Zmluva o poskytovaní služieb medzi SZČO a fyzickou osobou: Vzor a dôležité aspekty

V praxi sa často stretávame s otázkami ohľadom výhodnosti práce na základe zmluvy o dielo, daní a odvodov z odmeny a možností optimalizácie daňovej záťaže. Tento článok sa zameriava na zmluvu o poskytovaní služieb medzi SZČO (samostatne zárobkovo činnou osobou) a fyzickou osobou, pričom poskytuje vzor a vysvetľuje dôležité aspekty súvisiace s touto formou spolupráce.

Úvod do zmluvy o poskytovaní služieb

Zmluva o poskytovaní služieb je upravená v § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uplatňuje sa medzi podnikateľmi navzájom alebo medzi subjektmi verejného práva a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Ak sa na tom strany písomne dohodnú aj medzi podnikateľom a fyzickou osobou. Zmluvu o poskytovaní služieb je možné uzatvoriť aj podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Najmä medzi fyzickými osobami (nepodnikateľmi) navzájom, medzi fyzickými osobami a podnikateľmi, tiež medzi subjektmi verejného práva navzájom ako nepodnikateľmi.

Čo je to zmluva o poskytovaní služieb?

Zmluvou o poskytovaní služieb sa poskytovateľ zaväzuje pre klienta zabezpečovať (alebo jednorazovo zabezpečiť) nejakú činnosť - poskytovať službu. Službu sa zaväzuje poskytovať v dohodnutom rozsahu a kvalite, za dojednanú odmenu a počas dohodnutého obdobia. Služba má vždy nehmotnú povahu a nikdy nevedie k zmene vlastníctva k čomukoľvek.

Využitie zmluvy o poskytovaní služieb

V praxi zmluvu o poskytovaní služieb (nazývanú aj ako zmluva o poskytnutí služieb) využíva:

  • Poskytovateľ, ktorý ponúka na zabezpečenie potrieb klienta:
    • svoju prácu (upratovanie, stráženie),
    • svoje vedomosti, schopnosti (poradenstvo, administratíva),
    • príp. možnosť využitia svojho materiálneho substrátu.
  • Klient (zákazník), ktorý potrebuje zabezpečiť svoje súkromné potreby alebo zabezpečiť verejné potreby (subjekty verejného práva, mimovládne organizácie).

Náležitosti zmluvy o poskytovaní služieb

Zmluva o poskytovaní služieb ako inominátna (nepomenovaná) zmluva nemá zákonom vymedzené náležitosti. V závislosti od jej predmetu však obsahuje:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

  1. Identifikácia zmluvných strán - označujeme ich ako klient (zákazník, prijímateľ) a poskytovateľ, (príp. objednávateľ a dodávateľ).
  2. Predmet zmluvy - vymedzuje záväzok poskytovateľa poskytovať klientovi nejakú službu. Súčasne záväzok klienta za službu zaplatiť.
  3. Obsah a rozsah poskytovaných služieb - používame slovný opis alebo odkaz na príslušnú normu. Podrobný rozpis môže byť v prílohách zmluvy o poskytovaní služieb.
  4. Termín plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať v určenom termíne).
  5. Doba platnosti zmluvy - určitá alebo neurčitá. Môže byť totožná s termínom plnenia.
  6. Miesto plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať na určenom mieste).
  7. Odmena (cena) - cenu určujeme pevnou sumou, spôsobom jej výpočtu, odkazom na cenový predpis alebo na cenník poskytovateľa. Výnimočne môže byť služba poskytnutá bezodplatne (charita alebo ako doplnková služba). Bezodplatnosť treba v zmluve výslovne uviesť.

Ostatné náležitosti:

  1. Podrobnejšia špecifikácia kvality poskytovaných služieb
  2. Všeobecné obchodné podmienky ako príloha zmluvy o poskytovaní služieb alebo odkaz na všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa.
  3. Splatnosť ceny (termín splatnosti, spôsob platby, spôsob fakturácie, úroky z omeškania).
  4. Reklamácie - spôsoby uplatnenia reklamácie za vadné služby (nižšej kvality alebo menšieho rozsahu). Lehoty na uplatnenie reklamácie. Záruka, ktorú poskytol poskytovateľ, alebo ktorá vyplýva z osobitného zákona. Reklamačný poriadok poskytovateľa môže byť prílohou zmluvy o poskytovaní služieb.
  5. Práva a povinnosti zmluvných strán nad rámec predmetu zmluvy
  6. Zmluvné pokuty
  7. Dôvernosť (povinnosť zachovávať mlčanlivosť o informáciách získaných pri plnení zmluvy).
  8. Zodpovednosť za škodu. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu (vyššia moc - vis maior).
  9. Spôsoby ukončenia zmluvy (dôvody na vypovedanie zmluvy, odstúpenie od zmluvy, výpovedná lehota).
  10. Komunikácia s klientom. Zadávanie pokynov poskytovateľovi. Doručovanie.
  11. Rozhodné právo (strany si dohodou zvolia právny režim zmluvy o poskytovaní služieb.

