
Článok sa zaoberá problematikou zmluvy o predaji podniku a prevodu osobitných licencií, s prihliadnutím na súvisiace právne predpisy a medzinárodné zmluvy. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, vrátane definícií, zdaňovania licenčných poplatkov a rozhodovacej praxe Protimonopolného úradu SR.
Licenčné poplatky sú platby za použitie alebo právo na použitie rôznych foriem duševného vlastníctva. Modelová zmluva OECD ich považuje za príjmy z prenájmu. Licencia je vo všeobecnosti právo alebo vlastníctvo vytvárajúce rôzne formy literárneho alebo umeleckého vlastníctva, prvkov duševného vlastníctva a informácií týkajúcich sa priemyselnej, komerčnej alebo vedeckej praxe.
Všeobecnú definíciu výrazu „licenčné poplatky“ obsahuje napr. zmluva uzavretá medzi SR a Belgickom, Francúzskom (licenčné poplatky sú uvedené v článku 13), Holandskom, Kanadou, Maďarskom, Nemeckom, Poľskom, Španielskom a Švédskom. V zmluve uzavretej medzi SR a Poľskom (zákon č. 95/1996 Z.
V zmluvách uzatvorených napr. medzi SR a Cyprom, ČR, Dánskom, Gréckom, Írskom, Rakúskom, Talianskom, Anglickom a Švajčiarskom sa definícia licenčných poplatkov delí na tzv. priemyselné licenčné poplatky - použitie patentov, ochranných známok a pod., ďalej z použitia priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia (lízing), alebo za poskytnutie informácií typu know-how.
V zmluve uzavretej medzi SR a ČR (zákon č. 238/2003 Z. b) akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok a akýchkoľvek iných prostriedkov obrazovej alebo zvukovej reprodukcie používaných na rozhlasové alebo televízne vysielanie s výnimkou počítačových programov (softvéru).
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
V zmluvách uzavretých napr. medzi SR a Austráliou a Fínskom sú definície licenčného poplatku rozobraté podrobnejšie. V zmluve uzavretej medzi SR a Austráliou (zákon č. 157/2000 Z. V zmluve uzavretej medzi SR a Fínskom (zákon č. 207/2001 Z. e) informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti.
Z dôvodu, že príjmy za prenájom priemyselných, obchodných a vedeckých zariadení vrátane lízingu kontajnerov nadobudli povahu lízingu (finančného prenájmu), z ktorého príjmy sa podľa väčšiny domácich predpisov zmluvných štátov zahŕňajú medzi príjmy z podnikania plynúce z výkonu podnikateľskej činnosti, sa Výbor pre daňové záležitosti rozhodol vylúčiť tieto príjmy z definície licenčných poplatkov a následne ich vybral z použitia článku 12. Príjmy plynúce z lízingu potom spadajú pod pravidlá pre zdaňovanie ziskov podniku, a to pod článok 5 a 7, t. j.
Tu je však potrebné upozorniť, že aj keď predmetná definícia „za použitie alebo za právo na použitie priemyselných, obchodných alebo vedeckých zariadení“ z definície licenčných poplatkov podľa modelovej zmluvy vypadla, SR má predmetnú definíciu ustanovenú v uzatvorených zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. V zmluvách uzavretých medzi SR a napr. Austráliou, Cyprom, ČR, Dánskom, Fínskom, Francúzskom, Gréckom, Holandskom, Kanadou, Maďarskom, Nemeckom, Poľskom, Rakúskom, Španielskom, Švédskom, Talianskom a Anglickom sa v definícii licenčných poplatkov nachádzajú aj platby „za použitie alebo za právo na použitie priemyselných, obchodných alebo vedeckých zariadení“, t. j. prenájom hnuteľných vecí, ktoré sa posudzujú vzhľadom na túto definíciu ako licenčný poplatok.
V prípade zmlúv uzavretých medzi SR a napr. Zmluva medzi SR a Maďarskom (zákon č. 80/1996 Z. Zmluva medzi SR a Švajčiarskom (zákon č. 127/1998 Z. z.) nedefinuje aj prenájom zariadenia ako licenčný poplatok, a preto takýto prenájom bude spadať pod články 7, resp.
Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom štáte a skutočne vlastnené rezidentom druhého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto druhom štáte. Samotná Modelová zmluva OECD v zásade vyníma zo zdanenia príjmy z licenčných poplatkov v štáte zdroja, ale ukladá možnosť dohodnutia sa so štátmi uzatvárajúcimi zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia na výške percenta sadzby dane, ktorou by bolo možné takýto príjem v štáte zdroja zdaniť.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zdaňovanie licenčných poplatkov u daňovníkov s neobmedzenou a obmedzenou daňovou povinnosťou v SR sa riadi zákonom č. 595/2003 Z. z. a zákonom č. 563/2009 Z. z., s prihliadnutím na medzinárodné zmluvy, predovšetkým zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Podľa Modelovej zmluvy sú za licenčné poplatky považované aj renty vzhľadom na kinematografické filmy, či už sa takéto filmy premietajú v kinách alebo vysielajú v televízii.
