Zánik záväzku z pôžičky: Komplexný pohľad na zmluvy, vymáhanie a premlčanie

Zmluva o pôžičke je častým nástrojom v osobnom i podnikateľskom živote. Upravuje ju Občiansky zákonník v § 657 a § 658, ktoré definujú pôžičku ako prenechanie vecí určených podľa druhu (najmä peňazí) veriteľom dlžníkovi, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pri peňažnej pôžičke je možné dohodnúť úroky, a pri nepeňažnej pôžičke plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti.

Náležitosti zmluvy o pôžičke

Na to, aby sme mohli hovoriť o zmluve o pôžičke, musia byť splnené určité náležitosti:

• Prenechanie druhovo určených vecí (napr. peňazí) veriteľom dlžníkovi.
• Povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (napr. peniaze) veriteľovi.
• Označenie predmetu pôžičky - druhovo určených vecí (napr. peňazí).
• Dočasnosť zmluvy - veci (napr. peniaze) sa odovzdávajú len dočasne.

Pôžička nemusí byť len v písomnej forme, platná je napr. aj ústna zmluva o pôžičke.

Čo by mala obsahovať kvalitná zmluva o pôžičke?

Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, čo znamená, že na to, aby mohlo ísť o zmluvu o pôžičke, musí dôjsť k faktickému (reálnemu) odovzdaniu peňazí dlžníkovi. Nestačí, že sa veriteľ a dlžník dohodnú na tom, že veriteľ odovzdá dlžníkovi peniaze. Ďalej musí byť zo zmluvy jasné, že sa obe strany dohodli na tom, že peniaze sa odovzdávajú len dočasne a musia byť veriteľovi vrátené.

Kvalitná zmluva o pôžičke by mala obsahovať:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• Presné označenie veriteľa a dlžníka.
• Predmet pôžičky (napr. peniaze).
• Množstvo, počet alebo výšku pôžičky.
• Čas splatnosti pôžičky.

V praxi je najväčším problémom to, že veriteľ nevie preukázať, že peniaze dlžníkovi odovzdal.

Ako preukázať reálne odovzdanie peňazí?

Ideálne je, ak veriteľ prevedie pôžičku bankovým prevodom, kde do detailu platby uvedie aj to, že sa jedná o pôžičku. Preukázať pôžičku, ktorá je odovzdaná v hotovosti môže napr. aj svedkom, ktorý bol pri odovzdaní pôžičky a vie dosvedčiť presnú sumu, a ako aj to, kedy a kde bola suma odovzdaná. Hotovostnú pôžičku možno preukázať napr. aj písomným potvrdením dlžníka o prevzatí sumy pôžičky.

Premlčanie pôžičky

Pôžička sa premlčuje v lehote 3 rokov od jej splatnosti. Ak dátum splatnosti nie je medzi stranami dohodnutý, potom je dlžník povinný vrátiť pôžičku na výzvu veriteľa. Aj toto právo sa však premlčuje v lehote 3 rokov, avšak nie v lehote 3 rokov od splatnosti (od výzvy) ale od poskytnutia pôžičky. Preto pokiaľ si veriteľ s dlžníkom nedohodli presný dátum vrátenia potom by mal veriteľ dlžníka vyzvať najneskôr do 3 rokov od uskutočnenia pôžičky. V opačnom prípade riskuje, že v súdnom spore dlžník namietne premlčanie a súd žalobu zamietne.

V prípade, že nie sú preukázané všetky znaky zmluvy o pôžičke, môže súd vyhodnotiť daný vzťah ako bezdôvodné obohatenie, ktoré je dlžník povinný veriteľovi vydať. Bezdôvodné obohatenie sa však premlčuje podľa iného režimu. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Ako správne postupovať pri uzatváraní zmluvy o pôžičke?

