
Zmluva o pôžičke je bežným právnym nástrojom, ktorý umožňuje veriteľovi prenechať dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, s tým, že dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o pôžičke, jej náležitosti, spôsoby vymáhania dlhu a súvisiace aspekty.
Zmluva o pôžičke je upravená v Občianskom zákonníku v § 657 a § 658. Ide o dohodu medzi dvoma stranami - veriteľom a dlžníkom. Podstatou tejto zmluvy je, že veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najčastejšie peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Na to, aby sme mohli hovoriť o platnej zmluve o pôžičke, musia byť splnené určité náležitosti:
Hoci zákon nevyžaduje písomnú formu zmluvy o pôžičke, odporúča sa ju vyhotoviť písomne, a to aj medzi priateľmi, pretože ústne dohody sa ťažko dokazujú.
Kvalitná zmluva o pôžičke by mala obsahovať nasledujúce údaje:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
V praxi je často problematické preukázať, že veriteľ reálne odovzdal peniaze dlžníkovi. Ideálne je, ak veriteľ prevedie pôžičku bankovým prevodom, kde do detailu platby uvedie, že sa jedná o pôžičku. Ak sa peniaze odovzdávajú v hotovosti, je vhodné mať svedka, ktorý bol pri odovzdaní pôžičky a vie dosvedčiť presnú sumu, ako aj to, kedy a kde bola suma odovzdaná. Hotovostnú pôžičku možno preukázať aj písomným potvrdením dlžníka o prevzatí sumy pôžičky.
Ak dlžník nesplní svoj záväzok vrátiť pôžičku včas, veriteľ má niekoľko možností, ako dlh vymáhať.
Ak mimosúdne vymáhanie zlyhá, veriteľ má možnosť uplatniť svoj nárok súdnou cestou.
Pôžička sa premlčuje v lehote 3 rokov od jej splatnosti. Ak dátum splatnosti nie je dohodnutý, potom je dlžník povinný vrátiť pôžičku na výzvu veriteľa. Aj toto právo sa však premlčuje v lehote 3 rokov, avšak nie v lehote 3 rokov od splatnosti (od výzvy), ale od poskytnutia pôžičky. Preto pokiaľ si veriteľ s dlžníkom nedohodli presný dátum vrátenia, potom by mal veriteľ dlžníka vyzvať najneskôr do 3 rokov od uskutočnenia pôžičky. V opačnom prípade riskuje, že v súdnom spore dlžník namietne premlčanie a súd žalobu zamietne.
Hoci sa pojmy pôžička a úver často zamieňajú, existujú medzi nimi určité rozdiely. Pôžička je upravená v Občianskom zákonníku, zatiaľ čo zmluva o úvere v Obchodnom zákonníku. Predmetom úveru môžu byť len peniaze, no požičať možno akúkoľvek vec určenú druhovo. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, čo znamená, že na vznik pôžičky sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Úver je konsenzuálnym kontraktom, čo znamená, že na vznik zmluvy o úvere stačí dohoda a k odovzdaniu predmetu úveru (peňažných prostriedkov) môže dôjsť až v budúcnosti na požiadanie dlžníka.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Výpožička sa od pôžičky odlišuje tým, že sa vypožičiava individuálne určená vec, ktorá má charakteristické znaky, ktoré túto vec odlišujú od iných vecí. Predmetom výpožičky tak môže byť napr. automobil. Ten istý automobil je po skončení výpožičky dlžník povinný vrátiť veriteľovi. Ďalším výrazným rozdielom medzi pôžičkou a výpožičkou je bezodplatnosť výpožičky. Za výpožičku dlžník nič neplatí veriteľovi.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe