
Zmluva o prenájme pracovnej sily je dôležitý právny dokument, ktorý upravuje vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcom. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o prenájme pracovnej sily, vrátane jej základných ustanovení, práv a povinností zmluvných strán a praktických aspektov, ktoré je potrebné zvážiť pri jej uzatváraní.
Zmluva o prenájme pracovnej sily, uzatvorená v zmysle ust. § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Zmluva“), je právny akt, ktorý definuje vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Nájomná zmluva musí obsahovať presné označenie zmluvných strán.
Prenajímateľ je výlučným vlastníkom veci podľa ďalej uvedenej špecifikácie: (ďalej len „vec“ alebo „predmet nájmu“). Aby sa predišlo akýmkoľvek pochybnostiam o platnosti nájomnej zmluvy, je potrebné špecifikovať predmet nájmu čo najpresnejšie, tak aby bol nezameniteľný a bolo jednoznačné, čo sa prenajíma.
Prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania predmet nájmu buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania. Nájom sa uzatvára na dobu neurčitú. O odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu zmluvné strany spíšu protokol.
Obe zmluvné strany môžu zmluvu vypovedať aj bez uvedenia dôvodov. Ak bola daná písomná výpoveď jednou zo zmluvných strán, skončí sa nájom v zmysle tejto zmluvy uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je 1 mesiac a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola druhej zmluvnej strane výpoveď doručená. Nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia písomného odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Pri skončení nájmu je nájomca povinný vrátiť prenajímateľovi predmet nájmu na mieste, kde ho prevzal a v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na bežné opotrebenie, a to v posledný deň trvania nájmu v súlade so zmluvou. O odovzdaní predmetu nájmu bude spísaný protokol, ktorý bude obsahovať stav predmetu nájmu ku dňu prevzatia. Ak došlo k poškodeniu, zničeniu alebo nadmernému opotrebeniu predmetu nájmu, nájomca je povinný nahradiť prenajímateľovi škodu, ktorá na veci vznikla. Nájomca zodpovedá aj za škody spôsobené osobami, ktorým nájomca umožnil užívanie prenajatej veci, alebo ktorým umožnil k predmetu nájmu prístup.
Prenajímateľ sa zaväzuje počas platnosti zmluvy ako vlastník predmetu nájmu tento na svoje náklady udržiavať v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním predmetu nájmu. Ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu predmetu nájmu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od prenajímateľa náhradu účelne vynaložených nákladov.
Prenajímateľ je oprávnený požadovať od nájomcu prístup k veci za účelom kontroly stavu prenajatej veci ako aj toho, či nájomník užíva vec riadne. Prenajímateľ sa s nájomcom dohodli na výkone kontroly . Prenajímateľ je povinný oznámiť nájomcovi termín vykonania kontroly v dostatočnom predstihu, okrem prípadu, ak je vykonanie kontroly potrebné na zabránenie vzniku škôd alebo na ich obmedzenie. Pri kontrole musí byť prítomný nájomca, ibaže sa jeho prítomnosť nedá objektívne zabezpečiť a kontrolou sa sleduje zabránenie vzniku škody alebo jej obmedzenie. Nájomca nesmie byť kontrolami zbytočne obťažovaný.
Nájomca má právo užívať predmet nájmu, pričom je povinný užívať ho riadne, šetrne a v súlade s účelom užívania. Nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ vykonať bez zbytočného odkladu po tom, ako potrebu opráv zistí, alebo ako ju mohol zistiť pri starostlivom užívaní veci. Ak tak neurobí, zodpovedá prenajímateľovi za škodu, ktorú spôsobil. Nájomca je povinný znášať obmedzenia v užívaní prenajatej veci v rozsahu potrebnom na vykonanie opráv a údržby veci. Nájomca nie je povinný dať prenajatú vec poistiť. Nájomník je oprávnený vykonávať zmeny na veci len s predchádzajúcim súhlasom prenajímateľa. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu bezodkladne po tom, ako ho o to prenajímateľ požiada, najneskôr však ku dňu skončenia nájmu. Nájomca je povinný vykonávať drobné opravy a bežnú údržbu predmetu nájmu. Ak sa nájomca nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a bežnú údržbu predmetu nájmu, má prenajímateľ právo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení nájomcu na svoje náklady sám a požadovať od nájomcu náhradu vynaložených nákladov.
