
Zmluva o postúpení práv a povinností z lízingu je dôležitý právny nástroj, ktorý umožňuje prevod existujúcej lízingovej zmluvy z pôvodného nájomcu na nového nájomcu. Tento proces, hoci na prvý pohľad jednoduchý, zahŕňa celý rad právnych a daňových aspektov, ktoré je potrebné dôkladne zvážiť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane vzorov a praktických príkladov, s cieľom uľahčiť pochopenie a správne použitie tohto nástroja v praxi.
Zmluva o postúpení práv a povinností z lízingu je dohoda, ktorou pôvodný nájomca (cedent) prevádza všetky svoje práva a povinnosti vyplývajúce z lízingovej zmluvy na nového nájomcu (cesionár). Prenosom dochádza k zmene v osobe nájomcu, pričom všetky ostatné podmienky lízingovej zmluvy zostávajú spravidla nezmenené. Dátum publikácie bol 25. augusta a právny stav sa posudzoval od 1. januára do 31. decembra.
Lízingová zmluva ako taká nie je definovaná ako samostatný zmluvný typ v Občianskom ani Obchodnom zákonníku. Zvyčajne ide o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Často je lízingová zmluva obsiahnutá v jednej listine spolu s kúpnou zmluvou, kde zmluvnými stranami sú predávajúci (dovozca, výrobca predmetu lízingu a pod.) a kupujúci predmetu prenájmu, ktorý je zároveň lízingovým prenajímateľom. Zmluvnými stranami samotnej lízingovej zmluvy sú potom lízingový prenajímateľ a lízingový nájomca.
Účelom zmluvy o finančnom lízingu (lízingovej zmluvy) je umožniť lízingovému nájomcovi užívať predmet lízingu po dojednanú dobu trvania lízingu za odplatu. Predmet lízingu je zo strany lízingového prenajímateľa zakúpený len za týmto účelom podľa výberu lízingového nájomcu. Prenajímateľ sa zaväzuje po ukončení dojednanej doby trvania lízingu umožniť lízingovému nájomcovi odkúpiť predmet lízingu za podmienok stanovených v lízingovej zmluve.
Z pohľadu zákona o dani z príjmov je postúpenie nájomnej zmluvy špecificky upravené. V súlade s § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov, pri postúpení nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu platí podmienka minimálnej doby nájmu pre nájomnú zmluvu ako celok. Znamená to, že podmienky nájomnej zmluvy ako celku musia byť dodržané oboma nájomcami.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Ak je doba trvania nájmu spolu za oboch nájomcov najmenej 60 % doby odpisovania stanovenej v § 26 ods. 1 zákona a nie menej ako 3 roky (a u pozemku najmenej 60 % doby odpisovania stanovenej pre hmotný majetok zaradený do 4. odpisovej skupiny, t.j. 144 mesiacov), považujú sa podmienky finančného lízingu za dodržané.
V praxi sa často stáva, že pôvodný nájomca vyúčtuje novému nájomcovi tzv. odstupné. Podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov sa pri postúpení nájomnej zmluvy odstupné zaplatené nad rámec celkovej sumy dohodnutých platieb odpisuje ako súčasť vstupnej ceny rovnomerne počas zostávajúcej doby trvania nájomnej zmluvy.
Pôvodný nájomca uplatní do daňových výdavkov odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých majetok účtoval, resp. evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.
Pri postúpení práv z nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci bez zmeny podmienok na druhého nájomcu pôvodný nájomca okrem iného účtuje o vyradení majetku, ktorý obstaral finančným prenájmom, na ťarchu účtu 551 a v prospech účtu 022. Ďalej účtuje o zániku záväzku z prenájmu na ťarchu účtu 474 a v prospech účtu 648.
V zákone o dani z príjmov sú upravené prípady, kedy možno zahrnúť daňovú zostatkovú cenu do daňových výdavkov, a to v § 19 ods. 3 písm. b), c) a d). Uplatnenie daňovej zostatkovej ceny u majetku obstarávaného formou finančného lízingu zákon neumožňuje. Zánik záväzku z nájmu účtovaný v prospech účtu 648 sa považuje za príjem prislúchajúci k nákladu, ktorý nie je uznaný ako daňový výdavok, aj keď bol daňovník povinný o ňom účtovať. V súlade s § 17 ods. 3 písm.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Obchodná spoločnosť nadobudla 1. augusta 2014 postúpením lízingovej zmluvy osobný automobil. Pôvodný nájomca odpisoval predmet prenájmu z istiny 7 949 € (stav na účte 022), dohodnutá doba prenájmu bola 36 mesiacov. Odpisy za 24 mesiacov uplatnené v daňových výdavkoch boli vo výške 5 304 € (suma oprávok na účte 082), zostatková cena predmetu prenájmu pri postúpení u pôvodného nájomcu bola 2 645 €. Za postúpenie lízingovej zmluvy nový nájomca zaplatil odstupné vo výške 4 980 €.
