Zmluvy o Poskytovaní Právnych Služieb a Plná Moc: Komplexný Sprievodca

Úvod

Zmluvy o poskytovaní právnych služieb a plné moci sú dôležitými nástrojmi v právnom svete. Upravujú vzťahy medzi klientmi a právnymi zástupcami a umožňujú zastupovanie v rôznych právnych úkonoch. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na tieto dokumenty, ich náležitosti a praktické aspekty.

Zmluva o Poskytovaní Právnych Služieb

Zmluva o poskytovaní právnych služieb je upravená podľa § 566 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Je to dohoda medzi dvoma stranami: mandantom (klientom) a mandatárom (poskytovateľom právnych služieb).

Zmluvné Strany

• Mandant: Osoba, pre ktorú sa vykonáva dohodnutá činnosť. Identifikuje sa obchodným menom a sídlom.
• Mandatár: Fyzická osoba, živnostník alebo spoločnosť, ktorá pre mandanta vykonáva dohodnutú činnosť.

Práva a Povinnosti Mandatára

Mandatár má rozsiahle práva a povinnosti, ktoré zabezpečujú ochranu záujmov mandanta a riadny výkon právnych služieb.

• Osobný výkon alebo prostredníctvom inej osoby: Mandatár môže zariadenie dohodnutej záležitosti vykonať osobne alebo prostredníctvom inej osoby.
• Náležitá odborná starostlivosť: Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s náležitou odbornou starostlivosťou, tak aby mandantovi nevznikla škoda alebo iná ujma.
• Osobný výkon v mene mandanta: Mandatár povinný konať v mene mandanta osobne a nie je oprávnený na svoju činnosť používať iné osoby. Ak mandatár poruší povinnosť zariaďovať záležitosť osobne, zodpovedá za škodu, ktorú týmto konaním spôsobí.
• Konanie v súlade s dobrými mravmi a záujmami mandanta: Mandatár nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi alebo v rozpore so záujmami mandanta. V prípade takéhoto konania zodpovedá mandatár mandantovi za vzniknutú škodu.
• Informovanie o nemožnosti výkonu činnosti: Za predpokladu, že mandatár nemôže z objektívnych príčin vykonávať svoju činnosť po dlhšiu dobu, musí o tom bez zbytočného odkladu informovať mandanta a je povinný mandanta oboznámiť s opatreniami, ktoré sú potrebné na to, aby sa zabránilo bezprostrednej škode zapríčinenej nevykonaním činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti.
• Odovzdanie získaných dokumentov a prospechu: Mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi úradné doklady, veci alebo iný prospech, všetko čo získa v mene mandanta pri zabezpečovaní predmetu tejto zmluvy od tretej strany.
• Zodpovednosť za záväzky tretích osôb: Mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku tretej osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti. Uzavretím takejto zmluvy vzniká zmluvný vzťah medzi mandantom a treťou osobou, pričom mandatár nie je z predmetnej zmluvy zaviazaný. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že mandatár bude vo vzťahoch uvedených v predošlom odstavci tohto článku zmluvy v pozícií ručiteľa, čím preberie zodpovednosť za porušenie zmluvného záväzku treťou osobou.
• Informovanie o postupe plnenia: Mandatár je povinný informovať mandanta o postupe plnenia predmetu činnosti a o všetkých dôležitých skutočnostiach súvisiacich s výkonom jeho činnosti.
• Predloženie zoznamu potrebných podkladov: Mandatár sa zaväzuje predložiť mandantovi zoznam všetkých podkladov, informácií a vecí, ktoré sú potrebné pre riadne a včasné splnenie predmetu zmluvy.
• Zodpovednosť za škodu na prevzatých veciach: Mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie záležitosti a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Za škodu na prevzatých veciach zodpovedá mandatár od prevzatia veci až do jej vrátenia mandantovi. Mandatár môže byť povinný dať prevzaté veci včas poistiť.
• Nezodpovednosť za vady spôsobené podkladmi od mandanta: Mandatár nezodpovedá za vady v dokončenej a zariadenej záležitosti pre mandata, ak tieto vady boli spôsobené použitím podkladov, informácií a vecí, odovzdaných mandatárovi od mandanta.