Táto zmluva je uzavretá a nadobúda účinnosť dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami. Zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých obidve zmluvné strany obdržia po jednom vyhotovení. Akékoľvek zmeny alebo doplnenia tejto zmluvy je možné uskutočniť len písomne, vo forme dodatkov k tejto zmluve. V prípade akýchkoľvek hotovostných úhrad zo strany nájomcu prenajímateľovi platí, že miestom plnenia je miesto bydliska prenajímateľa . O každej hotovostnej úhrade si zmluvné strany vyhotovia písomné potvrdenie.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Práva a povinnosti zmluvných strán neupravené touto zmluvou sa spravujú Občianskym zákonníkom a platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Prenajímateľ a nájomca vyhlasujú, že ich zmluvná voľnosť nie je žiadnym spôsobom obmedzená a sú plne spôsobilí k právnym úkonom. Zmluvné strany prehlasujú, že táto zmluva bola uzatvorená dobrovoľne, slobodne, určite, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za inak nápadne nevýhodných podmienok. Na znak súhlasu s jej obsahom ju zmluvné strany vlastnoručne podpisujú.
Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. "Každý má právo konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal, čo zákon neukladá. Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Zo Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ má prevažujúcu činnosť zabezpečovať výkonmi svojich zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu. Ak zákon hovorí o prevažujúcej časti, znamená to, že nemusí ísť o všetku potrebnú činnosť. Napriek tomu by zamestnávateľ nemal nahradzovať pracovnoprávne vzťahy obchodnoprávnymi (napr. mandátnou zmluvou) alebo občianskoprávnymi vzťahmi.
Zákonodarca pri prijímaní základnej pracovnoprávnej normy múdro predpokladal, že nie je v reálnom živote objektívne možné vykonávať všetku potrebnú činnosť prostredníctvom osôb v pracovnom pomere. Samozrejme, že treba mať na zreteli, aby každý zamestnávateľ zabezpečoval maximum predmetu svojej činnosti práve výkonom závislej práce občana zakotveným v pracovnej zmluve. Podstata pracovnoprávneho vzťahu založeného pracovnou zmluvou spočíva v tom, že zamestnanec plní úlohy uložené zamestnávateľom, je pri svojej práci viazaný jeho pokynmi a pracuje na strojoch, prostriedkoch či s materiálmi dodanými samotným zamestnávateľom.
Zamestnávateľ, ktorý zabezpečí výkon určitej činnosti inak ako pracovnou zmluvou, nemá povinnosť poskytovať takýmto osobám dovolenku, pracovné voľno a prípadne aj náhradu mzdy pri vzniku prekážok v práci, ďalej nie je povinný zabezpečovať stravovanie a ani takýmto osobám finančne prispievať na stravovanie. Nemusí poskytovať materskú a rodičovskú dovolenku ani prestávky v práci atď. Nadväzne nie je ani povinný osobám, ktoré pre neho pracujú inak ako na podklade pracovnej zmluvy alebo obdobného pracovného vzťahu, poskytovať náhrady príjmov pri ich dočasnej práceneschopnosti v súlade so zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej práceneschopnosti zamestnanca. Rovnako nie je pre dohodnutie výšky odmeny záväzný zákon č. 90/1996 Z. z.
Vykonanie určitej činnosti pre iného je možné za určitých podmienok dohodnúť v príkaznej zmluve. Ide o zmluvu obstarávateľského typu. Upravuje ju Občiansky zákonník v § 724 - § 741. Napriek tomu, že ide o zmluvu, ktorá by sa na prvý pohľad mala aplikovať len na vzťahy medzi fyzickými osobami - občanmi, opak je pravdou. V súlade s § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka sa príkazná zmluva, uzatvorená medzi podnikateľmi, spravuje príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi príkaznú zmluvu. Dôvodom je skutočnosť, že príkazná zmluva je ako zmluvný typ upravená iba v Občianskom zákonníku.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Ustanovenia § 724 - § 732 platia pre všetky príkazné zmluvy, naproti tomu § 733 - § 736 len pre príkaznú zmluvu, predmetom ktorej je obstaranie veci (napr. obstaranie vstupenky na finále na majstrovstvách sveta v hokeji) a § 737 - § 741 len pre tie, ktorých predmetom je obstaranie predaja veci (napr. záväzok príkazníka, že „zoženie“ pre príkazcu kupca na jeho automobil).
Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Obstaraním sa rozumie nielen obstaranie hmotnej veci, ale i obstaranie akejkoľvek záležitosti. Podstata konania podľa príkazu spočíva v tom, že príkazník nekoná za seba (pre seba) alebo na svoj účet; vždy koná v záujme a v prospech príkazcu.
Príklad: Príkazník (ekonomický riaditeľ) uzavrel príkaznú zmluvu, v ktorej sa príkazcovi (firme) zaviazal vykonávať funkciu ekonomického riaditeľa spočívajúcu v organizovaní, kontrolovaní a riadení činnosti ekonomického úseku. Ekonomický riaditeľ zároveň zodpovedá za plnenie úloh podriadených pracovníkov a plní ďalšie úlohy podľa pokynov príkazcu.
Oprávnenou osobou z takéhoto občianskoprávneho vzťahu je príkazca i príkazník. Účastníkom príkaznej zmluvy môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba, avšak so zameraním tohto príspevku na nahradzovanie pracovnoprávnych vzťahov, v ktorých na strane zamestnanca vystupuje vždy fyzická osoba, sústredíme pozornosť na príkazníka, ktorým je fyzická osoba ako podnikateľ, resp. samostatne zárobkovo činná osoba.
Nadväzne na to, čo už bolo spomenuté v úvode, príkazníkovi nepatria nároky podľa pracovnoprávnych predpisov, napr. náhrada mzdy v súvislosti s prekážkami v práci. Nemôže si voči tomu, pre koho prácu vykonáva, nárokovať dovolenku, pracovné voľno, ďalej mu nepatrí nárok na odstupné, odchodné. Takto pracujúca osoba nemá ani možnosť brániť sa výpovedi danej počas tzv. ochrannej doby (počas práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz, v tehotenstve alebo počas materstva atď.
Podstatnou obsahovou náležitosťou príkaznej zmluvy je určenie činnosti, ktorú má príkazník uskutočniť. Predmetom záväzku príkazníka môže byť aj uskutočňovanie právnych úkonov. Ak príkazca prikáže príkazníkovi, aby za neho uskutočnil právne úkony, musí príkazníkovi k vykonaniu týchto právnych úkonov udeliť písomné plnomocenstvo; toto splnomocnenie môže udeliť priamo v príkaznej zmluve, samozrejme za predpokladu, že sa účastníci zmluvy dohodli na jej písomnej forme. Takýmto spôsobom v praxi poskytujú klientom rôzne služby napr. Príkazník koná v mene príkazcu (teda nie za seba, ale za príkazcu) a na jeho účet.
Príkazník je povinný konať osobne. Ak príkazník zverí vykonanie príkazu inej osobe bez vedomia príkazcu, bude zodpovedať, akoby vykonával príkaz sám. Z právnej úpravy príkaznej zmluvy vyplýva, že predmetom záväzku príkazníka nie je i samotné dosiahnutie výsledku z vykonanej činnosti. Riziko, či sa očakávaný výsledok dostaví, znáša totižto príkazca. Preto príkazník splní riadne svoj záväzok už vtedy, keď vykoná to, na čo sa zaviazal, bez ohľadu na skutočnosť, že predpokladaný výsledok nenastane. To je jedna zo základných odlišností medzi príkaznou zmluvou a zmluvou o dielo. Záväzok zhotoviteľa podľa zmluvy o dielo spočíva práve vo vyhotovení diela, teda v samom výsledku diela.
Príkazník musí plniť príkaz podľa svojich maximálnych schopností a znalostí. Musí dbať na pokyny príkazcu a podľa nich pri obstarávaní záležitosti aj postupovať. Odkloniť sa od príkazcových usmernení môže len vtedy, ak nebolo objektívne možné obstarať si včas súhlas príkazcu a zároveň je takéto odchylné konanie príkazníka v samotnom záujme príkazcu. V prípade, že príkazník postupoval inak ako mu kázal príkazca, zároveň tento odchylný postup nebol v prospech príkazcu a príkazník sa ani nepokúsil kontaktovať príkazcu za tým účelom, aby mu jeho postup „odobril“, tak pôjde o konanie proti príkazcovi. Príkazník bude zodpovedať za všetku škodu, ktorú takýmto konaním príkazcovi spôsobí. Na žiadosť príkazcu musí mu príkazník podávať správy o postupe pri plnení príkazu. Ďalšou povinnosťou príkazníka je, aby po obstaraní záležitosti, na ktorú sa zaviazal, predložil príkazcovi vyúčtovanie.