Ústna alebo písomná forma zmluvy?

Zmluva o poskytovaní služieb ako zmluva inominátna nemá obligatórne písomnú formu. V záujme zachovania právnej istoty ju však vo väčšine prípadov preferujeme. V závislosti od charakteru služby je možné zmluvu uzatvoriť aj ústnym dohovorom strán alebo iným prejavom vôle. V praxi sú to jednoduchšie služby (jednorazové). V takýchto prípadoch postačuje písomná alebo elektronická objednávka a následne faktúra (niekedy iba pokladničný blok).

Prípady, kedy je písomná forma zmluvy o poskytovaní služieb povinná:

  • Zmluvné strany (podnikateľ a fyzická osoba) sa dohodnú na režime podľa Obchodného zákonníka, aj keď by sa mali riadiť Občianskym zákonníkom. Jedná sa o tzv. fakultatívne obchody. Takáto dohoda o voľbe práva musí byť písomná.
  • Zmluva o poskytovaní služieb sa okrem právneho režimu podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka môže riadiť prioritne režimom podľa osobitného zákona. Takýto zákon môže ukladať pre určitý typ zmluvy povinne písomnú formu. Príkladom je Zmluva o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 zákona 448/2008 o sociálnych službách Z. z.

Praktické rady pred uzatváraním zmluvy o poskytovaní služieb

  • Záväznosť objednávky. Odoslanie (resp. potvrdenie) objednávky považujeme za prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služieb. Objednávka navyše obsahuje údaje, ktoré dostatočne vymedzujú predmet záväzkov.
  • Všeobecné obchodné podmienky. Poskytovateľ má často vlastné všeobecné obchodné podmienky, vlastný cenník (príp. sadzobník) aj reklamačný poriadok. Pred uzatvorením zmluvy je dôležité, aby sa klient s týmito dokumentmi oboznámil.
  • Rámcová zmluva. Ak plánujeme služby poskytovať (alebo odoberať) čiastkovo, využívame rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb. Táto vymedzí podmienky pre uzatváranie čiastkových zmlúv.
  • Regulácia. Pred uzatvorením zmluvy o poskytovaní služieb si overíme, či podmienky poskytovania danej služby nepodliehajú „regulácii“ podľa osobitného zákona.
  • Ochrana osobných údajov (GDPR). Poskytovatelia služieb v praxi nakladajú s osobnými údajmi svojich klientov. Netreba zabúdať na realizáciu opatrení v zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.
  • Spotrebiteľská zmluva. Ak je účastníkom zmluvy fyzická osoba - spotrebiteľ, zmluva sa riadi aj režimom tzv. spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tento režim sa použije prednostne ! A to aj v prípade, ak sa podnikateľ písomne dohodol s fyzickou osobou na režime podľa Obchodného zákonníka.
  • Verejné obstarávanie. Subjekty verejného práva (štátne orgány a organizácie, obce, VUC a právnické osoby nimi zriadené, založené, financované alebo kontrolované) využívajú zmluvu o poskytovaní služieb na zabezpečovanie verejných potrieb. Nezabúdame, že poskytovateľ služieb musí byť vybratý v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní.
  • Register partnerov verejného sektora. Ak v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb budeme prijímateľom verejných prostriedkov v sume nad 100 tis. eur, máme povinnosť registrácie v zmysle zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.

Rozdiel medzi zmluvou o poskytovaní služieb a inými zmluvnými typmi

Dôležité je nepomýliť si zmluvu o poskytovaní služieb v režime nepomenovaných zmlúv s iným typom zmluvy.