• Vrátenie podkladov a vecí: Mandatár sa zaväzuje vrátiť mandantovi všetky podklady a ostatné veci, ktoré prevzal od mandanta alebo ktoré prevzal za neho pri plnení povinností podľa tejto zmluvy.
• Uskutočňovanie predmetu zmluvy podľa pokynov mandanta: Mandatár zaväzuje uskutočňovať predmet zmluvy podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, o ktorých mandatár vie, alebo by vedieť mal a mohol.
• Oznámenie okolností s vplyvom na zmenu pokynov: Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri výkone zariaďovania záležitosti a ktoré by mohli mať vplyv na zmenu mandantových pokynov, resp. ktoré môžu mať vplyv na priebeh vykonávanej činnosti. Ak na základe oznámenia mandatára nedôjde ku zmene pokynov zo strany mandanta, mandatár postupuje podľa pôvodných pokynov mandanta, a to tak, aby bolo možné dosiahnuť účel tejto zmluvy.
• Odchýlenie sa od pokynov mandanta: Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že mandatár sa počas výkonu svojej činnosti nesmie od pokynov mandanta odchýliť, iba v nevyhnutnom prípade. Ak mandatár zistí, že pokyny mandanta sú nevhodné alebo neúčelné pri plnení predmetu činnosti, alebo že odporujú všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na toto mandanta včas upozorniť. Ak v tomto prípade bude mandant na plnení predmetu činnosti podľa svojich pokynov trvať, mandatár má právo: v plnení predmetu činnosti pokračovať podľa pôvodných pokynov mandanta, pričom s ohľadom na druh nevhodnosti pokynov mandanta sa v príslušnom pomere zbavuje zodpovednosti za neúspešné splnenie predmetu činnosti a za prípadné nedostatky v ním poskytovanej službe, v prípade pokračovania v plnení predmetu činnosti požadovať od mandanta, aby svoje zotrvanie na pôvodných pokynoch potvrdil mandatárovi písomne, odstúpiť od zmluvy, pričom odstúpením od zmluvy vzniká mandatárovi nárok na náhradu všetkých do tej doby účelne vynaložených nákladov súvisiacich s plnením predmetu zmluvy.
• Zachovávanie mlčanlivosti: Mandatár sa zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri zariaďovaní obchodnej záležitosti pre mandanta. Všetky obchodné, odborné a technické informácie, ktoré boli mandatárovi zverené pre účely plnenia tejto zmluvy, mandatár nebude poskytovať tretím osobám bez písomného súhlasu mandanta, ani ich nepoužije pre iné účely ako pre plnenie podmienok tejto zmluvy. Porušenie povinnosti mlčanlivosti zo strany mandatára je dôvodom na okamžité odstúpenie od zmluvy zo strany mandanta s tým, že mandant má zároveň nárok na náhradu škody, ak mu porušením tejto povinnosti zo strany mandatára vznikla.

Práva a Povinnosti Mandanta

Mandant má tiež dôležité práva a povinnosti, ktoré zabezpečujú efektívnu spoluprácu s mandatárom.

• Dávanie pokynov: Mandant môže dávať mandatárovi pokyny k rozsahu zariaďovaných záležitostí a spôsobu zariaďovania. Tieto pokyny mandanta sú pre mandatára záväzné.
• Odovzdanie podkladov: Mandant je povinný mandatárovi odovzdať včas podklady, informácie a veci, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitostí podľa tejto zmluvy, ak z ich povahy nevyplýva, že mandatár si ich má obstarať sám.
• Lehota na odovzdanie podkladov: Mandant odovzdá mandatárovi podklady v stanovenej lehote. V prípade omeškania mandanta s odovzdaním podkladov, vecí alebo informácií potrebných pre riadnu realizáciu predmetu zmluvy, mandatár nie je povinný začať činnosť podľa tejto zmluvy. Zároveň platí, že ak mandant neodovzdá včas podklady, informácie a veci mandatárovi, mandatár sa nemôže pre nezariadenie záležitosti dostať do omeškania.
• Poskytnutie súčinnosti: Mandant je povinný poskytnúť mandatárovi všetku potrebnú súčinnosť tak, aby mandatár mohol zariadenie záležitosti uskutočniť riadne a včas.