Právnická osoba (pôvodný nájomca) postúpila v roku 2013 predmet finančného lízingu (zaradený v 2. odpisovej skupine) bez zmeny podmienok na nového nájomcu. Doba trvania lízingovej zmluvy bola dohodnutá na 48 mesiacov, lízingové splátky od apríla 2012 do marca 2016. Pôvodný a nový nájomca sa dohodli na výške odplaty za postúpenie. Nový nájomca zaradil do používania predmet lízingu v októbri 2013 a uplatnil si v daňových výdavkoch odpisy vypočítané podľa § 26 ods. Predmet lízingu však bol uňho zaradený do užívania až v júni 2014.
Hmotný majetok prenajatý formou finančného lízingu odpisuje daňovník spôsobom uvedeným v § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania u nového nájomcu, je mesiac, v ktorom sa majetok začal účtovať. Takýmto mesiacom je mesiac, v ktorom bol prenajatý hmotný majetok poskytnutý nájomcovi v stave spôsobilom na zmluvne dohodnuté alebo obvyklé užívanie. Pri tomto spôsobe odpisovania možno v roku začatia odpisovania uplatniť odpisy vo výške pripadajúcej na toto zdaňovacie obdobie v závislosti od počtu mesiacov, počas ktorých sa majetok využíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.
Podľa § 33 ods. Uvedením do užívania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov. Podľa § 30a ods. 7 uvedených postupov sa majetok v okamihu prevzatia zaúčtuje na ťarchu účtu 042. Ak u nového nájomcu neboli splnené podmienky uvedenia predmetu lízingu do užívania, nemal byť preradený z účtu 042 na príslušný účet účtovej skupiny 02 a nemal byť odpisovaný.
Nový nájomca pri odpisovaní tohto majetku môže postupovať podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov a uplatniť v daňových výdavkoch daňový odpis podľa § 27 alebo § 28 zákona. Pri zahrnovaní úrokov do daňových výdavkov nemôže postupovať podľa § 19 ods. 3 písm. o) zákona pre nedodržanie podmienok finančného lízingu. Pokiaľ spĺňa úrok všeobecné podmienky daňového výdavku uvedené v § 2 písm. § 26 ods.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Zmluva o kúpe prenajatej veci predstavuje typ obchodnej zmluvy, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku (ustanovenia § 489 až § 496). Podstatou zmluvy je záväzok prenajímateľa predať nájomcovi vec, ktorú mu prenajal, za podmienky, že nájomca prejaví záujem o kúpu prenajatej veci. Túto zmluvu môžu uzatvoriť zmluvné strany súčasne s nájomnou zmluvou alebo aj samostatne po tom, čo uzavreli nájomnú zmluvu. Je možné ju použiť napr. na kúpu prenajatého bytu alebo automobilu. Uzatvoriť zmluvu o kúpe prenajatej veci znamená uzavrieť dohodu o komplexe troch na seba nadväzujúcich súborov práv a povinností. Do tohto komplexu patrí nájomná zmluva, zmluva o kúpe prenajatej veci a kúpna zmluva.
Zmluva o kúpe prenajatej veci má v praxi rozličné názvy ako aj obsah. Často sa táto zmluva nazýva aj leasingovou zmluvou alebo zmluvou o finančnom leasingu. Rozhodujúce však nie je pomenovanie, ale skutočnosť, aby bol dohodnutý celý komplex práv a povinností, teda nájomná zmluva, zmluva o kúpe prenajatej veci a kúpna zmluva.
Aby bola zmluva platná, musia byť v nej uvedené tzv. podstatné náležitostí. Ak by ich zmluva neobsahovala, nebude platná. V zmluve o kúpe prenajatej veci musí byť:
Ako je vyššie uvedené, zmluva o kúpe prenajatej veci môže byť súčasťou nájomnej zmluvy. V takomto prípade musia byť v zmluve dodržané náležitosti, ktoré platia pre nájomnú zmluvu, ako je napr. predmet nájmu, rozsah a doba nájmu a odplata za nájom.
Do zmluvy o kúpe prenajatej veci je vhodné taktiež zahrnúť:
Andrea prenajala Daniele osobné auto. Dohodli sa na dobe a výške nájmu, ako aj na tom, že Daniela môže po skončení nájmu kúpiť tento automobil. Nedohodli sa však na kúpnej cene, pretože Andrea nevedela, ako sa bude vyvíjať trh a akú cenu bude mať automobil v čase skončenia nájmu. Nájom po dvoch rokoch skončil a Daniela písomne uplatnila právo na kúpu prenajatého automobilu. V čase uplatnenia práva bola hodnota podobných automobilov 10 000 Eur. Nakoľko sa nedohodla Andrea s Danielou pri uzatvorení zmluvy o kúpe prenajatej veci na výške kúpnej ceny, je Daniela povinná zaplatiť za kúpu automobilu 10 000 eur.
Zmluva o kúpe prenajatej veci musí mať písomnú formu. Nestačí ústna dohoda. Ak by teda napr. Andrea prenajala Daniele automobilu a ústne by sa dohodli, že v budúcnosti ho môže kúpiť, nevznikla takouto ústnou dohodou zmluva o kúpe prenajatej veci. Môžeme konštatovať, že Andrea s Danielou uzavreli nájomnú zmluvu, ktorá nemusí byť písomná.