  • Zmluva o dielo: Výsledkom zmluvy o dielo je dielo, ako hmotne alebo nehmotne zachytený výsledok činnosti zhotoviteľa. Dielo sa stáva vlastníctvom objednávateľa (napr. zhotovenie stavby, montáž nejakej veci). Služba je nehmotný proces. Jej výsledkom nie je dielo, ktoré by zostalo klientovi. Je len uspokojená nejaká jeho potreba (napr. upratanie priestorov.)
  • Kúpna zmluva: Pri kúpe tovaru dochádza k prechodu vlastníctva k tovaru z predávajúceho na kupujúceho. Zmluvou o poskytovaní služieb klient iba prijíma službu, príp. súčasne využíva hmotné veci poskytovateľa. Nevzniká mu však vlastníctvo k žiadnej veci.
  • Zmluva o sprostredkovaní/sprostredkovateľská zmluva: Využívaná v praxi realitnými kanceláriami.
  • Príkazná zmluva, zmluva o úschove, zmluva o ubytovaní, zmluva o preprave, poistná zmluva: Upravené v Občianskom zákonníku.
  • Mandátna zmluva, komisionárska zmluva, zmluva o kontrolnej činnosti, zasielateľská zmluva, zmluva o preprave veci, zmluva o obchodnom zastúpení: Upravené v Obchodnom zákonníku.

Daňové a odvodové povinnosti

Otázka daní a odvodov pri zmluve o poskytovaní služieb je komplexná a závisí od viacerých faktorov, ako je status zhotoviteľa (SZČO alebo občan) a charakter príjmu (aktívny alebo pasívny).

Zhotoviteľ ako SZČO

Ak zhotoviteľ (poskytovateľ služby) vystupuje ako SZČO, odmenu zdaňuje ako príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona o dani z príjmov.

Zhotoviteľ ako občan (nepodnikateľ)

Ak je zhotoviteľ občan - tj nepodnikateľ, odmenu zdaňuje ako tzv. ostatný príjem (§ 8 zákona o dani z príjmov). V prípade, že ide o jednorazový alebo príležitostnú činnosť, 500 EUR z tohto príjmu je od dane z príjmov oslobodených. Pozor, doplnenie: od r. 2018 príjem na základe zmluvy a v prípade, ak si druhá strana (objednávateľ) uplatňuje vyplatenú sumu v daňových nákladoch, od dane oslobodený nie je. nemôže si však uplatniť nezdaniteľné časti základu dane - na seba či na manželku. občan-zhotoviteľ je z odmeny (resp. zhotoviteľ platí len zdravotné odvody - a to 14% (resp. 7% v prípade poistenca so zdravotným postihnutím) z výšky odmeny. v konečnom dôsledku zaplatí zhotoviteľ 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody. či sa to dá znížiť? Áno, dane a odvody sa neplatia zo sumy príjmu, ale z rozdielu príjmov a nákladov. Paušálne náklady si občan-nepodnikateľ uplatniť nemôže.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Aktívny vs. Pasívny príjem

Uvedené pravidlá platia iba v prípade odmenu za vytvorenie diela - tzv. aktívny príjem. V prípade, ak ide o pasívny príjem, tj licenčnú zmluvu, na základe ktorej vypláca objednávateľ zhotoviteľovi-autorovi licenčné poplatky za použitie už vytvoreného diela (teda nie jeho vytvorenie), takýto príjem nepodlieha odvodom, no na druhej strane nie je možné uplatniť si nezdaniteľné časti.

Zmluva o výkone funkcie konateľa vs. Mandátna zmluva

V kontexte obchodných spoločností je dôležité rozlišovať medzi zmluvou o výkone funkcie konateľa a mandátnou zmluvou. Zmluva o výkone funkcie sa vzťahuje na všetkých členov orgánov obchodných spoločností, teda napr. na členov štatutárneho orgánu s.r.o. (konateľov), členov dozornej rady s.r.o. a taktiež na spoločníkov s.r.o..

Výhody zmluvy o výkone funkcie

  • V zmluve o výkone funkcie nemusí byť definovaná odmena, čo je výhodné, ak konateľ vykonáva funkciu bez nároku na odmenu.
  • Ustanovenia zmluvy o výkone funkcie majú dispozitívny charakter a účastníci zmluvy si môžu upraviť obsah tejto zmluvy podľa svojich osobitných podmienok.

Nevýhody mandátnej zmluvy

  • Pojmovým znakom mandátnej zmluvy je odplatnosť; musí byť v zmluve dohodnutá.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #poskytovani #sluzieb #szco #a

Ďalšie články