Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: Cesta do Európy a jej dôsledky

Slovenská republika prešla dlhú a náročnú cestu, kým sa stala plnohodnotným členom Európskej únie. Táto cesta sa začala po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 a zavŕšila sa 1. mája 2004. Zmluva o pristúpení, podpísaná 16. apríla 2003 v Aténach, bola zavŕšením integračných ambícií Slovenska a znamenala historický transformačný proces pre krajinu.

Historické pozadie a príprava na vstup

Projekt spoločného európskeho priestoru vznikol 9. mája 1950, kedy francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman predstavil návrh na združenie zdrojov uhlia a ocele Francúzska a Nemecka. Tento návrh viedol k podpísaniu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) v roku 1951. Neskôr, v roku 1957, boli podpísané Rímske zmluvy, ktoré založili Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (ESAE alebo Euratom). Samotná Európska únia v súčasnej podobe vznikla 1. novembra 1993 po tom, ako bola v Maastrichte podpísaná Zmluva o Európskej únii.

Príprava Slovenska na vstup do EÚ sa začala oficiálne 4. októbra 1993, kedy premiér Vladimír Mečiar podpísal v Luxemburgu dohodu o pridružení SR k EÚ, známu ako asociačná dohoda. Cesta Slovenska do EÚ však nebola jednoduchá a bola sprevádzaná politickými spormi a výhradami zo strany EÚ.

Demarše EÚ a politické zmeny

Prvý demarš EÚ prišiel do Bratislavy 23. novembra 1994 ako reakcia na povolebný vývin v SR. Únia vyjadrila znepokojenie nad priebehom prvého a druhého zasadnutia Národnej rady SR. Ďalší demarš odovzdali zástupcovia EÚ premiérovi Mečiarovi 25. októbra 1995, v ktorom vyjadrili znepokojenie nad politickými spormi na Slovensku. V roku 1997 Európska komisia nezaradila SR medzi kandidátov na vstupné rozhovory o členstve v EÚ pre neplnenie politických kritérií.

Obrat nastal po parlamentných voľbách v roku 1998, ktoré EÚ označila za pozitívny krok k integrácii Slovenska. Dovtedajšie opozičné, proeurópsky orientované politické subjekty získali v parlamente väčšinu. V roku 2002 Európska komisia oficiálne odporučila prijať SR a ďalších deväť kandidátskych krajín do EÚ v roku 2004.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Referendum a vstup do EÚ

Prezident SR Rudolf Schuster vypísal na 16. a 17. mája 2003 referendum o vstupe krajiny do EÚ. Voliči so vstupom do EÚ súhlasili a toto referendum je doteraz jediným platným v histórii SR. Európsky parlament schválil 9. apríla 2003 prijatie SR a ďalších deviatich krajín do EÚ. Slovenská republika sa tak 1. mája 2004 stala súčasťou EÚ.

Podpis Zmluvy o pristúpení

Presne pred desiatimi rokmi, 16. apríla 2003, podpísali najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky Zmluvu o pristúpení k Európskej únii. Zmluvu počas gréckeho predsedníctva v EÚ v Aténach podpísali aj zástupcovia ďalších deviatich krajín: Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.

Prínosy členstva v EÚ

Vstup do EÚ je jedným z najväčších úspechov slovenskej zahraničnej politiky, historickým zavŕšením transformačného procesu našej krajiny a naplnením integračných ambícií. Členstvo v EÚ prinieslo Slovensku množstvo pozitív, najmä v oblasti ekonomickej, sociálnej i politickej stability.

Ekonomické prínosy

Slovensko zaznamenalo najväčší hospodársky rozmach práve po vstupe do EÚ. Patríme medzi najrýchlejšie rastúce krajiny v Únii a dobiehame tie vyspelejšie. V roku 2004, teda v čase nášho vstupu do EÚ, bol hrubý domáci produkt na obyvateľa na úrovni 57% priemeru EÚ a v roku 2016 už bol na úrovni 77% európskeho priemeru. Európska podpora nám pomáha zvyšovať hospodársky rast a vytvárať nové pracovné miesta. Rastie aj životná úroveň obyvateľov a podstatne sa zvýšili aj mzdy.

Slovensko je súčasťou jednotného trhu, ktorý nám umožňuje bezproblémový export našich výrobkov. Ten sa od nášho vstupu do EÚ strojnásobil a v súčasnosti tvorí jeden z hlavných pilierov slovenskej ekonomiky, pričom približne 85% slovenského exportu ide práve na európske trhy. Vstup do EÚ Slovensku tiež pomohol prilákať zahraničné investície. Takmer 90% priamych zahraničných investícii pochádza z krajín EÚ.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Už osem rokov platíme spoločnou európskou menou euro, ktoré nám prinieslo okrem iného nižšie náklady na bankové transakcie a nižšiu infláciu. Tá má Slovensko v súčasnosti jednu z najnižších v celej EÚ. Vďaka euru je pre Slovákov jednoduchšie cestovať a platiť za tovary a služby vo väčšine členských štátov EÚ. Veľké výhody prinieslo euro aj podnikom, ktorým odbúralo kurzové riziká, znížilo transakčné náklady, prinieslo väčšiu stabilitu a predvídateľnosť. Väčšina zahraničného obchodu Slovenska sa realizuje práve s krajinami eurozóny. Euro prinieslo Slovensku konkurenčnú výhodu aj v porovnaní s ostatnými krajinami V4.

Sociálne prínosy

Dvere dokorán - vďaka vstupu do Schengenského priestoru na 94% našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru. Brigáda v Rakúsku, štúdium v Nemecku, dovolenka v Taliansku - Slováci majú v EÚ viac slobody. Môžu voľne cestovať, pracovať, študovať a podnikať v celej Európskej únii. Teda nie na trhu s piatimi, ale 500 miliónmi ľudí. Už nás nerozdeľujú hranice, ale spájajú spoločné záujmy, priateľstvá a hodnoty. Na prácu v Únii už nepotrebujeme pracovné povolenie, v zamestnaní máme garantované rovnaké práva ako občania daného členského štátu.

Voľný pohyb po Európe znamená aj možnosť študovať v EÚ. Populárny študijný program Erasmus+, ktorý využilo viac ako 40 000 slovenských vysokoškolákov, patrí medzi najúspešnejšie programy Európskej únie vôbec. Tento program za 30 rokov svojej existencie vyslal do sveta vyše deväť miliónov ľudí. Ďalšie možnosti sú aj pre učiteľov a podnikateľov. Celkovo už program Erasmus využilo viac ako 108 tisíc Slovákov. Veľké možnosti na zapojenie sa do európskej spolupráce majú aj slovenské vedecké inštitúcie, univerzity a inovatívne podniky.

V EÚ sú lepšie chránené naše spotrebiteľské práva. Ak predávajúci nedodrží podmienky pri nákupe či cestovaní máme právo na odškodnenie. V rámci jednotného trhu máme jednotnú záruku dva roky, tovar kúpený cez internet môžeme vrátiť do 14 dní od zakúpenia. Dajú sa ľahšie porovnávať ceny výrobkov a zmluvy musia spĺňať európske štandardy. Lepšie sú chránené aj úspory Európanov. Tiež máme lepší systém varovania pred nebezpečnými výrobkami či potravinami.

Politické prínosy

Vstup do EÚ Slovensko pevne ukotvil v rodine vyspelých, moderných a demokratických krajín Európy. Zlepšilo sa jeho postavenie a váha na medzinárodnej scéne. Získali sme aj viac stability a bezpečnosti. Slovensko sa ako plnoprávny partner zúčastňuje rozhodovania o závažných otázkach, ktoré ovplyvňujú vývoj nielen v EÚ, ale aj na celom svete. Aj kvôli vstupu do EÚ prijalo Slovensko zásadné politické, ekonomické, sociálne a administratívne reformy, ktoré krajinu zmodernizovali a prispeli k jej rastu.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Environmentálne prínosy

Vďaka uplatňovaniu európskej legislatívy v tejto oblasti sa na Slovensku podstatne zlepšila kvalita životného prostredia. Vzduch, ktorý dýchame je čistejší a zlepšila sa aj kvalita vôd. Lepšie sú chránené aj vzácne biotopy a krajinné územia európskeho významu. Vďaka rôznym opatreniam sa zvýšila aj bezpečnosť pri cestovaní. Slovensku pomáhajú aj prostriedky určené na pomoc pri prírodných katastrofách ako bola víchrica v Tatrách v roku 2004 či záplavy v roku 2010.

