuje povinnosti prijímajúceho štátu informovať konzulárny úrad vysielajúceho štátu o prípadoch, v ktorých bol štátny príslušník vysielajúceho štátu zatknutý, uväznený, daný do väzby alebo zadržaný iným spôsobom, pokiaľ o to uvedený štátny príslušník požiada.

Policajná spolupráca a cezhraničné sledovanie

Zmluva upravuje aj policajnú spoluprácu, vrátane cezhraničného sledovania. Cezhraničné sledovanie osôb sa môže vykonávať, ak je podozrenie, že osoba spáchala trestný čin, ktorý umožňuje vydanie alebo odovzdanie. Sledovanie sa musí vykonávať v súlade s právom dožiadanej zmluvnej strany a môže byť prerušené, ak to vyžadujú okolnosti.

tags: #zmluva #o #poskytovaní #právnej #pomoci #vzor