Ideálne je uzavrieť písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej sa presne označia zmluvné strany (veriteľ a dlžník), uvedie sa suma pôžičky, splatnosť a iné podmienky. Overenie podpisov nie je nevyhnutné, no nie je na škodu (najmä u dlžníka). Pôžičku je vhodné poskytnúť bankovým prevodom. Ak sa poskytuje v hotovosti, je vhodné mať písomné potvrdenie dlžníka o prevzatí sumy.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Vymáhanie nevrátenej pôžičky

Vymáhať pôžičku je potrebné v premlčacej dobe. Ak ju budete vymáhať po premlčacej dobe a dlžník namietne premlčanie, súd žalobu zamietne. Ak si veriteľ nie je istý tým, či má pôžička všetky náležitosti zmluvy o pôžičke, potom je potrebné rátať skôr s tým, že premlčacia doba je kratšia (2 ročná, od poskytnutia peňazí), ak by právny vzťah súd náhodou vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie. Dlžníka je vhodné najskôr písomne vyzvať, i keď to nie je podmienkou podania žaloby. Dlžník, ktorý výzvy ignoruje, či dáva „plané“ sľuby sa často snaží len získať čas, aby sa pôžička premlčala. Netreba tak čakať. Premlčacia doba sa preruší až dňom podania žaloby na súd (dňom doručenia súdu).

Pred podaním žaloby je však potrebné dôkladne posúdiť vymáhateľnosť pôžičky. Je potrebné zistiť, či dlžník nemá exekúcie, zvážiť, aký má majetok, či nedlhuje na daniach a odvodoch, no najmä či dôkazy sú spôsobilé preukázať nárok na súde. Na súde má totiž dôkazné bremeno veriteľ. Ten musí preukázať, že peniaze reálne odovzdal a že sa s dlžníkom dohodol na tom, že ich vráti, no neurobil tak.

Má význam dlžníka žalovať, ak má iné dlhy a exekúcie?

Odpoveď na túto otázku si musí zodpovedať každý veriteľ sám. Ak súd žalobe vyhovie a budete mať právoplatný rozsudok, alebo platobný rozkaz, začína plynúť nová 10 ročná premlčacia doba na podanie návrhu na začatie exekúcie. To, že dlžník nemá peniaze teraz, neznamená, že ich nebude mať neskôr. Rovnako to, že má iné exekúcie neznamená, že exekútorovi sa nepodarí objaviť iný majetok, ktorý by uspokojil aj Vašu pohľadávku.

Zmluva o pôžičke a ako vymáhať pôžičku je téma, ktorej sa veľmi často venujem.

Nemožnosť plnenia ako dôvod zániku záväzku

Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť plniť zanikne. Nie všetky dôvody, pre ktoré nedokážete dostáť svojmu záväzku, možno klasifikovať ako tzv. nemožnosť plnenia. Príslušná právna úprava v tejto súvislosti kladie dôraz na objektívnu neschopnosť realizovať dohodnuté plnenie.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Plnenie sa nepokladá za nemožné, ak:

1. sa iba sťažili podmienky, za ktorých ho možno uskutočniť,
2. ho možno realizovať len s väčšími než pôvodne kalkulovanými nákladmi,
3. by ho bolo možné poskytnúť až po dojednanom čase.

O zániku záväzku v dôsledku nemožnosti plnenia možno hovoriť len vtedy, ak táto nastane až po jeho vzniku. V prípade, že plnenie nie je uskutočniteľné už v okamihu, v ktorom s prevzatím záväzku vyslovíte súhlas (napr. podpisom zmluvy), záväzok v skutočnosti ani nikdy nevznikne. Právny úkon, ktorého predmetom by bolo už od začiatku nemožné plnenie, je totiž absolútne neplatný. Takúto neplatnosť ani netreba osobitne namietať a v prípadnom spore by na ňu súd mal prihliadať z úradnej povinnosti.

Čo ak dlh nie je splniteľný len v určitej časti?

V prípade, že sa nemožnosť plnenia nevzťahuje na celý rozsah vášho záväzku, zaniká tento priamo zo zákona len čiastočne. Veriteľ ale môže byť neúplným plnením znevýhodnený, preto ohľadom splniteľného zvyšku dlhu platí dvojaký režim:

1. veriteľovi vznikne možnosť zrušiť zostávajúci záväzok odstúpením alebo
2. záväzok bez ďalších potrebných úkonov zo strany veriteľa zanikne aj v časti, ktorú by bolo možné splniť; táto možnosť prichádza do úvahy, keď z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý vám bol v čase jej uzatvorenia známy, vyplýva, že zostávajúce plnenie už pre veriteľa nemá nijaký hospodársky význam.