Posledné dve pravidlá, ktoré sú uvádzané v každej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia, sa týkajú zdanenia licenčných poplatkov v prípade, ak na území zdroja licenčných poplatkov je umiestnená stála prevádzkareň skutočného vlastníka licenčných poplatkov a zdanenia licenčných poplatkov, ktoré sú poskytované v rámci osobitných vzťahov medzi platiteľom a skutočným vlastníkom licenčných poplatkov.
V prípade, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, z ktorého sa platia licenčné poplatky, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň, tieto licenčné poplatky sa zdania ako súčasť zisku stálej prevádzkarne. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 - Zisky podnikov.
Ak z dôvodu osobitných vzťahov medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo medzi nimi a niektorou ďalšou osobou suma licenčných poplatkov vzťahujúca sa na použitie, na právo alebo na informácie, za ktoré sa platia, presahuje sumu, na ktorej by sa boli dohodli platiteľ a skutočný vlastník, keby takéto vzťahy neexistovali, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. V takomto prípade časť platieb presahujúca túto sumu naďalej podlieha zdaneniu podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy. Napr. ide o prípady, kde sa licenčné poplatky vyplácajú fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je priamo alebo nepriamo ovládaná, alebo je podriadená skupine majúcej na nej spoločný záujem.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
V súvislosti so zdanením príjmov z práv k duševnému vlastníctvu na území SR vydalo Ministerstvo financií SR Pokyn č. 3399/1998-62 k zdaňovaniu príjmov, ktorých zdroj je na území SR, z práv k duševnému vlastníctvu (ďalej len „Pokyn MF SR“), ktorý bol uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 3/1998. Týmto pokynom sa zosúladili definície licenčných poplatkov definované v zmluve s našimi daňovými predpismi rovnako ako prevod práv tu určených a následný postup zdanenia príjmov z prevodu duševných práv.
Autorské práva sú chránené autorským zákonom č. 618/2003 Z. z. Predmetom citovaného zákona je úprava vzťahov vznikajúcich v súvislosti s vytvorením, použitím a šírením literárnych diel, vedeckých diel a umeleckých diel tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autorov diel vrátane autorov počítačových programov a autorov a zhotoviteľov databáz, výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov, rozhlasových vysielateľov a televíznych vysielateľov.
Najčastejšie riešenými prípadmi v oblasti duševného vlastníctva aj v nadväznosti na zdanenie pri ich prevode sú autorské práva k počítačovému programu (softvéru). Počítačový program (softvér) je možné charakterizovať ako programové vybavenie počítača alebo súhrn všetkých programov, ktoré je možné použiť vo výpočtovom zariadení. Počítačový program je zahrnutý medzi predmety ochrany autorského práva podľa § 7 ods. 1 autorského zákona.
Predmety priemyselných práv a práv príbuzných priemyselným právam spočívajú vo vyriešení určitého problému. Sú to napr. vynálezy, úžitkové vzory, topografie, priemyselné vzory, ochranné známky a pod. Vznik práva sa viaže na zápis do registrov na ÚPV SR. Ide napr. o vynálezy, ochranné známky, priemyselné vzory, úžitkové vzory, obchodné mená, ktoré sú upravené osobitnými predpismi, napr. zákonom č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach, zákonom č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch, zákonom č. 435/2001 Z. z.
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) začal dňa 21.08.2001 na I. rade Slovenskej republiky správne konania v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. Navrhovateľov v týchto správnych konaniach na základe plnomocenstiev zastupuje advokátka JUDr. Katarína Čechová z Advokátskej kancelárie ČECHOVÁ RAKOVSKÝ, so sídlom Hurbanovo nám.
Návrh sa týkal žiadosti na vydanie rozhodnutia podľa § 5 ods. 4 zákona č. 188/1994 Z. z., v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, zákaz podľa § 3 a § 4 zákona č. 188/1994 Z. z., ak tieto dohody súčasne spĺňajú podmienky stanovené v § 5 ods. 4 písm. a) a e) zákona č. 188/1994 Z. z. ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov (tzv. individuálna výnimka).
Úrad pri posudzovaní týchto zmlúv v hmotno-právnej oblasti postupoval podľa zákona č.188/1994 Z. z.
Spoločnosť BARLO PLASTICS EUROPE NV je členom skupiny Ineos Akrylics. Cieľom skupiny je výroba a predaj polymérov na báze akrylov, živíc, fólií a kompozitov. Spoločnosť BARLO PLASTICS SLOVAKIA, s.r.o. vyrába živice PMMA pod značkou Akrylon vyrábanou v spoločnosti BARLO PLASTICS SLOVAKIA, s.r.o.
Relevantný trh je v zmysle § 7 ods. 3 zákona č.188/1994 Z. z. PMMA je priehľadná plastová živica (polymetylmetakrylátový polymér a kopolyméry) vo forme živice alebo granúl, ktorá sa ďalej využíva na výrobu v širokej škále aplikácií ako napr. výrobkoch pre domácnosti a v telekomunikačnom hardware.
Na základe vykonanej analýzy dospel úrad k záveru, že dojednania uvedené v článku 7 v bode 7.1 v prvej časti, môžu mať za následok obmedzenie hospodárskej súťaže.