Zmluva o preprave a zmluva o dielo: Rozdiely a charakteristiky

Kúpna zmluva a zmluva o dielo patria medzi najrozšírenejšie zmluvné typy v praxi, no ich odlíšenie môže byť niekedy zložité. Tento článok sa zameriava na objasnenie rozdielov medzi týmito dvoma zmluvami, s cieľom poskytnúť čitateľom komplexný prehľad a uľahčiť ich správne používanie v rôznych situáciách.

Kúpna zmluva vs. Zmluva o dielo: Základné rozdiely

Kúpna zmluva sa využíva vtedy, ak jedna osoba (predávajúci) poskytuje druhej osobe (kupujúci) určitú vec - či už ide o jedinečnú vec (napr. pozemok) alebo o určité množstvo vecí (napr. 2 tony piesku). Kupujúci za túto vec zaplatí predávajúcemu vopred dohodnutú cenu. Dôležité je odlíšiť kúpu bežných vecí (napr. kancelárske potreby) od kúpy nehnuteľností, kde sa vlastníctvo nadobúda až zápisom do katastra nehnuteľností.

Zmluva o dielo sa naopak uzatvára v prípadoch, keď vec, ktorá je predmetom zmluvy, ešte neexistuje. Používame ju, ak potrebujeme, aby pre nás niekto niečo vytvoril alebo zhotovil, a to opäť za vopred dohodnutú cenu. Zmluva o dielo sa tiež využíva pri montáži, údržbe, oprave alebo úprave už existujúcej veci.

Príklad: Ak si podnikateľ kupuje auto, uzatvára kúpnu zmluvu. Ak sa mu však auto pokazí a potrebuje ho opraviť, uzatvára s autoservisom zmluvu o dielo.

Pravidlo dodania materiálu

Čo sa stane, ak sa výrobca zaviaže nielen niečo vytvoriť, ale aj dodať všetok potrebný materiál? Podľa zákona ide o kúpnu zmluvu. Túto situáciu je však potrebné odlíšiť od prípadu, keď je činnosť výrobcu hodnotnejšia ako samotný materiál. Vtedy je podstatou zmluvy jeho činnosť.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Príklad: Ak si objednáte nábytok na mieru a výrobca dodá všetok materiál, ide o kúpnu zmluvu. Ak si však necháte namaľovať obraz a maliar dodá plátno a farby, ide o zmluvu o dielo, pretože umelecká činnosť maliara má vyššiu hodnotu ako dodaný materiál.

Ak dodáte materiál vy a druhá strana zabezpečí výlučne svoju činnosť pri výrobe novej veci, oprave alebo úprave, ide o zmluvu o dielo.

Príklad: Ak si necháte zhotoviť nábytok na mieru a zároveň dodáte výrobcovi potrebný materiál, uzatvárate zmluvu o dielo.

Výnimky z pravidla dodania materiálu: Stavby

Zákonodarca vyčleňuje samostatnú skupinu - stavby. Pri zhotovení, montáži, údržbe, oprave alebo úprave stavby, prípadne jej časti, sa vždy uzatvára zmluva o dielo, bez ohľadu na to, kto dodáva materiál.

Príklad: So stavebníkom uzatvárame zmluvu o dielo na výstavbu budovy, aj keď stavebník dodáva všetok materiál.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Forma zmluvy: Písomná vs. Ústna dohoda

Zákonodarca si uvedomuje, že kúpna zmluva aj zmluva o dielo sú často používané zmluvy a nie vždy je priestor na ich písomné potvrdenie. Vo všeobecnosti preto nevyžaduje písomnú formu, postačuje aj ústna dohoda. Písomná forma je však vhodnejšia, pretože môže slúžiť ako dôkaz v prípadnom spore.

V podnikateľskej praxi je písomná forma nevyhnutná aj z hľadiska splnenia podmienok pre získanie úveru alebo leasingu a z daňového hľadiska, pretože daňový úrad môže vyžadovať obchodné dokumenty ako sú zmluvy.

Výnimkou sú prevody nehnuteľností, kde sa vyžaduje nielen písomná forma kúpnej zmluvy, ale aj úradne overené podpisy oboch strán na tej istej listine pre zápis do katastra nehnuteľností.

Príklad: Pri nákupe vozidla nemusíme uzatvárať zmluvu písomne. Naopak, pri predaji pozemku musí byť kúpna zmluva uzatvorená písomne.

Dodací list a preberací protokol

Dodací list a preberací protokol sú dokumenty, ktoré bežne používajú podnikatelia vo výrobe a obchode.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Dodací list sa používa pri kúpnych zmluvách ako doklad o odoslaní tovaru. Obsahuje popis tovaru (kvalita, druh, množstvo atď.). Ak sa tovar doručuje prostredníctvom prepravcu, ten skontroluje tovar podľa dodacieho listu a potvrdí ho, ak tovar zodpovedá popisu. Po doručení dodací list potvrdí aj príjemca a vráti ho odosielateľovi. Dodací list sa vystavuje v dvoch vyhotoveniach - jeden pre predávajúceho a jeden pre kupujúceho. Dodací list neslúži ako faktúra.

Preberací protokol sa vystavuje ako doklad o stave preberaného predmetu. Obsahuje popis celkového stavu tovaru alebo diela so všetkými dôležitými údajmi, ktorý potvrdí preberajúca osoba. Preberací protokol sa používa pri zmluvách o dielo a pri významnejších kúpach (napr. kúpa bytu, vozidla, pozemku atď.). Ani preberací protokol neslúži ako faktúra.

Obom dokumentom je potrebné venovať pozornosť, pretože v prípade vád na tovare alebo diele môžu slúžiť ako dôkazy.

Príklad 1: Pri kúpe kancelárskeho nábytku výrobca vystaví dodací list s popisom nábytku. Prepravca po kontrole zásielky dodací list potvrdí a doručí vám nábytok. Po doručení skontrolujete, či popis nábytku v dodacom liste zodpovedá dodanému tovaru, dodací list potvrdíte a zašlete ho späť výrobcovi.

Príklad 2: Uzavreli ste so stavebníkom zmluvu o dielo na výstavbu hotela. Po dokončení výstavby skontrolujete, či stavba zodpovedá zmluve a so stavebníkom spíšete preberací protokol, kde popíšete stav, v akom preberáte budovu. Tento dokument podpíšete vy aj stavebník.

Dodací list, preberací protokol a dodanie tovaru z tuzemska

Dodací list a preberací protokol zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu je oslobodené od DPH, ak je nadobúdateľ registrovaný pre DPH v inom členskom štáte.

Predávajúci je povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od DPH kópiou faktúry alebo dokladom o fyzickej preprave tovaru do iného členského štátu a inými dokladmi, ako je napríklad zmluva o dodaní tovaru, dodací list, doklad o prijatí platby za tovar, doklad o platbe za prepravu tovaru.

Ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, vyžaduje sa doklad o odoslaní tovaru. Ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inak ako poštovým podnikom, vyžaduje sa kópia dokladu o preprave tovaru, v ktorom je odberateľom alebo osobou ním poverenou potvrdené prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar alebo dokladom o platbe za prepravu tovaru.

Ak prepravu tovaru vykoná samotný dodávateľ alebo odberateľ, vyžaduje sa potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou. Toto potvrdenie musí obsahovať náležitosti uvedené v § 43 ods. 5 písm. b) a c) zákona o dani z pridanej hodnoty.

Dôležité právne predpisy

• § 133 a § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v platnom znení
• § 409 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v platnom znení
• § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v platnom znení
• § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

Zmluvy v podnikateľskom prostredí: Typické a Atypické zmluvy

Prakticky každý podnikateľ pri vykonávaní svojej činnosti prichádza do styku s ďalšími podnikateľmi, ktorým niečo dodáva alebo od nich niečo odberá, prípadne s nimi inak spolupracuje. Tieto vzťahy môžu mať rôznu povahu - od jednoduchých objednávok až po komplikované mnohostranné zmluvy.

Typické (pomenované) zmluvy sú priamo upravené v Obchodnom zákonníku (napríklad kúpna zmluva, zmluva o dielo, mandátna zmluva, zmluva o obchodnom zastúpení, zmluva o preprave veci a i.). Ak dôjde k naplneniu podstatných náležitostí týchto zmlúv, ostatné vzťahy podnikateľov, ktoré si podnikatelia neupravia priamo v zmluve, sa budú spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, upravujúcimi daný zmluvný typ. Podstatné náležitosti zmluvy sú obsiahnuté v základných ustanoveniach upravujúcich daný zmluvný typ a zmluvné strany sa od týchto základných ustanovení nemôžu odchýliť.

Atypické (nepomenované) zmluvy nie sú upravené v Obchodnom zákonníku (najmä rôzne zmluvy o spolupráci, zmluvy o poskytovaní služieb, franchisingové zmluvy a i.). Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Pre posúdenie záväzkov strán nebude rozhodujúci názov samotnej zmluvy, ale jej obsah.

Kúpna zmluva v podnikateľskom prostredí

Kúpna zmluva je asi najčastejšie uzatvorenou zmluvou medzi podnikateľmi. Predávajúci sa zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí byť určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny - v takom prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú v súlade s Obchodným zákonníkom.

Podstatné náležitosti kúpnej zmluvy:

• Určenie zmluvných strán
• Vymedzenie predmetu kúpy
• Množstvo tovaru
• Záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy (tovar) kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu
• Záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu

Kúpna zmluva si pre svoju platnosť síce nevyžaduje písomnú formu, avšak z dôvodu dostatočnej právnej istoty oboch strán je potrebné ju odporučiť. Skutočnosť, či sa daná kúpna zmluva bude spravovať ustanoveniami Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, bude závisieť predovšetkým od povahy strán - pokiaľ ide o dvoch podnikateľov, ktorí konajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti, uplatní sa obchodnoprávna úprava; ak pôjde o 2 osoby nepodnikateľov, vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Okrem toho existuje možnosť dojednať si obchodnoprávny režim aj na iné vzťahy ako vzťahy medzi podnikateľmi; táto možnosť je do určitej miery obmedzená v prípade spotrebiteľských vzťahov. Navyše, existujú prípady, kedy sa kúpna zmluva bez ohľadu na povahu strán (teda aj medzi dvoma podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti) bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka - jedná sa o kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Je potrebné venovať pozornosť:

• Moment prechodu vlastníckeho práva
• Moment prechodu nebezpečenstva škody
• Zodpovednosť za vady

Predávajúci zo zákona zodpovedá len za vady, ktoré má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho (platí to aj v prípade, keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase - tzv. skryté vady) a ktoré vzniknú po uvedenom momente, ale len ak sú spôsobené porušením povinností predávajúceho. Pokiaľ teda podnikatelia majú záujem, aby sa na predávaný tovar vzťahovala záruka, je potrebné si takúto záruku (záruku za akosť), dobu jej trvania, okruh vád, na ktoré sa vzťahuje a prípadne aj súvisiace nároky strán, upraviť priamo v kúpnej zmluve.

Zmluva o dielo v podnikateľskom prostredí

Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Cena za vykonanie diela pritom musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia - v takom prípade sa cena stanoví v súlade s Obchodným zákonníkom.

Dielo - zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti; dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Ak je predmetom prevažnej časti záväzku určitá činnosť alebo ak si splnenie záväzku dodať hnuteľnú vec vyžaduje jej montáž, ide o zmluvu o dielo; v prípade hnuteľnej veci, ktorá sa má ešte len vyrobiť, sa vychádza z toho, kto zabezpečuje veci potrebné na jej výrobu - ak sa na dodanie podstatných častí pre výrobu tovaru pre predávajúceho zaviazal kupujúci a ide o veci, ktoré sú rozhodujúce pre ich funkciu, pôjde o zmluvu o dielo.

Podstatné náležitosti zmluvy o dielo:

• Určenie zmluvných strán
• Dohoda o predmete plnenia
• Dohoda o cene a záväzok zaplatiť cenu diela

Ani pri zmluve o dielo sa na jej platnosť nevyžaduje písomná forma, avšak aj v tomto prípade je vhodné ju odporučiť. Aj zmluva o dielo je ako zmluvný typ upravená tiež v Občianskom zákonníku - pri stanovení príslušného režimu (obchodnoprávny alebo občianskoprávny) sa bude postupovať obdobne ako pri kúpnej zmluve.

Pri zložitejších zmluvách odporúčame venovať pozornosť najmä úprave procesu odovzdania a prevzatia diela, stanoveniu akceptačných kritérií, úprave akceptačných testov, prechodu vlastníckeho práva a vzniku povinnosti uhradiť cenu za vykonanie diela.