Eurofondy a investície na Slovensku

Únia v rámci svojej politiky súdržnosti a od roku 2014 aj v rámci Investičného plánu pre Európu - tzv. Junckerovho plánu, investovala nemalé finančné prostriedky, aby nové členské štáty mohli v raste a príjmoch dosiahnuť priemer EÚ.

V období 2007 - 2013 Slovensko vyčerpalo z Európskych štrukturálnych fondov finančné prostriedky vo výške 11,25 miliardy EUR. Medzi krajinami EÚ obsadilo 15. miesto v úspešnosti čerpania EÚ fondov. Tieto prostriedky boli použité na modernizáciu infraštruktúry, podporu podnikateľského prostredia, zlepšenie životného prostredia a rozvoj ľudských zdrojov.

Medzi konkrétne projekty financované z eurofondov patria:

• 644 km zmodernizovaných ciest I. triedy
• 1210 km opravených regionálnych ciest II. a III. triedy
• Zvýšená kapacita pre triedenie komunálnych odpadov (21,5 tis. ton/rok)
• Zvýšená kapacita pre zhodnocovanie odpadov (330 tis. ton/rok)

Slovensko ako súčasť Európy

Vstup do EÚ nám priniesol aj ďalšiu identitu. Okrem toho, že sme Slováci sme aj Európania a to nám garantuje nové práva a dáva nové možnosti. Môžeme aktívne vstupovať do tvorby európskych politík, či už účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu alebo vyjadrením svojho názoru v rôznych konzultáciách alebo zapojením sa do Európskej občianskej iniciatívy.

Proces pristúpenia k EÚ

Proces pristúpenia štátu do EÚ je značne komplikovaný a zdĺhavý proces. Rokovania o vstupe sa začínajú až na základe rozhodnutia Rady, ktorá stanovuje mandát pre tzv. Trojstranné rokovania sa konajú medzi členskými štátmi, kandidátskym štátom a EÚ na úrovni ich ministrov, veľvyslancov a zástupcov Komisie. Zameriavajú sa na podmienky a časový harmonogram prijatia, implementácie a presadenia všetkých aktuálne platných pravidiel EÚ.

Ešte pred začatím rokovaní Komisia vykoná tzv. skríning, čiže s každým kandidátskym štátom preskúma jednotlivé kapitoly acquis a zisťujú rozsah legislatívnych a iných opatrení, ktoré musí kandidátsky štát prijať. Následne Komisia podáva Rade správu o skríningu každej kapitoly, pričom odporúča začať o nej rokovanie alebo požaduje, aby boli vopred splnené určité podmienky, tzv. počiatočné hodnotiace kritériá.

Počas rokovaní o vstupe sa jednotlivé kapitoly predbežne uzatvárajú v prípade, že s tým všetky zúčastnené štáty súhlasia (proces implementácie - aproximácie práva EÚ kandidátskym štátom je na požadovanej úrovni). Výsledok rokovaní sa následne zapracováva do návrhu zmluvy o pristúpení kandidátskeho štátu k EÚ, ktorá upravuje detailne všetky podmienky členstva vrátane prechodných období, či trvalých výnimiek pre niektorý štát. Zmluvu o pristúpení schvaľuje Rada jednomyseľne po porade s Komisiou a po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.

Lisabonská zmluva a vystúpenie z EÚ

Lisabonská zmluva ako prvá zaviedla právny mechanizmus procesu vystúpenia z EÚ. Každý členský štát Únie sa môže rozhodnúť, že z EÚ vystúpi. Rozhodnutie o vystúpení z Únie prijme tento štát v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami. Následne oznámi Európskej rade svoj úmysel vystúpiť z Únie. Únia na základe usmernení Európskej rady uzavrie s týmto štátom dohodu o vystúpení, v ktorej sa upraví spôsob vystúpenia. Dohodu dojednáva Komisia a uzatvára ju Rada, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.

tags: #zmluva #o #pristupeni #slovenskej #republiky #k