Trvanie a Zánik Zmluvy

Zmluva sa uzatvára na dobu určitú alebo neurčitú. Zmluva zaniká:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• jej splnením, t. j. zariadením obchodnej záležitosti,
• dohodou zmluvných strán,
• výpoveďou niektorej zo zmluvných strán,
• zánikom mandatára ako právnickej osoby.

Mandant môže zmluvu vypovedať čiastočne alebo v celom rozsahu kedykoľvek bez udania dôvodu. Výpoveď nadobúda účinnosť dňom jej doručenia mandatárovi. Od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti.

Mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď mandantovi doručená, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas. Ku dňu účinnosti výpovede zaniká záväzok mandatára uskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal. Ak by týmto prerušením činnosti vznikla mandantovi škoda, je mandatár povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak mandant tieto opatrenia nemôže urobiť ani pomocou iných osôb a požiada mandatára, aby ich urobil sám, je mandatár na to povinný.

Vypovedaním zmluvy nie je do dňa jej skončenia dotknutá ani pomerná časť odmeny, ani úhrada nákladov spojených s výkonom funkcie mandatárom.

Plná Moc

Plná moc je právny dokument, ktorým splnomocniteľ (osoba udeľujúca plnú moc) poveruje splnomocnenca (osobu, ktorá je splnomocnená) na vykonávanie určitých právnych úkonov v jeho mene.

Druhy Plných Mocí

• Všeobecná plná moc: Splnomocnenec je oprávnený konať vo všetkých záležitostiach splnomocniteľa.
• Špeciálna plná moc: Splnomocnenec je oprávnený konať len v určitých, presne definovaných záležitostiach.

Náležitosti Plnej Moci

Plná moc by mala obsahovať:

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

• Identifikačné údaje splnomocniteľa a splnomocnenca (meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého bydliska).
• Rozsah splnomocnenia (presný popis úkonov, na ktoré je splnomocnenec oprávnený).
• Dátum a miesto vystavenia plnej moci.
• Podpis splnomocniteľa.

Ukončenie Platnosti Plnej Moci

Plná moc zaniká:

• Uplynutím doby, na ktorú bola udelená.
• Odvolaním splnomocniteľom.
• Smrťou splnomocniteľa alebo splnomocnenca.
• Zánikom právnickej osoby, ak je splnomocniteľom alebo splnomocnencom právnická osoba.

Realitná Činnosť a Právne Služby

Realitná činnosť, teda sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností, je viazaná živnosť. Podmienkou výkonu takéhoto podnikania je vysokoškolské vzdelanie ekonomického, právnického, stavebného alebo architektonického smeru, prípadne aspoň úplné stredné vzdelanie s maturitnou skúškou a 5-ročnou praxou v danom odbore.

Poskytovanie Právnych Služieb Realitnými Kanceláriami

Realitné kancelárie často ponúkajú pri svojej činnosti aj kompletný právny servis, právne služby, či právne poradenstvo. V lepšom prípade ide len o nesprávnu interpretáciu tej skutočnosti, že právne služby im zabezpečuje nezávislá spolupracujúca advokátska kancelária. V horšom prípade prichádza naozaj k neoprávnenému poskytovaniu právnych služieb zo strany realitných kancelárií, čo je v rozpore so zákonom o advokácii. Takéto konanie však môže napĺňať skutkovú podstatu klamlivého konania podľa ust. § 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, prípadne môže ísť o nekalosúťažné konanie podľa § 44 a nasl. Obchodného zákonníka, a to vo vzťahu k iným realitným kanceláriám, resp. k zákazníkom či spotrebiteľom.