Podstatou zmluvy o kúpe prenajatej veci je možnosť nájomcu ukončiť nájom tým, že kúpi prenajatú vec. Na kúpu prenajatej veci je potrebné, aby nájomca uplatnil svoje právo na kúpu. Za týmto účelom je povinný zaslať prenajímateľovi písomné oznámenie o tom, že si právo uplatňuje. Ústne oznámenie nie je postačujúce.
Andrea prenajala Daniele osobné auto. Dohodli sa na dobe a výške nájmu, ako aj na tom, že Daniela môže kedykoľvek počas trvania nájmu alebo po jeho skončení kúpiť tento automobil. Nájom skončil dňa 15.6.2018. Daniela telefonicky oznámila po skončení nájmu Andrei, že chce kúpiť prenajatý automobil. Oznámenie jej nezaslala písomne. Daniela tak uplatnila právo na kúpu prenajatej veci neplatne, čím nedošlo k vzniku kúpnej zmluvy a nestala sa vlastníčkou automobilu.
Ak je nájomca oprávnený kúpiť prenajatú vec počas nájmu, uplatnením tohto práva počas trvania nájmu zaniká nájomná zmluva. Ak je nájomca oprávnený kúpiť prenajatú vec až po skončení nájmu, musí uplatniť právo bez zbytočného odkladu po skončení nájmu.
Bez zbytočného odkladu je neurčitý pojem. Vo všeobecnosti možno lehotu „bez zbytočného odkladu“ vymedziť ako „pri najbližšej príležitosti“ alebo „v primeranej lehote“. Tento časový úsek je potrebné posudzovať vždy s ohľadom na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu. Spravidla ide o pár dní, maximálne týždňov. Zmluvné strany si však môžu upraviť v zmluve aj maximálnu lehotu pre uplatnenie tohto práva, napr. do týždňa alebo do mesiaca od skončenia nájmu. Tým vylúčia spornú a neurčitú lehotu bez zbytočného odkladu a možné spory v budúcnosti o tom, či nájomca uplatnil právo v lehote bez zbytočného odkladu alebo nie.
Andrea prenajala Daniele osobné auto. Dohodli sa na dobe a výške nájmu, ako aj na tom, že Daniela môže po skončení nájmu kúpiť tento automobil. Nájom skončil dňa 15.6.2018. Daniela zaslala oznámenie o uplatnení práva na kúpu automobilu až dňa 1.8.2018, teda po uplynutí mesiaca a pol po skončení nájmu. Po posúdení skutkových okolností (Daniela nebola počas týchto dní na letnej dovolenke, mohla zaslať oznámenie aj skôr) nemožno považovať túto lehotu za lehotu bez zbytočného odkladu. Nedošlo tak k platnému uplatneniu práva tak, ako to vyžaduje Obchodný zákonník. Jej právo na uplatnenie kúpy prenajatej veci zaniklo. Daniela sa tak nestala vlastníčkou automobilu.
Doručením písomného uplatnenia práva na kúpu prenajatej veci prenajímateľovi vzniká kúpna zmluva. Z prenajímateľa sa stáva predávajúci a z nájomcu kupujúci. Nájomca iba uplatňuje to, na čom sa dohodol s prenajímateľom v zmluve o kúpe prenajatej veci. Týmto okamihom súčasne prechádza vlastnícke právo k prenajímanej veci z predávajúceho na kupujúceho. Pri prenajatej nehnuteľnosti sa nájomca stáva kupujúcim až rozhodnutím katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Po vzniku kúpnej zmluvy (teda po doručení písomného uplatnenia práva na kúpu prenajatej veci), je nájomca povinný bez odkladu zaplatiť prenajímateľovi kúpnu cenu. To platí, samozrejme, len za predpokladu, ak sa zmluvné strany nedohodli na bezodplatnom prevode vlastníckeho práva.
Okrem štandardných spôsobov zániku zmluvy o kúpe prenajatej veci (napr. plnením zmluvy, čiže v danom prípade uplatnením práva), zmluva zaniká aj neuplatnením práva na kúpu prenajatej veci, resp. jeho uplatnením po uplynutí lehoty bez zbytočného odkladu.
Andrea prenajala Daniele osobné auto. Dohodli sa na dobe a výške nájmu, ako aj na tom, že Daniela môže po skončení nájmu kúpiť tento automobil. Nedohodli sa však na kúpnej cene, pretože Andrea nevedela, ako sa bude vyvíjať trh a akú cenu bude mať automobil v čase skončenia nájmu. Nájom skončil a v čase skončenia nájmu bola hodnota podobných automobilov 10 000 Eur. To sa zdalo Daniele veľa a Andrea nechcela Daniele ponúknuť žiadnu zľavu. Daniela neuplatnila právo na odkúpenie auta po skončení nájmu, hoci uzavreli zmluvu o kúpe prenajatej veci a mohla prenajatú vec kúpiť. Došlo tak k zániku zmluvy o kúpe prenajatej veci.