Pokiaľ ste si dojednali viaceré plnenia, z ktorých môžete vybrať pri uspokojovaní záväzku (napr. kupujúci odsúhlasil, že svoj záväzok môžete podľa vášho výberu splniť dodaním dvoch rôznych druhov tovaru) a jedno z nich sa stane objektívne nerealizovateľným, zostane vám zachovaná povinnosť poskytnúť druhé z dohodnutých alternatívnych plnení. Ak by však nemožnosť jedného z možných dohodnutých plnení spôsobil veriteľ, vznikne vám právo odstúpiť od zmluvy.

Ako treba postupovať, ak zistíte nemožnosť plnenia?

Prvým krokom, ktorý by ste mali urobiť, keď sa dozviete, že nebudete schopní dostáť svojmu záväzku, je vyrozumenie veriteľa. Ak ho totiž na zánik záväzku v dôsledku nemožnosti plnenia neupozorníte v lehote bez zbytočného odkladu, budete zodpovedať za škodu, ktorá mu vznikne v dôsledku absencie splnenia vašej informačnej povinnosti (napr. tým, že si potrebné plnenie zoženie od inej osoby až oneskorene).

Druhým krokom, na ktorý by ste nemali zabúdať, je splnenie tzv. všeobecnej prevenčnej povinnosti. V zmysle tejto by ste si vždy mali počínať tak, aby druhému nevznikla škoda. Ak vám teda napríklad zanikne povinnosť vyhotoviť dielo spočívajúce v úprave veci, pretože objektívne nedokážete získať potrebnú súčiastku, neznamená to, že vec určenú k úprave môžete vďaka zániku záväzku ponechať svojmu osudu, až dokiaľ si pre ňu nepríde objednávateľ. Vec musíte skladovať či udržiavať tak, aby sa do vyzdvihnutia zo strany pôvodného objednávateľa nepoškodila.

Pokiaľ ide o škodu, ktorá veriteľovi vznikne priamo v súvislosti s nemožnosťou plnenia, túto by ste museli hradiť, ak by k nesplniteľnosti došlo v dôsledku vami zavineného porušenia právnej povinnosti (napríklad ak by ste nedokázali splniť záväzok dojednanej opravy veci, pretože ste vec neopatrným zaobchádzaním zničili). Pokiaľ ale nemožnosť plnenia spôsobila okolnosť mimo sféry vášho vplyvu, nebudete musieť veriteľa kompenzovať.

Ak ste od veriteľa v súvislosti so zaniknutým záväzkom prijali nejaké plnenie, za ktoré ste kvôli zániku záväzku neposkytli protiplnenie (napr. zálohu na zhotovenie diela, ktoré ste nakoniec nerealizovali a pod.), musíte plnenie vrátiť.

Medzi podnikateľmi sú následky nemožnosti plnenia odlišné

Všetky vyššie uvedené pravidlá sa vzťahujú na vzťahy, ktoré vznikajú buď medzi dvoma nepodnikateľmi alebo medzi obchodníkom a spotrebiteľom. Pre záväzky medzi dvoma podnikateľmi však platia určité odlišnosti. V prvom rade sa pre obchodné vzťahy stanovuje, že aj keby sa pre vás osobne stal záväzok nesplniteľným, nebude mať táto skutočnosť za následok jeho zánik v dôsledku nemožnosti plnenia, ak ho bude možné splniť pomocou inej osoby. V tejto súvislosti by sa mali mať na pozore aj ručitelia. Ich ručiteľský záväzok totiž bude trvať aj napriek nemožnosti plnenia zo strany pôvodného dlžníka.

V obchodnom práve dochádza k nesplniteľnosti (a zároveň teda aj k zániku) dlhu aj vtedy, ak právne predpisy, ktoré boli vydané po uzatvorení zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo obmedzená:

1. zakazujú plnenie, na ktoré ste sa zaviazali,
2. vyžadujú úradné povolenie, ktoré sa vám nepodarilo získať napriek tomu, že ste sa o jeho zaobstaranie riadne snažili.

Aj v podnikateľských vzťahoch má dodatočná nemožnosť plnenia za následok zánik záväzku. Pokiaľ sa ale stane nerealizovateľným len časť záväzku, môže veriteľ ohľadom zostávajúcej časti odstúpiť len vtedy, ak čiastočné plnenie pre veriteľa stráca hospodársky význam vzhľadom na svoju povahu alebo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu prípadne vám bol známy už v čase uzatvorenia zmluvy.