Pri poskytovaní právnych služieb je potrebné mať registračnú pokladnicu (pri prijímaní platieb v hotovosti za takéto služby); avšak realitné kancelárie takúto povinnosť zatiaľ nemajú.

Klienti by si mali uvedomiť, že zdanlivo rovnaké právne služby od realitnej a advokátskej kancelárie sú spojené s rozdielnou právnou zodpovednosťou, rozdielnym poistným krytím, rozdielnymi garanciami zastrešujúcich samosprávnych organizácií, či predpokladom znalosti širšieho právneho kontextu a pod.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Interné Právne Oddelenia Realitných Kancelárií

Nie je účelom obmedziť ani vylúčiť vytváranie vlastných interných právnych oddelení v rámci organizačnej štruktúry realitnej kancelárie. To je v konečnom dôsledku v súlade s ust. § 1, ods. 4, písm. b) zákona o advokácii. Z tohto zákonného ustanovenia však nemožno odvodiť oprávnenie realitnej kancelárie poskytovať právne služby navonok svojim klientom; právne oddelenie totiž poskytuje právne služby výlučne svojmu zamestnávateľovi a nie tretím stranám, s ktorými prichádza realitná kancelária do právneho vzťahu.

Vyhlásenia niektorých realitných kancelárií, že ich interní právnici garantujú najvyššiu mieru spokojnosti a profesionality pre klientov, nemajú (z právneho hľadiska) totiž o nič väčšiu váhu, ako keby takéto vyhlásenie urobili realitné kancelárie bez odvolávky na ich interných právnikov. V tomto prípade ide len o marketing, ktorý však môže byť pre klientov zavádzajúci.

Neoprávnené Podnikanie a Ďalšie Služby

V súvislosti s vyššie uvedeným teda môže prichádzať aj k naplneniu skutkovej podstaty priestupku na úseku podnikania, prípadne i trestného činu neoprávneného podnikania. Neriešenie týchto nežiaducich situácií totiž vytvorilo všeobecný klamlivý obraz o podnikaní realitných kancelárií, keď takmer všetci klienti automaticky očakávajú od svojej realitnej kancelárie, že im tento právny servis zabezpečí (či už sama, alebo prostredníctvom advokátskej kancelárie).

Realitné kancelárie bežne ponúkajú aj iné služby, ktoré nemajú vo svojom predmete podnikania, napríklad: finančné a hypotekárne poradenstvo, úschovy peňazí i právnych dokumentov, či znaleckú činnosť. Na všetky tieto súvisiace podnikateľské aktivity však realitné kancelárie potrebujú príslušné povolenia (licencie), alebo aj odborné vedomosti a zápis do osobitných registrov. Ak chcú realitné kancelárie takéto služby ponúkať prostredníctvom oprávnených osôb, mali by na to zreteľne upozorniť svojich klientov a mali by mať na to aj plnú moc, resp. by to mali mať precízne upravené vo svojich zmluvách a marketingových materiáloch.

Predkladanie Zmlúv Realitnými Kanceláriami

Ďalší súvisiaci problém je prílišná upätosť realitných kancelárií na svojich vlastných „realitných zmluvách“, v ktorých nechcú akceptovať prípadné pripomienky zo strany kupujúcich, či predávajúcich. Bolo by asi extrémne krajným riešením, ak by akúkoľvek zmluvu musel pripravovať advokát, alebo ak by akékoľvek predloženie zmluvy bolo vnímané ako neoprávnené poskytnutie právnej služby. Zmluvy najrôznejšieho typu sú nám totiž predkladané neustále, napr. pri prijímaní do pracovného pomeru, otvorení bankového účtu, či ako kúpne zmluvy v obchodných vzťahoch. Takéto predloženie návrhu príslušnej zmluvy však musí byť vnímané výlučne v zmysle ust. § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. v procese uzatvárania zmlúv, pri návrhu, protinávrhu, či akceptácii.

Zostáva však otvorená otázka, či aj realitná kancelária má právo na predloženie „návrhu“ kúpnej zmluvy, ak sama realitná kancelária nebude zmluvnou stranou takej kúpnej zmluvy. V zmysle ust. § 777 Občianskeho zákonníka (posledná veta) by realitná kancelária na to právo mala len vtedy, ak by bola písomne splnomocnená, alebo ak by na základe zmluvy o obstaraní veci takúto právnu službu objednala pre svojho klienta u advokátskej kancelárie. Treba si totiž uvedomiť, že kúpna zmluva a jej podmienky majú pôsobiť výlučne medzi predávajúcou a kupujúcou stranou, preto by do tohto procesu uzatvárania kúpnej zmluvy nemala realitná kancelária príliš nástojčivo zasahovať. Úlohou realitnej kancelárie je iba sprostredkovať uzatvorenie zmluvy a nie plné koncipovanie a riadenie celého procesu pripomienkovania zmluvy (navrhovanie, dávanie protinávrhu a akceptovanie zmluvy).

Prijateľné pre prax sa z pohľadu autora článku pozdáva iba predloženie „vzorovej“ kúpnej zmluvy zo strany realitnej kancelárie s vyplnenými údajmi o zmluvných stranách a s údajmi o nehnuteľnosti. Ďalšie zmluvné podmienky a pripomienky by už mali byť v réžii strán uzatvárajúcich kúpnu zmluvu. Z profesionálneho hľadiska (ako aj zo skúseností realitných kancelárií v danej oblasti) by však realitná kancelária ešte mohla svojho klienta či záujemcu upozorniť, ak sú ich dodatočné pripomienky k vzorovej zmluve nevhodné, neobvyklé, alebo v rozpore s právom. Aj to je však už na hranici zákona (možno i jeho za hranicou), keďže takéto poradenstvo od realitných kancelárií by nemalo mať charakter právneho poradenstva.

Bez príslušného oprávnenia (napr. bez spomínanej plnej moci) by teda realitná kancelária nemala predkladať návrh kúpnej zmluvy, ale len vzor kúpnej zmluvy, a ani by nemala kúpnu zmluvu pripomienkovať. Je vhodné rozlišovať pojmy vzor zmluvy a návrh zmluvy, keďže pojem „návrh“ treba vnímať v súlade s ust. § 43a a nasl. OZ; pričom „vzorovú zmluvu“ si už môže ktokoľvek voľne stiahnuť z internetu.

Tiež je neprijateľné, ak zmluvné strany síce chcú uzavrieť kúpnu zmluvu, ale nie v znení, ako ju predložila realitná kancelária - to totiž realitná kancelária považuje za porušenie zmluvy o budúcej zmluve (rezervačnej zmluvy) a uplatňuje zmluvné pokuty voči zmluvným stranám, keďže takú kúpnu zmluvu v takom znení uzavrieť nechcú. Podobne je to aj pri neakceptovaní relevantných pripomienok zmluvných strán k zmluve zo strany realitnej kancelárie.

Angažovanie sa Realitných Združení

V tejto oblasti vidím veľký priestor pre angažovanie sa záujmových samosprávnych realitných združení (napr. NARKS, ZRKS alebo Realitná únia a pod.), aby svojich členov vhodne usmerňovali, aké služby realitné kancelárie svojim klientom nesmú ponúkať, resp. prezentovať. Namiesto toho však badať, že niektoré ich školenia, či študijné programy sú niekedy zamerané aj na právne a iné poradenstvo. Všeobecný prehľad v realitnom odvetví a poznanie vzájomných súvislostí je síce pozitívom krokom k profesionalizácií realitných maklérov, neoprávňuje ich to však takéto služby poskytovať klientom.