Zo samotného pomenovania zmluvy sa na prvý pohľad zdá, že povinnou osobou v tomto záväzkovom vzťahu je predovšetkým príkazník, lebo príkazca má jedine povinnosť zaplatiť odmenu za obstaranie záležitosti; i to nemusí byť vždy. Ak sa strany nedohodnú inak, tak okrem odmeny za vykonanie príkazu je príkazca povinný poskytovať príkazníkovi už vopred primeranú zálohu (prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na splnenie príkazu). Zákon taktiež príkazcovi ukladá, aby mu nahradil potrebné a užitočné vynaložené náklady.
Príklad: Obchodná spoločnosť uzatvorila príkaznú zmluvu, z ktorej vyplýva, že príkazník (FO) sa zaviazal zabezpečovať komunikáciu s jej odberateľmi, spočívajúcu v oboznamovaní odberateľov s tovarom príkazcu, prijímaním objednávok a dovozom objednaného tovaru. Obchodná spoločnosť kúpila auto, ktoré poskytla príkazníkovi na výkon tejto činnosti.
Pre povinnosť platenia príkazcom príkazníkovi je rozhodujúce to, na čom sa strany dohodnú. Podľa zákona príkazníkovi patrí náhrada nákladov, ktoré nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že sú už zahrnuté v odplate. Preto je na vôli zmluvných strán, ako sa v zmluve dohodnú. Keďže má príkazník pri plnení svojej povinnosti spolupracovať s príkazcom a má voči nemu i informačnú povinnosť, treba zároveň spomenúť, že zákon ukladá príkazcovi, aby poskytoval za týmto účelom príkazníkovi potrebnú súčinnosť. Je na účastníkoch zmluvy, ako si dohodnú pravidlá vzájomnej spolupráce a poskytovania súčinnosti.
Odplata za vykonanie činnosti je pojmovým predpokladom, teda súčasťou príkaznej zmluvy vtedy, ak je poskytnutie odmeny v konkrétnom prípade obvyklé. Platba za vykonanie príkazu je istá bez ohľadu na absenciu výslovnej dohody strán o odplate vždy, ak najmä vzhľadom na povolanie, resp. predmet činnosti príkazníka je platenie za obstaranie určitých záležitostí samozrejmé. Zároveň nemožno nespomenúť, že v zásade platí pravidlo prednosti dohody účastníkov pred zákonom, pokiaľ právna norma neustanovuje inak. Je preto len na vôli strán, ak sa dohodli, že sa za vykonanie príkazu platiť nebude.
Príkazná zmluva pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. V prípadoch, keď predmetom záväzku príkazníka je uskutočnenie právneho úkonu v mene a na účet príkazcu v písomnej forme, príkazná zmluva, v ktorej je udelené plnomocenstvo k tomuto právnemu úkonu, musí mať tiež písomnú formu. V občianskoprávnych zmluvných vzťahoch platí zásada neformálnosti, ktorá znamená, že pre vznik záväzkov prevažne postačuje už ústna dohoda strán.
Odporúčanie: V záujme predchádzania súdnym sporom, je vhodné preberať na seba povinnosti radšej písomne.
Povinnosti vyplývajúce z príkaznej zmluvy zanikajú spôsobom, ktorý je všeobecne určený pre jej zánik, t. j. predovšetkým samotným splnením záväzku zo zmluvy, dodatočnou nemožnosťou plnenia a uplynutím doby, na ktorú bola zmluva dohodnutá.
Podľa § 725 Občianskeho zákonníka je príkazník povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí a je povinný dbať na príkazcove pokyny. Od týchto pokynov sa môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme samotného príkazcu a ak zároveň nemohol včas získať od neho súhlas. Príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak poverí vykonaním príkazu iného bez toho, aby s tým súhlasil samotný príkazca, tak potom nesie zodpovednosť, ako keby vykonával príkaz sám a nemôže sa vyviniť.
Okrem hore uvádzaných peňažných plnení, na ktoré je príkazca povinný, je príkazca zodpovedný príkazníkovi za škodu vzniknutú pri vykonávaní príkazu. Osobitne je upravená zodpovednosť príkazcu za škodu vzniknutú náhodou (náhodnú škodu): v takom prípade ju príkazca musí nahradiť len vtedy, ak nemá príkazník nárok na odmenu za vykonanie príkazu. Ak teda zmluvné strany uzavreli bezodplatnú príkaznú zmluvu a pri plnení príkazu vznikla príkazníkovi náhodná škoda, tak má príkazník nárok na jej náhradu, najviac však do výšky odmeny, ktorá by príkazníkovi za obstaranie takejto záležitosti obvykle patrila.