Nemožnosť plnenia v súdnom konaní preukazuje dlžník.

Ak vaša povinnosť plniť zanikne kvôli nemožnosti jej realizácie, budete vo väčšine prípadov musieť kompenzovať škodu vzniknutú vášmu veriteľovi. Zodpovednosti za škodu sa zbavíte, ak sa plnenie stalo nemožným v dôsledku prekážky, ktorá:

1. nastala nezávisle od vašej vôle,
2. bráni vám v splnení povinnosti,
3. nemožno rozumne predpokladať, že by ste túto prekážku alebo jej následky odvrátili či prekonali.

Dohoda o urovnaní (pokonávke)

Dohodu o urovnaní, ktorú inak nazývame aj dohoda o pokonávke, upravuje § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohoda o urovnaní je záväzkovo-právny vzťah, ktorý spôsobuje zánik záväzku bez uspokojenia veriteľa. Nejde však o klasický zánik záväzku, nakoľko dohodou o urovnaní sa súčasne nahrádza doterajší záväzok novým záväzkom. Účelom dohody o urovnaní je úprava sporných a pochybných práv a povinností medzi stranami. Znamená to, že každá zo strán musí čiastočne ustúpiť zo svojich požiadaviek, a to bez toho, aby zisťovali, aký je skutočný stav veci. Účelom takejto dohody je zabezpečiť, aby sa strany vyhli možnému sporovému konaniu pred súdom.

Ústrednými pojmami dohody o urovnaní sú „spornosť“ a „pochybnosť“. Tie sa môžu týkať samotnej existencie, obsahu či rozsahu záväzku. Pod pojmom spornosť rozumieme situáciu, keď zmluvné strany nevedia nájsť kompromis ohľadom právne významnej skutočnosti. Ak hovoríme o práve, ktoré je pochybné, nie je úplne jasné trvanie či obsah záväzku. Zdôrazňujeme, že urovnať možno sporné záväzky, pochybné záväzky, ale aj záväzky, pre ktoré platí, že sú sporné a pochybné zároveň. Určenie spornosti a pochybnosti je subjektívna kategória, ktorá je závislá výlučne od vôle subjektov záväzkovo-právneho vzťahu.

Urovnanie možno považovať za odplatný právny úkon a preto bude možné aplikovať ustanovenie § 499 a nasl. Z ustanovenia § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva že, ak „bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí aj sa dohoda týka premlčaného záväzku.“ V prípade nerešpektovania predpísanej formy bude dohoda o urovnaní považovaná za absolútne neplatnú v zmysle § 40 ods.

Predmetom urovnania môže byť v zásade akýkoľvek záväzok a jemu zodpovedajúce právo (sporné alebo pochybné). Existujú však prípady, v ktorých uzavretie dohody o urovnaní neprichádza do úvahy. Pôjde najmä o tzv. statusové konania, ktoré upravuje zákon č. 161/2015 Z. z. Pri pozitívnom vymedzení dospejeme k záveru, že predmetom urovnania môže byť jednak záväzok zo zmluvy (napr. zo zmluvy o dielo), zo spôsobenej škody (napr. zo škody pri prevádzke motorového vozidla), z bezdôvodného obohatenia, ale aj z iných právnych dôvodov.

Urovnaním možno nahradiť celý záväzok, ale aj len vybrané práva a povinnosti. Pokiaľ dôjde ku generálnemu urovnaniu, neznamená to automaticky, že všetky práva a povinnosti boli medzi stranami záväzkovo-právneho vzťahu sporné. Sporné mohli byť len niektoré z nich, avšak k dohode došlo komplexne. Takýto spôsob urovnania nebráni platnosti dohody o urovnaní.

Dohoda o urovnaní dlhu je klasickým druhom dohody o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka. Pod pojmom dlh rozumieme záväzkovú povinnosť dlžníka. Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú právnu úpravu dohody o urovnaní, budú sa ustanovenia dohody o urovnaní upravenej v Občianskom zákonníku aplikovať aj na obchodné záväzkovo-právne vzťahy. Ostatné právne otázky, ktoré súvisia s dohodou o urovnaní, ako napr. otázka premlčania či náhrady škody, sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Jediné, na čo by sme chceli upozorniť je forma dohody o urovnaní v režime Obchodného zákonníka. Tu rovnako ako v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka platí, že sa písomná forma vyžaduje vždy, ak je pôvodný záväzok v písomnej forme alebo ak ide o záväzok premlčaný, avšak k tomu pribúda obligatórne písomná forma aj v prípade ak jeden z účastníkov prejaví pri rokovaní vôľu, aby sa pokonávka uzavrela písomne. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 272 ods.