Právna prax nazýva neoprávnené poskytovanie právnych služieb a zastupovanie klientov ako pokútnictvo. Takýchto pokútnych realitných kancelárií je stále veľa, stačí sa pozrieť do ich inzerátov, internetových stránok, či iných marketingových materiálov, a takmer vždy tam okrem legálnej sprostredkovateľskej činnosti možno natrafiť aj na nelegálnu ponuku právnych služieb či kompletný právny servis.

Kúpna Zmluva na Nehnuteľnosť

Ak ste sa rozhodli predať alebo kúpiť nehnuteľnosť, potrebujete „právne istú“ kúpnu zmluvu. Táto sa zvykne označovať rôzne, či už kúpno-predajná zmluva alebo kúpna zmluva na nehnuteľnosť. Pokiaľ je jej predmetom byt, zvykne sa označovať aj ako zmluva o prevode vlastníctva bytu. Každá kúpna zmluva musí byť písomná a musí obsahovať podstatné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka na to, aby bola platná. Musí obsahovať označenie zmluvných strán, predmetu predaja alebo kúpy a výšku kúpnej ceny. Výška kúpnej ceny má byť v trhovej hodnote, aby bola primeraná.

Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu na byt alebo nebytový priestor, kúpna zmluva musí obsahovať okrem podstatných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka aj náležitosti podľa zákona č. 182/1993 Z.z. V kúpnej zmluve je nevyhnutné upraviť ďalšie jej ustanovenia v podobe vyhlásení predávajúceho týkajúce sa technického stavu nehnuteľnosti.

Kúpna zmluva by mala byť vyvážená, mala by byť výhodná rovnako pre predávajúceho ako pre kupujúceho. Objem práv a povinností predávajúceho by mal korešpondovať právam a povinnostiam kupujúceho. Ak si kúpnu zmluvu spíše laik, kúpna zmluva bude vždy výhodná len pre neho samého a nie pre druhú stranu. Ak oslovíte realitnú kanceláriu, tá by vám mala prostredníctvom svojho zmluvného právnika pripraviť kúpnu zmluvu, ktorá by hájila záujmy oboch zmluvných strán. Ak oslovíte advokáta, ten bude postupovať podobne. Ak oslovíte notára, tomu zákon prikazuje byť nestrannou a nezávislou osobu. Nesmie uprednostňovať ani jednu zo zmluvných strán, pretože je verejným činiteľom a výkon notárskej činnosti je výkonom verenej moci, ktorú mu zveril štát.

Každý občan v SR si môže skoncipovať svoju vlastnú kúpnu zmluvu, ak predáva svoj majetok alebo kupuje majetok pre seba. Väčšinou tieto prípady končia tak, že kúpna zmluva neprejde konaním o povolení vkladu vlastníckeho práva na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore alebo sa vyskytne iný problém. Častým prípadom býva nezaplatenie kúpnej ceny alebo jej časti, právne a faktické vady nehnuteľnosti, neodovzdanie nehnuteľnosti, odstúpenie od zmluvy a s tým spojený spätný prevod vlastníctva, nebezpečenstvo škody a náhodného zhoršenia veci, novoobjavené ťarchy, dlhy, nedoplatky, súdne konania vo vzťahu k nehnuteľnosti a podobne. Následne aj tak dotyčná osoba vyhľadá buď minimálne osobu s právnym vzdelaním, realitného makléra alebo právnika, aby jej kúpnu zmluvu doplnil alebo opravil.

Na záver je potrebné poznamenať, že je veľmi ťažké spraviť dobrú kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť bez patričného právneho vzdelania a praxe. Tak isto by ste sa nemali spoliehať na vzory, ktoré stiahnete z internetu. Pretože neviete, kto ich písal, či spĺňajú zákonné požiadavky, či obsahujú všetko, čo potrebujete vyriešiť vzhľadom na svoju situáciu. A v prípade, ak nastane právny problém z takejto kúpnej zmluvy, neexistuje osoba, voči ktorej by ste vyvodili zodpovednosť prípadne si uplatnili škodu.

tags: #zmluva #o #poskytovaní #právnych #služieb #vzor