Zmluva o spolupráci v podnikateľskom prostredí

Snáď najčastejšie uzatvorenou atypickou, t.j. nepomenovanou, zmluvou medzi podnikateľmi je zmluva o spolupráci. Jej predmetom býva spravidla záväzok jednej strany (prípadne oboch strán) vykonávať určitú činnosť a záväzok druhej strany poskytovať za výkon tejto činnosti určité protiplnenie, pričom strany zväčša sledujú dosiahnutie spoločného cieľa. Rovnako ako u všetkých nepomenovaných zmlúv, aj v prípade zmluvy o spolupráci je nevyhnutné dostatočne určito vymedziť predmet záväzkov strán. Pokiaľ sa má jednať o vykonávanie určitej činnosti, je potrebné túto činnosť čo najpresnejšie špecifikovať vo vzťahu k jej obsahu, prípadne požadovanému výsledku, trvaniu, kvalite a ďalším aspektom. Taktiež je potrebné definovať protiplnenie poskytované druhou stranou (peňažného či nepeňažného charakteru), vznik nároku druhej strany na jeho poskytnutie, jeho „splatnosť“ a podobne.

Písomná forma pri zmluve o spolupráci a ostatných nepomenovaných zmluvách by mala byť samozrejmosťou - v opačnom prípade je preukázanie obsahu takejto zmluvy (najmä ak sa vyskytnú komplikácie a medzi stranami dôjde k sporu) mimoriadne náročné, často až nemožné. Odporučiť možno tiež výslovné vymedzenie účelu zmluvy, ktorý má následne veľký význam pri výklade celej zmluvy a posúdení otázky, či došlo k splneniu určitého záväzku strany alebo nie. Rozsah a miera podrobnosti úpravy ďalších záväzkov strán by mali byť primerané povahe a obsahu daného vzťahu.

Fixná zmluva

Fixná zmluva je zmluva, pri ktorej bol čas plnenia presne určený a (i) zo zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na neskoršom plnení (t.j. táto skutočnosť je v zmluve výslovne uvedená) alebo (ii) pri ktorej z povahy veci (hoci to nie je v zmluve explicitne uvedené) vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem - plnenie viazané na určitú udalosť, príp.

Fixné zmluvy sú teda také zmluvy, v ktorých je čas plnenia presne dohodnutý a (priamo) zo zmluvy alebo (nepriamo) z povahy veci vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, pretože plnenie už pre neho stratilo význam. Napríklad môže ísť tiež o zmluvu, ktorej predmetom je reklamný spot za účelom propagácie hudobného koncertu, odvoz taxíkom na letisko, kde je zjavné, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem.

Veriteľ môže zabrániť zrušeniu fixnej zmluvy len tým, že dlžníkovi bez zbytočného odkladu oznámi, že trvá na splnení záväzku - nesplnením tejto notifikačnej povinnosti v zákonom stanovenej lehote bez zbytočného odkladu záväzkový právny vzťah založený fixnou zmluvou zaniká a veriteľ stráca nárok vymáhať plnenie.

Okrem právneho následku zániku fixnej zmluvy sa možno domáhať uspokojenia ďalších do úvahy prichádzajúcich nárokov: (i) nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 519 OZ v spojení s § 415 a nasl. OZ, (ii) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 v spojení s § 457 OZ (napr. vrátenie peňažnej zálohy), (iii) nárok na zmiernenie nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv.

Práva a povinnosti zhotoviteľa a objednávateľa v zmluve o dielo

Zmluva o dielo vzniká na základe dohody zmluvných strán. Charakteristická pre tento zmluvný typ je široká vzájomná spolupráca zmluvných strán smerujúca k zhotoveniu výsledku diela. Zmluva o dielo je primárne charakterizovaná záväzkom zhotoviteľa vykonať určité dielo a záväzkom objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Práva a povinnosti zhotoviteľa:

• Povinnosť vykonať dielo riadnym ukončením a odovzdaním jeho predmetu objednávateľovi
• Povinnosť vykonať dielo na vlastné náklady a nebezpečenstvo
• Povinnosť postupovať pri vykonávaní diela samostatne, s odbornou starostlivosťou
• Právo na zaplatenie ceny diela po jeho odovzdaní
• Povinnosť zhotoviť dielo v dohodnutom čase
• Právo vykonať dielo ešte pred dobou plnenia, pokiaľ to vyplýva z povahy diela a nie je zmluvne dohodnuté inak
• Právo poveriť vykonaním diela tretiu osobu (subdodávateľa), pokiaľ to nie je zmluvne vylúčené alebo nevyplýva z povahy diela
• Právo obstarať veci potrebné na vykonanie diela na účet objednávateľa, ak mal objednávať veci obstarať a neurobil tak
• Právo domáhať sa primeraného zvýšenia ceny, ak v priebehu vykonávania diela vznikla potreba vykonať i ďalšie činnosti, ktoré neboli zahrnuté do ceny diela alebo ak sa zvýšili účelne vynaložené náklady na vykonanie diela
• Právo kontrolovať vykonávanie diela

Práva a povinnosti objednávateľa:

• Povinnosť prevziať riadne vykonané dielo
• Povinnosť zaplatiť cenu za vykonanie diela
• Povinnosť odovzdať zhotoviteľovi veci potrebné na vykonanie diela, ak sa tak strany v zmluve dohodli
• Právo odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny z dôvodu vykonania činností nezaradených do rozpočtu alebo zvýšenia účelne vynaložených nákladov
• Právo kontrolovať vykonávanie diela a zároveň požadovať od zhotoviteľa odstránenie vád vzniknutých vadným vykonávaním diela a taktiež žiadať, aby zhotoviteľ vykonával dielo dohodnutým spôsobom

Všeobecné obchodné podmienky (VOP)

Obchodný zákonník umožňuje odkázať v zmluve na všeobecné obchodné podmienky (VOP). Tým sa stávajú súčasťou uzatvorenej zmluvy a sú pre zmluvné strany záväzné. Popri zmluve tak práva a povinnosti zmluvných strán určujú aj VOP. To je dôvod, prečo je VOP nutné venovať rovnakú pozornosť ako zmluve.

VOP sú vopred spracované, štandardizované texty, obsahujúce spravidla údaje o zodpovednosti, prechode vlastníckeho práva a nebezpečenstva, platobné podmienky, rozhodcovské doložky, voľbu rozhodného práva a iné. Sú vypracovávané tak, aby ich bolo možné opakovane používať v jednotlivých odvetviach podnikania. Hlavnou výhodou VOP je, že umožňujú rýchle uzatvorenie zmluvy pri zachovaní kvality zmluvných dojednaní.

Pri podnikateľoch pôsobiacich v jednotlivých oblastiach obchodu sa predpokladá, že poznajú VOP, ktoré sa ich týkajú. V takom prípade stačí v zmluve uviesť presný názov VOP, prípadne organizáciu, ktorá ich vydala. Nie je potrebné ustanovenia VOP kopírovať do zmluvy, VOP podpisovať alebo prikladať znenie VOP k zmluve ako prílohu.

Ak ide medzi zmluvnými stranami o prvú zmluvu a druhá zmluvná strana sa tak nemala možnosť oboznámiť sa s VOP, VOP musia byť prílohou zmluvy. Odkaz na internetovú stránku s VOP alebo nahliadnutie k VOP pred uzatvorením zmluvy nestačí.

Zmluvné dojednania, ktoré upravujú odlišným spôsobom tie isté práva a povinnosti ako VOP, majú prednosť pred VOP. Zmluvné strany si tak môžu v zmluve dohodnúť odlišné podmienky od tých, ktoré stanovujú VOP. Pravidlo prednosti zmluvy pred VOP však môžu zmluvné strany vylúčiť.

VOP počas svojej platnosti podliehajú zmenám, či už z dôvodu novej legislatívy, potreby zaktualizovať ich znenie alebo z iných dôvodov. Ak v samotných VOP je stanovené, že si ten, kto VOP vytvoril vyhradzuje právo tieto VOP meniť, druhá zmluvná strana sa nimi musí riadiť zmenenými VOP aj v prípade, ak nedá súhlas so zmenou VOP. Strane, ktorá VOP vytvorila potom stačí oznámiť druhej zmluvnej strane, že došlo k zmene VOP a zaslať jej nové znenie, ktoré sa bude aplikovať na ich zmluvný vzťah. Vyhnúť sa jednostrannej zmene VOP môžete tak, že sa v zmluve dohodnete, že zmluva ako aj VOP sa môžu meniť len písomnými dodatkami k zmluve.

tags: #zmluva #o #preprave #alebo #zmluva #o