Najobvyklejším spôsobom zániku záväzkov z príkaznej zmluvy je samotné splnenie príkazu riadnym spôsobom, samozrejme v dohodnutej lehote. Záväzok z príkazu zaniká taktiež dodatočnou a objektívnou nemožnosťou plnenia. Plnenie nie je nemožným v prípadoch, keď ho možno uskutočniť čo aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; príkazca má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť.
Príklad: Znalec uzatvoril s príkazcom príkaznú zmluvu, v ktorej sa zaviazal vypracovať znalecký posudok k jeho dodávkovému automobilu, ktorý používal pri podnikaní pre účely jeho predaja. Predmetné vozidlo však príkazcovi ukradli. Týmto záväzok znalca ako príkazníka zaniká.
Ak bola príkazná zmluva dohodnutá na dobu určitú, tak potom zaniknú práva a povinnosti príkazcu a príkazníka uplynutím dohodnutej doby. Takéto plynutie času nie je totožné s dohodnutou lehotou na splnenie príkazu, v dôsledku ktorej sa záväzok príkazníka stáva splatným. Spomedzi jednostranných právnych úkonov, spôsobujúcich zánik príkaznej zmluvy, treba spomenúť výpoveď zmluvy príkazníkom a ďalej jej odvolanie zo strany príkazcu. V týchto prípadoch patrí príkazníkovi náhrada nákladov účelne vynaložených na vykonanie príkazu, resp. ich časti. Okrem toho má nárok na pomernú časť odmeny.
Premlčanie v oblasti rozoberaných záväzkových vzťahov možno charakterizovať ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva bez toho, že by oprávnený subjekt svoje právo vykonal. V dôsledku toho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania, ktorá má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva, tzn. zánik nároku. Premlčané právo nemôže súd oprávnenému priznať, ak povinná osoba vznesie námietku premlčania. Ak povinná osoba nevznesie námietku premlčania, tak súd na premlčanie neprihliadne. Premlčané právo môže povinná osoba splniť kedykoľvek dobrovoľne a takéto plnenie nemožno od nej požadovať späť.
Právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku, upravená v § 100 až § 114, konkrétne týkajúca sa príkaznej zmluvy, sa vzťahuje aj na príkaznú zmluvu medzi podnikateľmi, pretože, ako už bolo spomenuté, ide o zmluvný typ upravený výlučne v Občianskom zákonníku. Zdôrazňujeme tento rozdiel predovšetkým kvôli tomu, že všeobecná premlčacia doba v obchodnom práve je štyri roky.
Práva vyplývajúce z príkaznej zmluvy sa premlčujú po troch rokoch. Táto všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, kedy si mohol príkazca uplatniť svoje právo na vykonanie príkazu u príkazníka po prvý raz. Právo príkazcu môže byť vykonané po prvý raz dňom nasledujúcim po dni, v ktorom mal príkazník obstarať určitú záležitosť. Ak nebola konkrétna lehota dohodnutá, je príkazník povinný plniť povinnosti bez zbytočného odkladu po výzve príkazcu.
Príklad: Majoritný spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným na základe príkaznej zmluvy uzavretej na dobu určitú vykonáva cesty do zahraničia v záujme uzatvárania obchodných kontraktov tejto spoločnosti vlastným motorovým vozidlom. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov patrí poskytovanie cestovných náhrad aj osobám, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu na základe písomnej zmluvy úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak je to dohodnuté. Z uvedeného teda vyplýva, že zákon o cestovných náhradách sa vzťahuje aj na osoby, ktoré nie sú k právnickej alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ale pre ne vykonávajú úlohy na základe zmluvy. Týmto osobám patria cestovné náhrady len za predpokladu, že sa s právnickou osobou alebo fyzickou osobou na ich poskytovaní dohodli v písomnej zmluve.
Nie je ničím výnimočným, že zamestnávatelia prinútia zamestnancov vybaviť si živnostenské oprávnenie a až potom s nimi uzatvárajú napr. mandátne zmluvy alebo zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka, prípadne zmluvy o poskytovaní služieb.
V kontexte filmovej produkcie a dotácií je dôležité správne definovať zmluvné vzťahy a náklady, aby boli oprávnené pre získanie dotácie.