Dohoda o urovnaní má dve funkcie a to solučnú (pôvodný záväzok zaniká) a obligačnú funkciu (vzniká nový záväzok, ktorý pôvodný záväzok v dohodnutom rozsahu nahrádza).

Ručenie ako zabezpečovací prostriedok a jeho vplyv na zánik záväzku

Ručenie je spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi resp. zabezpečovací prostriedok, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ sa veriteľovi zaviaže, že mu uhradí určitý záväzok, napríklad vráti poskytnutú pôžičku, pokiaľ tento záväzok nebude riadne splnený dlžníkom.

Na záväzok ručiteľa voči veriteľovi nemá v zásade žiadny vplyv smrť dlžníka. Podľa ustanovenia § 546 ObčZ berie na seba ručiteľ voči veriteľovi povinnosť, že uspokojí pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník. Pritom nezáleží na tom, prečo dlžník nemôže či nechce plniť, nakoľko podmienkou povinnosti ručiteľa splniť dlh je len to, že ho dlžník nesplnil, napriek tomu, že bol na to veriteľom písomne vyzvaný § 548 ods. 1 ObčZ. Nie je teda rozhodujúce, či a v akom rozsahu môže ručiteľ vymôcť od dlžníka náhradu za plnenie, ktoré veriteľovi za neho poskytol, nakoľko ustanovenie § 550 ObčZ stanovuje len toľko, že ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

Povinnosť ručiteľa má akcesorickú povahu. Túto akcesoritu však treba chápať, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 548 ods. 2 ObčZ, len vo vzťahu k pohľadávke (ručiteľ môže rovnako ako dlžník namietať napríklad, že pohľadávka je premlčaná, že povinnosť plniť zanikla a podobne), nie však vo vzťahu k osobe dlžníka. Ak nezaniká teda smrťou dlžníka, okrem prípadu uvedeného v ustanovení § 579 ObčZ, povinnosť plniť, potom nemôže zaniknúť ani záväzok ručiteľa. Na tom nemôže nič zmeniť ani ustanovenie § 470 ObčZ, nakoľko toto ustanovenie upravuje len zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa a nie prechod dlhov na nich.

Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. Tým, že ručiteľ splní veriteľovi dlžníkov dlh, zaniká právo veriteľa domáhať sa ďalej úhrady tejto pohľadávky, a to nielen voči dlžníkovi, ale (prípadne) aj voči ďalším osobám, ktoré túto pohľadávku svojím majetkom zabezpečovali. Inak povedané, zaniká tým veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi.

Ručenie a manželstvo

Súdy zaujali k danej problematike taký názor, že podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému manželovi a veriteľ v prípade, že dlžník pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to vyzvaný, môže sa domáhať jej splnenia na ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči ručiteľovej manželke, a to ani v tom prípade, keby táto bola dala na prevzatie ručiteľského záväzku súhlas. Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je teda právnym úkonom, ktorý by bolo možno charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Týmto úkonom sa totiž nezakladajú druhému manželovi žiadne práva ani povinnosti.

Právnym úkonom, ktorým jeden z manželov preberá ručiteľský záväzok, nevzniká teda v žiadnom prípade spoločný ručiteľský záväzok oboch manželov, ale dotyčný manžel sa stáva samostatným individuálnym ručiteľom práve tak, ako je samostatným dlžníkom, ak si napr. vypožičal peniaze na akýkoľvek účel alebo ak spôsobil niekomu škodu a pod.

Neuhradené záväzky a ich vplyv na daňový základ

Zákon o dani z príjmov v § 17 ods. 27 rieši neuhradené záväzky. Vždy je potrebné si uvedomiť, že testovaniu na zdanenie podlieha iba aktuálny záväzok alebo jeho časť, ktorý nebol k 31. 12. bežného roka uhradený.

tags: #zánik #záväzku #z #pôžičky